Nezamestnanosť vo vybraných krajinách Európy, definícia faktorov ovplyvňujúcich nezamestnanosť a koncepcie znižovania nezamestnanosti

NEZAMESTNANOSŤ V EURÓSKEJ ÚNII
Cieľom každého štátu je dospieť k plnej zamestnanosti. Plná zamestnanosť je stav, kedy ten, kto chce pracovať a akceptovať pritom mzdu, ktorú mu zamestnávateľ za daných podmienok môže ponúknuť , zamestnanie si vždy nájde. Miera nezamestnanosti, ktorá zodpovedá plnej zamestnanosti je považovaná približne jej 2 až 6 percentná úroveň. Niekedy sa hovorí tiež o prirodzenej miere nezamestnanosti. Nezamestnanosť sa nevyhýba ani Európskej únii, do ktorej SR deklarovala svoje politické a ekonomické smerovanie.
Od polovice 70-tych rokov, kedy sa v hospodársky vyspelých krajinách skončila povojnová éra plnej zamestnanosti sa nezamestnanosť iba zvyšuje. VÝVOJ NEZAMESTNANOSTI
Až do začiatku 60-tych rokov sa podarilo udržať nezamestnanosť na úrovni 3 až 4 percent. Bolo to možné hlavne vďaka povojnovej rekonštrukcii ekonomík, odvetvovými presunmi pracovných síl, rastom dopytu po tovaroch a službách a tým aj agregátneho dopytu i prudko sa rozvíjajúcim sektorom služieb. Táto priaznivá situácia však netrvala dlho, od 60-tych rokov začala nezamestnanosť rásť a v krajinách Európskeho spoločenstva sa v 70-tych rokoch zvýšila dvojnásobne v porovnaní so 60-tymi rokmi.
80-te roky sa niesli v znamení veľkých výkyvov, keď napríklad v rokoch 1985 až 1990 došlo k rekordnej expanzii zamestnanosti a vytvorilo sa asi 10 mil. prac. miest, v nasledujúcich 4 rokoch ich 6 miliónov zaniklo. Ako sme už spomínali dynamický vývoj západoeurópskeho trhu síce pomáha urýchľovať ekonomický rast, skúsenosti však ukazujú, že ani v kvalitnej trhovej ekonomike nefunguje všetko tak ako by malo. Pod vplyvom netrpezlivosti sa podceňujú skutočnosti významné s dlhodobého hľadiska, rýchlosť zmien, ku ktorým dochádza na trhu, nerovnako ovplyvňuje rozličné sociálne skupiny, spontánne je podporovaná koncentrácia, čo vytvára nerovnosť medzi regiónmi a mestami.

V procese masovej nezamestnanosti sa prejavil i rast dlhodobej nezamestnanosti, napriek čiastočnému poklesu celkovej miery nezamestnanosti, a tak sa dlhodobá nezamestnanosť stala vážnym sociálno-ekonomickým problémom s multiplikačným efektom. Pretože, čím sú ľudia dlhšie bez zamestnania, tým je u nich menšia šanca nájsť si znovu zamestnanie. Práve tieto nedokonalosti vyvolávajú potrebu, aby krajiny vytvorili kolektívny mechanizmus solidarity. V JEDNOTNOM EURÓPSKOM AKTE, ktorého ciele sa naplnili koncom roka 1992, sa to odzrkadlilo zdôraznením potreby ekonomickej a sociálnej súdržnosti.

