Musia meniť zamestnanie v krátkom časovom období.
Potreba vzdelávať sa bude pociťovaná súbežne s pracovnými výkonmi a stane sa nevyhnutnosťou vzhľadom na vznik nových pracovných činností a potrebu novej pracovnej spôsobilosti. Profesijné vzdelávanie zamestnaných je súčasťou personálnej práce a zapadá do predstáv potrieb rozvoja podniku. Záujmové vzdelávanie predstavuje istú formu prežitia voľného času a financuje si ho účastník vzdelávania. Problémom však zostáva vzdelávanie nezamestnaných, ktorí vyradením z pracovnej činnosti stratili trvalý príjem a poberaním podpory, prípadne sociálnych dávok si nevytvárajú dostatok prostriedkov, aby si zabezpečovali vlastnú existenciu a súčasne financovali aj vzdelávacie kurzy. Je však otázne, či ľudia s nízkym vzdelaním, ktorí vo väčšine napĺňajú rady nezamestnaných, pociťujú potrebu ďalej sa vzdelávať a vidia v tom možnosť opätovného zaradenia sa do pracovného procesu, alebo hľadajú iné možnosti obživy a často vstupujú aj do čiernej ekonomiky.
Práve tu sa formuje úloha pre inštitúcie zaoberajúce sa tak vzdelávacími aktivitami, ako aj riešením disproporcií na trhu práce, aby sa správne vytypovali, akých ľudí a akým smerom vzdelávať a pritom efektívne využívať prostriedky určené na rekvalifikácie. V oblasti vzdelávania a riešenia problémov na trhu práce ide o pochopenie nových potrieb a vytváranie dostatočnej motivácie a záujmu na zvyšovanie kvalifikačných predpokladov.
Zo štatistických údajov posledných piatich rokov jednoznačne vyplýva, že dĺžka nezamestnanosti v jednotlivých kategóriách obyvateľstva je nepriamo úmerná stupňu vzdelania nezamestnaných. Vo všeobecnosti možno prijať záver, že čím je vyššie vzdelanie, tým je kratšia doba nezamestnanosti. Dokazuje to, že jedným z rozhodujúcich faktorov nového vstupu do zamestnania je úroveň kreativity ľudí.
Záujmy vyššie kvalifikovaných pracovníkov a aj rozdiel medzi ich príjmami v pracovnom procese a podporou v nezamestnanosti vytvára ekonomický tlak na vyhľadávanie pracovných príležitostí. Môžeme teda vyvodiť záver, že vyššie vzdelanie rozširuje paletu možností vstupu do pracovného procesu, a to tak priestorov ako aj vertikálne a horizontálne. Ľudia s vyšším vzdelaním sú schopní nielen meniť miesto svojho zamestnania , ale aj odvetvie (pracovný odbor), prípadne vstupovať na pracovisko s nižšími, resp. Inými kvalifikačnými požiadavkami. Skúsenosti z úradov práce dokazujú, že pracovníci s vyšším vzdelaním častejšie získajú novú pracovnú príležitosť z vlastnej iniciatívy ako s pomocou týchto úradov.
Ak budeme abstrahovať od nezamestnanosti absolventov škôl, je zrejmé, že zvýšená kreativita sa získava tak v školských zariadeniach ako aj v predchádzajúcom pracovnom procese.