Medzinárodné podnikanie - vývoj a súčasný stav

Medzinárodné podnikanie ako najdôležitejšia oblasť medzinárodných hospodárskych vzťahov prechádza veľmi zásadnými zmenami, a to nielen v dynamike svojho rozvoja, kvalitatívnymi zmenami, ale aj prehlbovaním odlišností vznikajúcich v jednotlivých vývojových etapách.
Viaceré analýzy vývoja svetového hospodárstva rozoznávajú celkom 4 rastové fázy v oblasti vývoja národného dôchodku, ktoré sa veľmi zreteľne a diferencovane premietli do vývoja svetového hospodárstva, a teda aj medzinárodného obchodu.


I. Fáza rastu (1870 – 1913)
Charakterizovaná je minimalizovanými vládnymi intervenciami do hospodárskeho života, stabilným medzinárodným menovým systémom, voľným pohybom kapitálu a migráciou obyvateľstva, ale aj zavádzaním obchodných prekážok a ciel. Najrýchlejší ekonomický rast bol zaznamenaný v USA a z dôvodu koloniálnej vlády a zahraničnej hegemónie najmenší v Ázii. V USA toto obdobie súviselo s rastúcim využívaním všetkých druhov surovín a priťahovaním zahraničného kapitálu a migrantov. Domáci investičný rozmach v tomto období dosahoval ďaleko najvyššie prírastky v rámci celého svetového hospodárstva.


II. Fáza rastu (1913 – 1950)
V tomto období prešlo svetové hospodárstvo mnohými vojnovými konfliktmi a krízami. Celosvetová ekonomická kríza v rokoch 1929 – 1933 vyvolala kolaps svetového ekonomického poriadku a dala podnet k vzniku nových spôsobov štátnych zásahov a intervencií do rozvojových procesov. Po roku 1940 zaznamenalo USA, z dôvodu obrovských vojenských dodávok do Európy a Ázie, ojedinelý hospodársky rast, ktorý sa premietol do získania rozhodujúceho ekonomického a technologického voči ostatným veľmociam. Na druhej strane bývalý ZSSR vykonal celý rad radikálnych krokov súvisiacich s likvidáciou súkromného vlastníctva, vytvorením štátom riadených a vlastnených podnikov v priemysle a poľnohospodárstve a zavedením plánovania. V oblasti zahraničného obchodu bol zavedený štátny monopol, ktorého cieľom bolo urýchlenie ekonomického rozvoja.
V Nemecku a Japonsku začali byť, najmä po roku 1930, zásady liberalizácie v ekonomike a obchode nahradzované rozsiahlymi intervenciami štátu do domácej ekonomiky. Poruchy v liberálnom svetovom poriadku, ktorých výsledkom boli po roku 1929 postupný kolaps medzinárodného obchodu a kapitálových trhov. V poklese miery otvorenosti národných ekonomík sa udržovali ceny primárnych surovín na relatívne vyššej úrovni ako ceny priemyselných výrobkov. III.

Fáza rastu (1950 – 1987)
Obdobie po vojne bolo v prevažnej časti svetového hospodárstva orientované na urýchlenú rekonštrukciu a obnovu národných hospodárstiev. Tempá ekonomického rastu a rastu HDP v priemere dosahovali vyše 4%. Táto fáza bola tiež etapou obnovy liberálneho svetového obchodného systému a rehabilitácie medzinárodného bretton-woodskeho menového systému uľahčujúceho perspektívy rozvojovej politiky. Významnou črtou bol všeobecný rast miery zahraničných investícií v rámci celého svetového hospodárstva. Stále väčší význam nadobúdala symbolová ekonomika. Peniaze natrvalo prestali slúžiť len ako výmenný ekvivalent k tovaru. Osemdesiate roky koncipovali pomerne zreteľne nové prístupy k oblasti vývoja národných ekonomík a medzinárodného obchodu. Hlboké zmeny v procese medzinárodnej deľby práce, ktoré pokračujú aj vo štvrtej vývojovej fáze, mali tieto najvýznamnejšie črty:

- postupné obmedzovanie národohospodárskej univerzality a prehlbovanie vnútro odvetvovej špecializácie a kooperácie,
- rast významu národných vedecko-technických potenciálov, vzdelanostnej úrovne a intelektuálnych tvorivých faktorov v ovplyvňovaní predpokladov hospodárskej prosperity,
- trvalom prispôsobovaní výroby svetovým kritériám efektívnosti a zanikanie oblastí či odborov, kde je možné dlhodobo sa spoliehať na bezproblémovú alokáciu vyvážanej produkcie bez primeranej vnútornej adaptácie, modernizácie a inovácie v súlade s vývojom pomerov na svetovom trhu.

Najvýznamnejším fenoménom hospodárskeho rastu sa stala implantácia vedecko-technického pokroku.

Od roku 1973 celkový hospodársky rast zaznamenal markantný pokles agregátneho rastu vo väčšine priemyselne vyspelých krajín.

