Medzinárodné podnikanie ako najdôležitejšia oblasť medzinárodných hospodárskych vzťahov prechádza veľmi zásadnými zmenami, a to nielen v dynamike svojho rozvoja, kvalitatívnymi zmenami, ale aj prehlbovaním odlišností vznikajúcich v jednotlivých vývojových etapách.
Viaceré analýzy vývoja svetového hospodárstva rozoznávajú celkom 4 rastové fázy v oblasti vývoja národného dôchodku, ktoré sa veľmi zreteľne a diferencovane premietli do vývoja svetového hospodárstva, a teda aj medzinárodného obchodu.


I. Fáza rastu (1870 – 1913)
Charakterizovaná je minimalizovanými vládnymi intervenciami do hospodárskeho života, stabilným medzinárodným menovým systémom, voľným pohybom kapitálu a migráciou obyvateľstva, ale aj zavádzaním obchodných prekážok a ciel. Najrýchlejší ekonomický rast bol zaznamenaný v USA a z dôvodu koloniálnej vlády a zahraničnej hegemónie najmenší v Ázii. V USA toto obdobie súviselo s rastúcim využívaním všetkých druhov surovín a priťahovaním zahraničného kapitálu a migrantov. Domáci investičný rozmach v tomto období dosahoval ďaleko najvyššie prírastky v rámci celého svetového hospodárstva.


II. Fáza rastu (1913 – 1950)
V tomto období prešlo svetové hospodárstvo mnohými vojnovými konfliktmi a krízami. Celosvetová ekonomická kríza v rokoch 1929 – 1933 vyvolala kolaps svetového ekonomického poriadku a dala podnet k vzniku nových spôsobov štátnych zásahov a intervencií do rozvojových procesov. Po roku 1940 zaznamenalo USA, z dôvodu obrovských vojenských dodávok do Európy a Ázie, ojedinelý hospodársky rast, ktorý sa premietol do získania rozhodujúceho ekonomického a technologického voči ostatným veľmociam. Na druhej strane bývalý ZSSR vykonal celý rad radikálnych krokov súvisiacich s likvidáciou súkromného vlastníctva, vytvorením štátom riadených a vlastnených podnikov v priemysle a poľnohospodárstve a zavedením plánovania. V oblasti zahraničného obchodu bol zavedený štátny monopol, ktorého cieľom bolo urýchlenie ekonomického rozvoja.
V Nemecku a Japonsku začali byť, najmä po roku 1930, zásady liberalizácie v ekonomike a obchode nahradzované rozsiahlymi intervenciami štátu do domácej ekonomiky. Poruchy v liberálnom svetovom poriadku, ktorých výsledkom boli po roku 1929 postupný kolaps medzinárodného obchodu a kapitálových trhov. V poklese miery otvorenosti národných ekonomík sa udržovali ceny primárnych surovín na relatívne vyššej úrovni ako ceny priemyselných výrobkov. III.