Nový model spoločnosti, ktorý sa presadzuje v priestore EÚ, si vyžaduje menej pasívnu, viac aktívnu solidaritu. Ide o solidaritu:
- Medzi tými, ktorí sú zamestnaní, a tými, ktorí nie sú zamestnaní
- Medzi generáciami - , pretože treba zohľadňovať aj demografickú dimenziu
- Medzi prosperujúcimi a chudobnými regiónmi
- V boji proti sociálnym rozdielom
V posledných desaťročiach sa taktiež ukazuje, že štáty západnej Európy nedokázali spojiť ekonomický rast so súčastným vylepšovaním pracovných príležitostí. To, že situácia v jednotlivých krajinách súčastnej Európskej únie je pritom značne diferencovaná si ukážeme na nasledujúcom príklade:
Napr. NEMECKO a ŠPANIELSKO dosiahli v posledných 15 rokoch približne rovnaké priemerné ročné tempo rastu HDP – 2,3 percenta, ich priemerná miera nezamestnanosti v tom isto období sa však podstatne odlišuje. Kým v Nemecku to bolo asi 7 percent, v Španielsku až 16 percent. Z horeuvedeného vyplýva, že ekonomický rast sám osebe ešte neznamená vyriešenie problému nezamestnanosti. Preto je veľmi dôležité zamerať sa na prijatie koncepčných opatrení. MOŽNOSTI RIEŠENIA NEZAMESTNANOSTI
Opatrenia proti nezamestnanosti musia vychádzať z konkrétnych špecifických podmienok, konkrétnych národov. Piliermi týchto rôznych „národných systémov zamestnanosti“ sú vzdelávacie systémy, pracovné zákonodarstvo, systémy kolektívneho vyjednávania a systémy sociálneho zabezpečenia. Prioritami vytvárania nových pracovných príležitostí sa tak stávajú:
- Celoživotné vzdelávanie
- Väčšia externá flexibilita podnikateľskej sféry – umožniť nezamestnaným, aby spĺňali stanovené požiadavky
- Väčšia interná flexibilita podnikateľskej sféry - adoptovať pracovnú silu ešte predtým, ako sa stane nadbytočnou
- Redukcia relatívnych nákladov nekvalifikovanej práce
- Generálna previerka existujúcej politiky zamestnanosti
- Pozornosť novým potrebám , ktoré ešte nie sú uspokojené

V probléme nezamestnanosti má samozrejme svoju veľkú úlohu aj štát: Zásahy štátu pri riešení problému nezamestnanosti možno rozdeliť do štyroch typov:
- systém podpôr v nezamestnanosti
- regulácia pohybu osôb na trhu práce
- podpora investičnej aktivity prinášajúcej rast prac. príležitostí a stimulácia spotreby
- vytváranie pracovných príležitostí pomocou priamych štátnych výdavkov v štátnom sektore

Čo sa týka prvého typu zásahov štátu – podpôr v nezamestnanosti, prechádza sa od pôvodnej väčšej veľkorysosti k postupnej úspornosti a podmienenosti vo výške i dobe poskytovania podpôr v nezamestnanosti. Presadzuje sa takzvaný AMERICKÝ MODEL, t.j.

politika aktívnejšej tvorby nových pracovných miest vrátane zvyšovania tlaku na nezamestnaných, aby rekvalifikáciou a mobilitou zvýšili svoj záujem o nové zamestnanie. Prax jednotlivých západoeurópskych krajín sa podstatne líši v oblasti príspevkov v nezamestnanosti, a to ako v podmienkach nároku na podporu, tak i dĺžke doby jej poskytovania a vo výške dávky. POROVNANIE PRÍSTUPU K PODPORE V NEZAMESTNANOSTI V JEDNOTLIVÝCH KRAJINÁCH EURÓPSKEJ ÚNIE. Vo viacerých krajinách podiel príspevku na predchádzajúcej mzde klesá s dĺžkou trvania nezamestnanosti – BELGICKO, ŠPANIELSKO - , alebo krajiny poskytujúce nezamestnaným relatívne vyššie podpory – ŠVÉDSKO, HOLANDSKO, FRANCÚZSKO – vyplácajú tieto podpory počas kratšieho obdobia. Čo sa týka doby poskytovania podpory, táto sa napríklad v BELGICKU a DÁNSKU vypláca po neobmedzený čas až do dovŕšenia veku pre nárok na starobný dôchodok. V ďalších krajinách sa maximálna dĺžka výplaty podpory pohybuje minimálne od šiestich mesiacov – v TALIANSKU a HOLANDSKU a rastie s počtom odpracovaných rokov až na 5 rokov u osôb, ktoré odpracovali 40 rokov. NEMECKO.
Nemecko má zavedený progresívny systém vyplácania podpôr v nezamestnanosti. Pri minimálnej dobe trvania predchádzajúceho zamestnania, čo je 360 kalendárnych dní za posledné tri roky, je dĺžka podpory 156 dní s progresívnym predlžovaním podľa počtu odpracovaných dní až po maximum 832 dní pri odpracovaných 1920 dňoch a dosiahnutí 54 rokov veku nezamestnaného. Po dosiahnutí 58 rokov má nezamestnaný nárok na poberanie podpory až do dosiahnutia dôchodkového veku. Výška dávky sa prevažne určuje percentuálnym podielom z predchádzajúcej mzdy. Tento podiel je najvyšší v Írsku – 85 percent z predchádzajúceho hrubého príjmu, vo Švédsku a Taliansku 80 percent z priemernej hrubej mzdy, v Nemecku 68 percent z čistej mzdy. Výnimku predstavuje Veľká Británia, kde výška podpory nie je viazaná na predchádzajúci príjem. Nezamestnaní poberajú jednotný týždenný príspevok, samozrejme za podmienky aktívneho hľadania práce a neodmietnutia vhodnej ponuky. Miera nezamestnanosti v rokoch 1996 až 1998 vo vybraných krajinách Európy:

