Teória a politika zamestnanosti - Vzdelávanie dospelých

Formovanie trhového prostredia vyhrotilo problematiku trhu práce tak, že začala byť jedným z dominantných ekonomických problémov. Stala sa nielen predmetom ekonomických , ale aj politických diskusií s hospodárskych programov. Aktuálnosť tohto problému potvrdzuje aj vládou schválený Zákon o zamestnanosti č. 389/1996 Zb., ktorým sa zriadil Národný úrad práce, s centrami na krajskej a okresnej úrovni podľa nového územnosprávneho členenia.
Zmena územného usporiadania reflektovala nový pohľad na priestorové rozloženie nezamestnanosti na Slovensku. Nezamestnanosť, ako výsledok nerovnováhy dopytovej a ponukovej stránky trhu práce, zasahuje všetky vrstvy obyvateľstva a pre niektoré skupiny môže znamenať bariéru ich návratu medzi ekonomicky aktívne obyvateľstvo.

Rýchlo sa meniace podmienky života, dynamiky technického rozvoja a nároky súčasnej praxe menia miesto, význam a poslanie vzdelávania, ktoré sa stáva organickou súčasťou života moderného človeka. Dosiahnutý stupeň vzdelania vyvoláva nové potreby vzdelávania, a teda právom možno vzdelávanie považovať za najvýznamnejšiu aktivitu v živote človeka, ako aj celého ľudského spoločenstva.
V našich podmienkach dochádza k podceňovaniu významu vzdelávania dospelých, prevláda v ňom živelný rozvoj a často bez záruky kvality. Pri transformácií vzdelávacej sústavy SR, spojenej s hľadaním modelov zodpovedajúcich súčasným a hlavne budúcim potrebám , sa mimoriadna pozornosť venuje školskému systému; t.j. základnému, strednému a vysokému školstvu. V pozadí zostáva problematika vzdelávania dospelých, ktorú v súčasných podmienkach treba chápať ako proces celoživotného vzdelávania. Ide tu o komplexné pôsobenie na rozvoj osobnosti v priebehu života. ELLI (Európska iniciatíva pre celoživotné vzdelávanie) charakterizuje celoživotné vzdelávanie ako priebežný proces stimulovania a povzbudzovania jednotlivca, aby si osvojoval všetky poznatky, hodnoty, zručnosti a vedomosti, ktoré bude potrebovať počas svojho života a aby ich s dôverou, tvorivosťou a potešením aplikoval na všetky úlohy, situácie a podmienky. Doba, v ktorej väčšina ľudí predpokladala, že bude vykonávať jedno zamestnanie po celý život a príprava sa realizovala štúdiom, resp. Odbornou prípravou v mladosti je minulosťou. Je obvyklým javom, že ľudia majú v priebehu pracovného života niekoľko zamestnaní, resp.

Musia meniť zamestnanie v krátkom časovom období.
Potreba vzdelávať sa bude pociťovaná súbežne s pracovnými výkonmi a stane sa nevyhnutnosťou vzhľadom na vznik nových pracovných činností a potrebu novej pracovnej spôsobilosti. Profesijné vzdelávanie zamestnaných je súčasťou personálnej práce a zapadá do predstáv potrieb rozvoja podniku. Záujmové vzdelávanie predstavuje istú formu prežitia voľného času a financuje si ho účastník vzdelávania. Problémom však zostáva vzdelávanie nezamestnaných, ktorí vyradením z pracovnej činnosti stratili trvalý príjem a poberaním podpory, prípadne sociálnych dávok si nevytvárajú dostatok prostriedkov, aby si zabezpečovali vlastnú existenciu a súčasne financovali aj vzdelávacie kurzy. Je však otázne, či ľudia s nízkym vzdelaním, ktorí vo väčšine napĺňajú rady nezamestnaných, pociťujú potrebu ďalej sa vzdelávať a vidia v tom možnosť opätovného zaradenia sa do pracovného procesu, alebo hľadajú iné možnosti obživy a často vstupujú aj do čiernej ekonomiky.
Práve tu sa formuje úloha pre inštitúcie zaoberajúce sa tak vzdelávacími aktivitami, ako aj riešením disproporcií na trhu práce, aby sa správne vytypovali, akých ľudí a akým smerom vzdelávať a pritom efektívne využívať prostriedky určené na rekvalifikácie. V oblasti vzdelávania a riešenia problémov na trhu práce ide o pochopenie nových potrieb a vytváranie dostatočnej motivácie a záujmu na zvyšovanie kvalifikačných predpokladov.
Zo štatistických údajov posledných piatich rokov jednoznačne vyplýva, že dĺžka nezamestnanosti v jednotlivých kategóriách obyvateľstva je nepriamo úmerná stupňu vzdelania nezamestnaných. Vo všeobecnosti možno prijať záver, že čím je vyššie vzdelanie, tým je kratšia doba nezamestnanosti. Dokazuje to, že jedným z rozhodujúcich faktorov nového vstupu do zamestnania je úroveň kreativity ľudí.
Záujmy vyššie kvalifikovaných pracovníkov a aj rozdiel medzi ich príjmami v pracovnom procese a podporou v nezamestnanosti vytvára ekonomický tlak na vyhľadávanie pracovných príležitostí. Môžeme teda vyvodiť záver, že vyššie vzdelanie rozširuje paletu možností vstupu do pracovného procesu, a to tak priestorov ako aj vertikálne a horizontálne. Ľudia s vyšším vzdelaním sú schopní nielen meniť miesto svojho zamestnania , ale aj odvetvie (pracovný odbor), prípadne vstupovať na pracovisko s nižšími, resp. Inými kvalifikačnými požiadavkami. Skúsenosti z úradov práce dokazujú, že pracovníci s vyšším vzdelaním častejšie získajú novú pracovnú príležitosť z vlastnej iniciatívy ako s pomocou týchto úradov.
Ak budeme abstrahovať od nezamestnanosti absolventov škôl, je zrejmé, že zvýšená kreativita sa získava tak v školských zariadeniach ako aj v predchádzajúcom pracovnom procese.

