V prvom rade môže vychovávať k etike a estetike, ktorá bola v minulosti značne podceňovaná a v neposlednom rade môže pôsobiť aj na výchovu k vyššej pružnosti a odolnosti. V tomto prípade považujeme odolnosť za schopnosť človeka psychicky sa v čo najkratšom čase vyrovnať so stratou zamestnania, resp. zmenou zamestnania; čo je v súčasnosti jeden z najväčších problémov nezamestnaných. Absencia nebezpečenstva straty zamestnania v minulosti na Slovensku spôsobila, že časť jeho obyvateľstva je úplne neschopná vyrovnať sa s týmto fenoménom v 90.rokoch 20.storočia. Ani výchova v školskom systéme neprispieva k rastu schopnosti človeka prežiť etapu nezamestnanosti a prípadne v tomto období získať určité poznatky, návyky a schopnosti, ktoré sa dajú využiť pri nástupe do nového zamestnania. Rovnako treba naučiť zamestnávateľov, aby nepovažovali nezamestnaných za menej schopných, resp. nevhodných na zaradenie do pracovného procesu v podniku. Aj to je súčasťou spomínanej etiky.
Vzdelávanie dospelých možno z národohospodárskeho hľadiska považovať za jednu z najlacnejších foriem rozvoja spoločnosti. Každý účastník tohto vzdelávania môže za prostriedky spoločnosti alebo za svoje vlastné získať ďalšie poznatky s potencionálnym celoživotným pozitívnym vplyvom. Ak naučíme kreativite a odolnosti človeka stredného veku, táto vlastnosť by ho mala sprevádzať po celý ďalší život a umožniť mu ľahší pohyb na trhu práce. Vzdelaní ľudia sa rýchlejšie a účinnejšie realizujú v ekonomickom živote spoločnosti. Náklady na vzdelávanie predstavujú relatívne malý objem prostriedkov v porovnaní s tým, čo vytvoria kvalifikovaní ľudia v priebehu svojej ekonomickej činnosti. Vytvorenie vhodných podmienok vzdelávania pre širokú verejnosť je základom adaptačnej stratégie v rýchlo sa meniacom svete a dôležitou podmienkou rozvoja jednotlivých regiónov pri vstupe do informačnej spoločnosti.