Dôvodom pre tento pokles bolo vyústenie viacerých dôsledkov vyplývajúcich zo zmien, ktoré sa v tomto období uskutočnili vo svetovom hospodárstve:
- konjunkturálny pokles tempa ekonomického rastu vyplývajúci z vyčerpania niektorých čiastkových rastových výhod,
- nepriaznivé dopady vyplývajúce zo zrušenia fixných výmenných kurzov, dvoch ropných šokov spôsobených prudkým rastom cien ropy exportovanej krajinami OPEC a následne aj inými,
- značné zmeny v stratégii realizácie politických a ekonomických cieľov a využívaných nástrojov.

V rámci svetového hospodárstva možno v základe rozoznať 5 základných dlhodobých faktorov, ktoré výrazne poznačili i doterajší vývoj medzinárodného obchodu a stanovili nové poradie úspešnosti jednotlivých krajín:

- v dôsledku prehlbovania medzinárodnej deľby práce bol dosiahnutý taký stupeň vzájomnej interdependencie jednotlivých jej subjektov, že o nej môžeme hovoriť ako o rozhodujúcom ekonomickom fenoméne,
- determinujúcou hybnou silou vo svetovom hospodárstve sa stal technický rozvoj,
- prejavilo sa výrazné uvoľnenie väzieb medzi obchodnými a kapitálovými transakciami,
- výrazne sa zmenila váha a postavenie USA v rámci medzinárodného podnikania, a to v prospech Japonska a tzv. novoindustrializovnaých krajín.
- rozpad východného bloku a integračného zoskupenia prispel k homogenizácii trhovej ekonomiky v rámci trhového hospodárstva. Postavenie medzinárodného obchodu sa významne zmenilo s nástupom 20. storočia. Zatiaľ čo pred prvou svetovou vojnou a v 20. rokoch bol zaznamenaný rast jeho objemu, v tridsiatych rokoch poklesol a svoju dynamiku dlhodobo obnovil až v päťdesiatych rokoch. Jeho objem sa v rokoch 1950-1993 zväčšil v hodnotovom vyjadrení takmer 60-krát, zatiaľ čo vo fyzickom vyjadrení len 13-krát.
Konjunkturálna kríza zasiahla hlavne americkú ekonomiku, ktorá nebola schopná v predchádzajúcom období prijať razantné opatrenia najmä v oblasti spracovateľského priemyslu a spôsobila rôzne ekonomické poruchy. K obnove ekonomického rastu došlo až koncom roku 1993 a v USA v plnej miere ešte o rok neskôr.


IV. Fáza (1987 – ......)
V tejto fáze sa vývoj svetového hospodárstva napriek mnohým krízovým javom prejavil vo vyspelých krajinách vo vysokom raste HDP. Z dôvodu relatívneho nasýtenia vnútornej spotreby boli jeho prírastky čoraz viac predbiehané rastom exportu.
Dynamické prírastky obchodu však boli zaznamenané aj v ďalšej skupine krajín, najmä tzv. novoindustrializovaných ako Hongkong, Singapur, Južná Kórea a Tchaj-wan. Ich postavenie sa neustále posilňovalo a vytváralo finančné zdroje aj na podporu čínskej ekonomiky, ktorá od druhej polovice 90. rokov taktiež zaznamenáva nebývalé rastové parametre.
Závažné dopady mal rozpad konglomerátu tzv. centrálne plánovaných ekonomík smerom do ich vnútra. To sa prejavilo v prudkom poklese rastu národných dôchodkov, ústupe zahraničnoobchodných pozíciách, ale aj zhoršení vývoja všetkých ostatných ekonomických parametrov. Táto skupina krajín sa postupne dostala do pozície dodávateľa surovín a niektorých hotových výrobkov na svetových trhoch. Jej snahy čo najrýchlejšie prejsť zásadnou transformáciou a hlbokou ekonomickou reštrukturalizáciou však do konca tisícročia priniesli len čiastkové pozitívne posuny.

Výrazný zlom zaznamenalo svetové hospodárstvo začiatkom 90. rokov. V roku 1990 prišlo k výraznému poklesu dynamiky HDP na 1,8% a v roku 91 dokonca na 0,1%. Kopíroval ho aj pokles medzinárodného obchodu, ktorý zaznamenal prírastok len 1,5%. Na strane druhej najmä industrializované krajiny dosiahli značné tempá rastu HDP a vývozu. Napr.

Čína v posledných 10 rokoch bez prerušenia zaznamenáva vyše 10%-né prírastky v tvorbe HDP i v napĺňaní svojich exportných ambícií.
Nezávisle od všeobecnej stagnácie pomerne pozitívne sa za posledné roky vyvíja obchod so službami v najširšom slova zmysle. Intenzívny nástup medzinárodného podnikania je charakteristický predovšetkým tým, že všetky formy medzinárodných operácií, v rámci ktorých tvorí zahraničný alebo medzinárodný obchod len menšiu časť.

použitá literatúra:

- Pipek, J.: Medzinárodní obchod, Aleko, Praha 1994
- Pipek, J. a kol.: Medzinárodní obchod, Praha 1996
- P. Baláž, P. a kol.: Medzinárodné podnikanie. Sprint Bratislava 2000
- P. Baláž,: Svetový obchod.