Makroekonómia - Inflácia a nezamestnanosť

Nezamestnanosť a inflácia sú najväčšie súčasné makroekonomické problémy.
Podľa Okunovho zákona je v období vysokej nezamestnanosti skutočný GNP pod svojou potencionálnou úrovňou. Okunov zákon tvrdí, že každý pokles produktu o 2% pod jeho potencionálnu úroveň vedie k rastu nezamestnanosti o 1%.
Vysoká nezamestnanosť je príznakom márnenia pretože počas recesie, keď je nezamestnanosť vysoká ekonomika nevyrába toľko, koľko by mohla. Straty počas období vysokej nezamestnanosti sú najväčšie doložené straty v modernej ekonomike. Sú niekoľkonásobne vyššie než odhadnutá neefektívnosť z monopolov alebo mrhanie vyvolané clami a kvótami.
Hoci sú ekonomické náklady nezamestnanosti vysoké, treba k nim pripočítať sociálne a psychologické straty, ktoré postihujú nezamestnaných. Nedobrovoľná nezamestnanosť je pre mnohých ľudí vysoko traumatizujúca záležitosť, je príčinou vyššieho počtu srdcových ochorení a samovrážd.
Nezamestnaný je človek schopný a ochotný pracovať, ktorý prácu hľadá a nemôže ju nájsť. Ide o ľudí, ktorí nie sú zamestnaní , ale aktívne hľadajú prácu. Musia vyvíjať špecifické úsilie, napr. navštevovať miestne firmy, odpovedať na inzeráty, zaujímať sa o pracovné príležitosti na úradoch práce.
Zamestnaní sú ľudia, ktorí vykonávajú akúkoľvek platenú prácu, ak aj tí, ktorí momentálne nepracujú pre chorobu, štrajky, alebo z dôvodu dovolenky.
Zamestnaní a nezamestnaní tvoria pracovnú silu.
Všetci ostatní nie sú súčasťou pracovnej sily. Ide v priemere o 36% dospelého obyvateľstva, ktoré navštevuje školu, vedie domácnosť, je v dôchodku, invalidi, ktoré vôbec nemôžu pracovať, alebo ľudia, ktorí jednoducho nehľadajú prácu a tzv. znechutených pracovníkov.
Oficiálna miera nezamestnanosti nezahŕňa znechutených (odradených) pracovníkov, ktorí aktívne nehľadajú prácu, pretože si myslia, že v ich odbore neexistuje.
Spôsoby prechodu z kategórie zamestnanosti do kategórie nezamestnanosti:
1) pracovník stráca zamestnanie, pretože firmy prestáva existovať
2) v súvislosti s určitými ťažkosťami v podniku. Pracovník je dočasne prepustený z práce s očakávaním, že v budúcnosti v tom podniku dostane prácu
3) pracovní sa rozhodne zanechať prácu a stať sa nezamestnaným
Dĺžka trvanie nezamestnanosti je dĺžka časového úseku, počas ktorého je pracovník nezamestnaný.



Hlavné formy nezamestnanosti:
a) Frikčná – osoby, ktoré hľadajú pracovne miesta nie sú dobre informované o ponuky pracovných miest.

Zladiť voľné pracovné miesta a osoby, ktoré hľadajú prácu si vyžaduje určitý čas v dôsledku čoho existujú vedľa seba voľné miesta a nezamestnaní. Táto skutočnosť sa prejavuje plošne v rámci celého národného hospodárstva, preto treba využívať informačnú sústavu v rámci celej krajiny
b) Štruktúrna – vzniká v dôsledku zmien v ekonomike. V rámci národného hospodárstva existujú prosperujúce i upadajúce odvetvia. V tejto súvislosti dopyt po určitom druhu práce rastie, kým dopyt po inom druhu práce klesá a ponuka sa neprispôsobuje dostatočne rýchlo. Mzdy nereagujú dostatočne rýchlo na ekonomické šoky. Trvá roky, kým sa prispôsobia nedostatkom alebo prebytkom.
c) Cyklická – vyskytuje sa vtedy, keď celkový dopyt po pracovníkoch je nízky. Vzniká keď zamestnanosť klesá v dôsledku nedostatočného agregátneho dopytu. Naproti tomu vysoká úroveň frikčnej alebo štruktúrnej nezamestnanosti sa môže vyskytovať aj vtedy, keď je celkový trh práce v rovnováhe.
d) Sezónna – existuje v poľnohospodárstve, stavebníctve, turistickom priemysle.
Miera nezamestnanosti:

, pričom u je miera nezamestnanosti; U je počet nezamestnaných a L je počet pracovných síl.

