referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vendelín
Utorok, 20. októbra 2020
Mikroekonómia - Zlyhanie trhu a jeho riešenie prostredníctvom verejných statkov
Dátum pridania: 06.12.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: eli01
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 851
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 7.5
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 12m 30s
Pomalé čítanie: 18m 45s
 

Firmy nebudú dobrovoľne ochotne znižovať emisie škodlivým chemických látok ani sa nevzdajú aplikovania polychlórových bifenylov (PCB) do pôdy, takže štát musí regulovať znečisťovanie, Tieto funkcie štátu sa spravidla považujú za legitimné podľa známeho výroku A.Lincolna: „štát má pre ľudí robiť to, čo treba urobiť a čo ľudia individuálnou snahou nemôžu robiť sami alebo nie tak dobre.“
Prečo externé náklady, ako napríklad znečisťovanie vedú k ekonomickej neefektívnosti? Zoberme si napríklad známu oceliarsku firmu VSŽ Košice, a.s., ktorá zapríčiňuje externé náklady tým, vypúšťa tony škodlivých emisií oxidu siričitého. Síra prináša sčasti škody pre oceliarsku spoločnosť tým, že vyžaduje častejšie nátery a zvyšuje náklady firmy na zdravotnú starostlivosť. Ale väčšina emisií je z hľadiska firmy externá; usadzuje sa v celej oblasti, poškodzuje vegetáciu a budovy a zapríčiňuje rôzne formy ochorení dýchacích ciest ľudí.
Ako solídna firma, ktorá sa usiluje maximalizovať svoj zisk sa VSŽ musí rozhodnúť, koľko emisií môže vypúšťať. Bez odstraňovania znečistenia budú trpieť jej pracovníci i celá firma. Odstránenie každého znečistenia by ale na druhej strane vyžadovalo také veľké náklady na odsírovanie palív, recyklačné systémy a čistiace zariadenia, že by VSŽ nebola schopná konkurovať iným oceliarňam.
Vedenie sa preto hypoteticky rozhodne odstraňovať znečistenie práve to tej miery, pri ktorej sa dodatočné náklady firmy zo znečistenia (hraničné súkromné škody) rovnajú dodatočným nákladom na odstraňovanie znečistenia. Technici firmy oznámia vedeniu, že pri stanovenej miere emisií škodlivín, ktorá je napr. 200 000 t za dané obdobie, dodatočná tona znečistenia prinesie firme 1.000 Sk škody; zároveň odstránenie dodatočnej tony znečistenia bude stáť 1.000 Sk. Firma teda našla svoju súkromnú optimálnu mieru znečistenia. Inak povedané, ak má VSŽ, a.s. vyrábať oceľ pri najnižších nákladoch, stanoví svoj limit škodlivín na 200.000 t ročne.
V tomto okamihu sa odborník na životné prostredie rozhodne preveriť činnosť oceliarskej firmy. Audítora zaujímajú spoločenské náklady i súkromné náklady firmy VSŽ. Pri analýze spoločenských nákladov, ktoré zahŕňajú aj škody na zdraví a majetku v okolitých oblastiach audítor zistí, že sú štvornásobne vyššie ako súkromné náklady firmy VSŽ. Škody z každej dodatočnej tony stoja VSŽ 1.000 Sk, ale spoločnosť ako celok má ešte dodatočné škody 3.000 Sk na tonu. Prečo však VSŽ nezahrnie týchto 3.000 Sk dodatočných škôd spoločnosti do svojich kalkulácií nákladov? Jednoducho preto, lebo tieto náklady sú pre firmu externé a nič ju nestoja. Vidíme, že externality takto vedú k neefektívnym ekonomickým výsledkom. Ak dopustíme, aby firmy znečisťovali životné prostredie voľným a neregulovaným spôsobom, vyvoláva to viac spoločenských nákladov než spoločenského úžitku.
V neregulovanej ekonomike typu laissez-faire budú firmy merať svoju úroveň znečisťovania tak, že porovnajú hraničné súkromné škody zo znečisťovania s hraničnými nákladmi na ich odstraňovanie.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Samuelson / Nordhaus – Ekonómia 1/2, Bratislava 1992, 13.vydanie, Hospodárske noviny roč.1995, Trend
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.