KRAJINA r.

1996 r.1997 r.1998

SRN 11,0 10,8 10,2
Rakúsko 5,8 5,3 5,3
Belgicko 14,2 13,9 13,8
Dánsko 7,9 8,4 8,0
Španielsko 22,3 20,5 19,9
Fínsko 15,1 14,8 14,5
Francúzsko 11,5 10,9 10,8
Írsko 12,2 11,5 11,3
Taliansko 11,0 10,4 10,1
Luxembursko 3,3 2,8 2,8
Nórsko 3,9 3,9 4,1
Holandsko 6,9 6,3 6,0
Portugalsko 7,1 7,0 6,7
Veľká Británia 7,8 7,5 7,2
Švédsko 8,3 8,1 7,8
Švajčiarsko 4,8 4,7 4,4


KONCEPCIE RIEŠENIA NEZAMESTNANOSTI V EURÓPSKEJ ÚNII.
Napriek tomu, že súčasné čísla sú oproti roku 1994 lepšie, aj keď nie oveľa, situácia v roku 1994 bola veľmi vážna, a práve preto koncom roka 1994 schválila Rada EU tri navrhované programy: Socrates, Leonardo a Mládež pre Európu. V roku 1994 registrovali v 12 krajinách Európskej únie 18 miliónov nezamestnaných, z nich bolo 5 miliónov mladších ako 25 rokov. Žien bolo až o 30 percent viac nezamestnaných ako mužov a takmer polovica nezamestnaných v EU je bez práce viac ako rok. Až 15 miliónov mladých ľudí vo veku 15 – 25 rokov nezískalo po skončení povinnej školskej dochádzky žiadnu dlhšiu kvalifikáciu. Ukázalo sa, že najmä vyhliadky mladých ľudí v oblasti pracovného a tým aj spoločenského uplatnenia sú obmedzené a plány EÚ zostávajú nenaplnené. Opatrenia vyplývajúce z boja proti nezamestnanosti sú zamerané najmä na:
- mladých ľudí, ktorí opúšťajú školu bez zodpovedajúcej kvalifikácie
- prevenciu vzniku nezamestnanosti
- reintegráciu postihnutých, aby nedochádzalo k sociálnym problémom
Členské krajiny Európskej únie si museli uvedomiť potrebu súboru diferencovaných opatrení, ktoré by uľahčili prístup nezamestnaných k:
- získaniu kvalifikácie
- zamestnaniu
- odbornému výcviku
- zvýšenie motivácie

PROGRAMY SOCRATES, LEONARDO A MLÁDEŽ PRE EURÓPU
1. Socrates pre školské vzdelanie
2. Leonardo pre základný a pokračujúci odborný výcvik
3. Mládež pre Európu

SOCRATES má tri základné časti:
- partnerstvo medzi školami
- výchova detí migrujúcich pracovníkov, Rómov a ľudí bez stáleho bydliska
- zlepšovanie kvalifikácie učiteľov

LEONARDO má plniť viacero cieľov zameraných na pomoc znevýhodneným skupinám na trhu práce:
- všetci mladí ľudia v Európskej únii majú dostať možnosť absolvovať po skončení povinnej školskej dochádzky najmenej jeden rok a pokiaľ možno aj viac rokov odborného výcviku
- podporuje sa odborný výcvik dospelých bez dostatočnej kvalifikácie či školského vzdelania
- všetci pracovníci majú mať počas svojej pracovnej kariéry prístup k ďalšiemu vzdelávaniu či výcviku bez akejkoľvek diskriminácie
- podporuje rovnaký prístup žien a mužov k odbornému výcviku s cieľom otvoriť ženám nové povedomie a uľahčiť im návrat na pracoviská po materskej dovolenke
- rovnaké príležitosti tiež pre migrujúcich pracovníkov a ich deti

