Prirodzená miera nezamestnanosti je najnižšia udržateľná miera, ktorú môže trhová ekonomika dosahovať aby neriskovala akculerujúcu infláciu.
Prirodzená miera nezamestnanosti v ekonomicky vyspelých štátoch v 60.rokoch bola asi 4%, v 70.rokoch sa odhadovala na 5% a v 80.rokoch predstavovala asi 6%.
Príčiny tohoto rastúceho trendu sú:
a) demografické zmeny – súvisia s meniacou sa demografickou štukatúrou pracovnej sily – rastúca participácia mladých ľudí a žien na pracovnej sile. Táto meniaca sa štruktúra pracovnej sily zvyšovala prirodzenú mieru nezamestnanosti
b) vládna politika – pri pomerne vysokých dávkach v nezamestnanosti nezamestnaní hľadajú nové pracovné miesta menej intenzívne a častejšie odmietajú menej platené miesta. V dôsledku toho je miera nezamestnanosti vyššia.
V súčasnosti sa medzi odborníkmi diskutuje o tom, aké percento z nedávneho rastu prirodzenej miery nezamestnanosti možno pripisovať sociálnym programom. V podstate ani kritici vládnych sociálnych programov neodporúčajú ich zrušenie, ale navrhujú rôzne reformy; napr. zvýšenie daní u zamestnancov, ktorí často menia miesto, zníženie úrovne podpôr a prísnejšie trestanie podvodov a zneužívaní. Skúmanie rôznych trhov ukazuje rastúcu mieru štruktúrnej nezamestnanosti za posledných dvadsať rokov a predpokladá sa, že prirodzená miera nezamestnanosti z toho dôvodu mohla vzrásť až o jedno percento.
Prirodzená miera nezamestnanosti nemusí byť optimálnou mierov nezamestnanosti. Optimálna úroveň nezamestnanosti je taká, pri ktorej sa dosahuje maximum čistého ekonomického blahobytu. Predpokladá sa, že prirodzená miera nezamestnanosti je vyššia ako optimálna miera nezamestnanosti, t.j. ako tá úroveň zamestnanosti, pri ktorej je čistý ekonomický blahobyt optimálny.
Prirodzenú mieru nezamestnanosti môžu znížiť tieto opatrenia:
- zlepšenie informácií o voľných miestach prostredníctvom informačnej siete v rámci celého NH
- zvýšenie motivácie k hľadaniu práce; spojenie sociálnych programov s požiadavkou pracovať
- rozšírenie možností rekvalifikácie
- vytváranie verejných pracovných miest; vláda by vytvárala pracovné príležitosti pre nezamestnaných pracovníkov. Verejné pracovné príležitosti by mali byť zamerané najmä na skupiny s vysokou nezamestnanosťou a na mladých ľudí.
V priemyselne vyspelých krajinách sa v teórií a praxi hľadá správna kombinácia medzi nezamestnanosťou a infláciou. Inflácia nastáva vtedy, keď celková hladina cien rastie. V modernej ekonomike je inflácia v značnej miere inertná, t.j. má sklon zachovať si predchádzajúcu mieru, ak na ňu nepôsobia ekonomické šoky.
Očakávaná (inertná, anticipovaná) miera inflácie je taká miera, ktorá sa očakáva a je zabodovaná do zmlúv a dohôd. Napr. keď ceny rastú stabilne v dlhšom intervale o 4%, väčšina ľudí očakáva takúto mieru inflácie. Potom odbory a podnikatelia podpisujú dohody, v ktorých je zabudovaná očakávaná miera inflácie, podobne aj monetárne a 2finančné plány vlády.