Pracovná sila je definovaná ako súčet všetkých nezamestnaných a všetkých zamestnaných.
Prirodzená miera nezamestnanosti je taká miera nezamestnanosti, keď počet nezamestnaných je nižší alebo sa rovná počtu voľných pracovných miest. Označuje sa tiež ako dobrovoľná nezamestnanosť. Nezamestnaní nemajú z rôznych dôvodov záujem o ponúkané pracovné miesta, ktorých je síce dosť, ale nevyhovujú nárokom uchádzačov. Možno sem zahrnúť tiež preferenciu voľného času pred prácou u nezamestnaných v dôsledku malého rozdielu medzi minimálnou mzdou a dávkami v nezamestnanosti.
Nedobrovoľná nezamestnanosť – keď je počet voľných pracovných síl absolútne väčší ako počet voľných pracovných miest, .t.j. keď je dopyt po práci nižší ako ponuka práce, ide o nedobrovoľnú nezamestnanosť.
Pri prirodzenej miere nezamestnanosti sú sily pôsobiace na rast a pokles cenovej a mzdovej inflácie v rovnováhe. Prirodzená miera nezamestnanosti predstavuje rovnováhu medzi príliš vysokou a príliš nízkou mierou nezamestnanosti. Je to úroveň, pri ktorej inflácia ani nerastie v dôsledku nadbytočného dopytu, ani neklesá v dôsledku nadbytočnej ponuky.
Prirodzená miera nezamestnanosti sa nerovná 0. Aj v ekonomike s vysokou zamestnanosťou je značný počet ľudí bez zamestnania. Ide najmä o frikčnú a štruktúrnu nezamestnanosť.

Prirodzená miera nezamestnanosti je najnižšia udržateľná miera, ktorú môže trhová ekonomika dosahovať aby neriskovala akculerujúcu infláciu.
Prirodzená miera nezamestnanosti v ekonomicky vyspelých štátoch v 60.rokoch bola asi 4%, v 70.rokoch sa odhadovala na 5% a v 80.rokoch predstavovala asi 6%.
Príčiny tohoto rastúceho trendu sú:
a) demografické zmeny – súvisia s meniacou sa demografickou štukatúrou pracovnej sily – rastúca participácia mladých ľudí a žien na pracovnej sile. Táto meniaca sa štruktúra pracovnej sily zvyšovala prirodzenú mieru nezamestnanosti
b) vládna politika – pri pomerne vysokých dávkach v nezamestnanosti nezamestnaní hľadajú nové pracovné miesta menej intenzívne a častejšie odmietajú menej platené miesta. V dôsledku toho je miera nezamestnanosti vyššia.
V súčasnosti sa medzi odborníkmi diskutuje o tom, aké percento z nedávneho rastu prirodzenej miery nezamestnanosti možno pripisovať sociálnym programom. V podstate ani kritici vládnych sociálnych programov neodporúčajú ich zrušenie, ale navrhujú rôzne reformy; napr. zvýšenie daní u zamestnancov, ktorí často menia miesto, zníženie úrovne podpôr a prísnejšie trestanie podvodov a zneužívaní. Skúmanie rôznych trhov ukazuje rastúcu mieru štruktúrnej nezamestnanosti za posledných dvadsať rokov a predpokladá sa, že prirodzená miera nezamestnanosti z toho dôvodu mohla vzrásť až o jedno percento.
Prirodzená miera nezamestnanosti nemusí byť optimálnou mierov nezamestnanosti. Optimálna úroveň nezamestnanosti je taká, pri ktorej sa dosahuje maximum čistého ekonomického blahobytu. Predpokladá sa, že prirodzená miera nezamestnanosti je vyššia ako optimálna miera nezamestnanosti, t.j. ako tá úroveň zamestnanosti, pri ktorej je čistý ekonomický blahobyt optimálny.
Prirodzenú mieru nezamestnanosti môžu znížiť tieto opatrenia:
- zlepšenie informácií o voľných miestach prostredníctvom informačnej siete v rámci celého NH
- zvýšenie motivácie k hľadaniu práce; spojenie sociálnych programov s požiadavkou pracovať
- rozšírenie možností rekvalifikácie
- vytváranie verejných pracovných miest; vláda by vytvárala pracovné príležitosti pre nezamestnaných pracovníkov. Verejné pracovné príležitosti by mali byť zamerané najmä na skupiny s vysokou nezamestnanosťou a na mladých ľudí.
V priemyselne vyspelých krajinách sa v teórií a praxi hľadá správna kombinácia medzi nezamestnanosťou a infláciou. Inflácia nastáva vtedy, keď celková hladina cien rastie. V modernej ekonomike je inflácia v značnej miere inertná, t.j. má sklon zachovať si predchádzajúcu mieru, ak na ňu nepôsobia ekonomické šoky.
Očakávaná (inertná, anticipovaná) miera inflácie je taká miera, ktorá sa očakáva a je zabodovaná do zmlúv a dohôd. Napr. keď ceny rastú stabilne v dlhšom intervale o 4%, väčšina ľudí očakáva takúto mieru inflácie. Potom odbory a podnikatelia podpisujú dohody, v ktorých je zabudovaná očakávaná miera inflácie, podobne aj monetárne a 2finančné plány vlády.

Tiež úroková miera obsahuje 4-percentnú inflačnú prémiu. V takomto prípade 4 percentá sú inertnou, základnou alebo anticipovanou mierou inflácie. Inertná – očakávania miera má po zabodovaní sklon ostať nezmenená až do nového šoku. Keď sa vyskytne šok, inertná miera sa pohybuje smerom nahor alebo nadol. Keď ceny a mzdy rýchlo rastú a očakáva sa ich ďalší rast, firmy a odbory sa usilujú zabudovať rýchly rast inflácie do svojich cenových a mzdových rozhodnutí.