Nový model spoločnosti, ktorý sa presadzuje v priestore EÚ, si vyžaduje menej pasívnu, viac aktívnu solidaritu. Ide o solidaritu:
- Medzi tými, ktorí sú zamestnaní, a tými, ktorí nie sú zamestnaní
- Medzi generáciami - , pretože treba zohľadňovať aj demografickú dimenziu
- Medzi prosperujúcimi a chudobnými regiónmi
- V boji proti sociálnym rozdielom
V posledných desaťročiach sa taktiež ukazuje, že štáty západnej Európy nedokázali spojiť ekonomický rast so súčastným vylepšovaním pracovných príležitostí. To, že situácia v jednotlivých krajinách súčastnej Európskej únie je pritom značne diferencovaná si ukážeme na nasledujúcom príklade:
Napr. NEMECKO a ŠPANIELSKO dosiahli v posledných 15 rokoch približne rovnaké priemerné ročné tempo rastu HDP – 2,3 percenta, ich priemerná miera nezamestnanosti v tom isto období sa však podstatne odlišuje. Kým v Nemecku to bolo asi 7 percent, v Španielsku až 16 percent. Z horeuvedeného vyplýva, že ekonomický rast sám osebe ešte neznamená vyriešenie problému nezamestnanosti. Preto je veľmi dôležité zamerať sa na prijatie koncepčných opatrení. MOŽNOSTI RIEŠENIA NEZAMESTNANOSTI
Opatrenia proti nezamestnanosti musia vychádzať z konkrétnych špecifických podmienok, konkrétnych národov. Piliermi týchto rôznych „národných systémov zamestnanosti“ sú vzdelávacie systémy, pracovné zákonodarstvo, systémy kolektívneho vyjednávania a systémy sociálneho zabezpečenia. Prioritami vytvárania nových pracovných príležitostí sa tak stávajú:
- Celoživotné vzdelávanie
- Väčšia externá flexibilita podnikateľskej sféry – umožniť nezamestnaným, aby spĺňali stanovené požiadavky
- Väčšia interná flexibilita podnikateľskej sféry - adoptovať pracovnú silu ešte predtým, ako sa stane nadbytočnou
- Redukcia relatívnych nákladov nekvalifikovanej práce
- Generálna previerka existujúcej politiky zamestnanosti
- Pozornosť novým potrebám , ktoré ešte nie sú uspokojené

V probléme nezamestnanosti má samozrejme svoju veľkú úlohu aj štát: Zásahy štátu pri riešení problému nezamestnanosti možno rozdeliť do štyroch typov:
- systém podpôr v nezamestnanosti
- regulácia pohybu osôb na trhu práce
- podpora investičnej aktivity prinášajúcej rast prac. príležitostí a stimulácia spotreby
- vytváranie pracovných príležitostí pomocou priamych štátnych výdavkov v štátnom sektore

Čo sa týka prvého typu zásahov štátu – podpôr v nezamestnanosti, prechádza sa od pôvodnej väčšej veľkorysosti k postupnej úspornosti a podmienenosti vo výške i dobe poskytovania podpôr v nezamestnanosti. Presadzuje sa takzvaný AMERICKÝ MODEL, t.j.