Tento program má prispieť k vyššej efektívnosti odborného vzdelávania a výcviku pomocou transnacionálnych pilotných projektov, rozširovaním informácií a spolupráce. Prioritu v programe majú špecifické metódy a projekty pre ľudí so sťaženým uplatnením na trhu práce, zvlášť mladých a nekvalifikovaných.

MLÁDEŽ PRE EURÓPU je špecifický zameraný na mladých ľudí a zahŕňa aj nečlenské štáty vrátane bývalých postsocialistických.

Cieľom je povzbudiť mladých ľudí k aktívnemu zapojeniu do života spoločnosti. DOPLNKOVÉ FORMY RIEŠENIA NEZAMESTNANOSTI
- sebazamestnávanie
- agentúra START
- kluby práce
- program LEDA
- práca na skrátený úväzok

Bližšie si priblížime prvé dve doplnkové formy riešenia nezamestnanosti:

SEBAZAMESTNÁVANIE
Sebazamestnávanie ako forma riešenia nezamestnanosti sa vo vyspelých krajinách rozvinulo v 80-tych rokoch Väčšina vlád je presvedčená o tom, že sebazamestnávanie je potrebné a treba ho podporovať, pretože je prirodzeným zdrojom nových pracovným miest a uvoľňujú sa ním podnikateľské danosti a skúseností ľudí. Sebazamestnávajúci sú veľmi významnou zložkou pracovných síl. V jednotlivých krajinách Európskej únie tvorili v roku 1997 od minimálne 7,2 percenta vo Švédsku až po 21 percent v Taliansku z celkového počtu zamestnaných. Najrýchlejší rast sebazamestanosti bol v oblastiach financií, poisťovníctva, majetkových a obchodných služieb.


AGENTÚRA START
Agentúra vznikla v roku 1977 v Holandsku ako nadácia na základe tripartitnej dohody medzi Ministerstvom sociálnych vecí, Zväzom zamestnávateľov a Zväzom zamestnancov.
Cieľom agentúry je sprostredkovanie zamestnania na nekomerčnej báze. Jej vznik bol určitou reakciou na nepružnosť úradov práce, ktorá je výsledkom ich nadmernej zaťaženosti formálnymi úkonmi súvisiacimi s registráciou uchádzačov o zamestnanie, registráciou voľných pracovných miest, vyplácaním finančných dávok v nezamestnanosti, atď. Agentúra START vychádza z okamžitých potrieb pracovného trhu a ponuky práce a svoju činnosť zakladá na sprostredkovaní krátkodobých foriem zamestnania – maximálne na šesť mesiacov. Forma krátkodobého zamestnania je v Holandsku osvedčeným prostriedkom boja proti nezamestnanosti, pretože ide o flexibilný pracovný pomer schopný určitým spôsobom vyrovnať ponuku a dopyt na trhu práce, zamedziť jeho strnulosť a reagovať na zmenu výroby, na ktoré tradičné formy odborného vzdelávania nie sú schopné dostatočne rýchlo reagovať. Ochrana takto zamestnaných osôb je stanovená kolektívnymi pracovnými zmluvami pre dočasne zamestnaných. Agentúra START je decentralizovanou organizáciou, ktorej každá pobočka funguje na zásade samofinancovania. Dôležitou súčasťou agentúry je poskytovanie sprostredkovateľských služieb pre vybrané skupiny obyvateľov. Ide predovšetkým o dlhodobo nezamestnaných, etnické skupiny, ženy v domácnosti a absolventov škôl.

V rámci boja proti rastúcej nezamestnanosti týchto skupín sa vytvorila sieť špeciálnych pobočiek, ktorých ťažiskom je realizácia politiky aktívneho sprostredkovania zamestnania prostredníctvom intenzívnej prípravy – rekvalifikácie, vzdelávania – svojej klientely a posilnenia jej šancí uplatnenia sa na trhu práce.