Okruh bývalých spolupracovníkov môže byť nápomocný, aby nezamestnaný získal informácie o nových pracovných príležitostiach. Významných prvkom v tejto situácií je práve vzdelávanie dospelých, ktorého cieľom by malo byť nielen doplňovanie vzdelania ako celoživotného procesu, ale aj podpora pri zmene profesie a rekvalifikácia. Súčasne to podporí aj vstup ďalších skupín obyvateľov medzi tzv. kreatívnych. Vzdelávanie dospelých by malo pomôcť riešiť nedostatky vzdelania, ktoré vyplynuli zo vzdelávania uskutočneného počas prvotnej prípravy pred vstupom do zamestnania. Umožňuje to zmenu orientácie a doplnenie vzdelania tam, kde sa v minulosti nevytvorili podmienky na plnohodnotné vzdelanie.
Ľudia s vyšším vzdelaním sa vedia lepšie vyrovnať s rôznym druhom prekážok a so zmenou orientácie ako tí, ktorí túto výhodu nemajú. Sú schopní samostatného podnikania so všetkými komplikáciami tejto činnosti, alebo dokážu prekonať nástrahy a osobitosti nových pracovných miest. Tieto komplikácie sú pre ľudí s nízkou kreativitou často ťažko zvládnuteľné a účinok na spoločnosť býva väčší, než zákonodarcovia predpokladali. Napríklad nový systém zdravotného poistenia, ktoré postihuje skupinu ľudí v tzv. pomocných hospodárstvách alebo ženy v domácnosti, je príčinou až dvoch percent evidovaných z celkového počtu nezamestnaných v celoštátnom meradle. Požiadavky zdravotných poisťovní, ktoré trvajú na tom, aby si táto skupina ľudí platila zdravotné poistenie, vytvorili napätie na trhu práce. Títo, ľudia, ktorí v minulosti nemali žiaden kontakty s poisťovňami a úradmi práce, často ani s pracoviskom sú zrazu nútení buď vystúpiť naturálneho hospodárstva alebo získať prostriedky na platenie nemocenského. To je dôvodom prečo sa dostávajú na zoznam nezamestnaných, hoci do zamestnania ani teoreticky nenastúpia, a požadujú od úradu práce podporu v nezamestnanosti. Tým sa zbavujú platby za nemocenské poistenie a navyše môžu získať finančnú podporu, ktorú by inak ani nepožadovali. V prápade, že v minulosti neboli zamestnaní, síce podporu nedostávajú, lebo im nevznikol na ňu nárok, ale platby nemocenského za nich platí štát. Zostávajú však v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Do tejto situácie sa ľudia s vyšším vzdelaním a kvalifikáciou spravidla nedostávajú. Systém zákonov nám týmto spôsobom ovplyvňuje aj štatistické údaje charakterizujúce súčasné vývojové tendencie v nezamestnanosti.
Vzdelávanie dospelých však môže mať ešte mnoho ďalších predností.

V prvom rade môže vychovávať k etike a estetike, ktorá bola v minulosti značne podceňovaná a v neposlednom rade môže pôsobiť aj na výchovu k vyššej pružnosti a odolnosti. V tomto prípade považujeme odolnosť za schopnosť človeka psychicky sa v čo najkratšom čase vyrovnať so stratou zamestnania, resp. zmenou zamestnania; čo je v súčasnosti jeden z najväčších problémov nezamestnaných. Absencia nebezpečenstva straty zamestnania v minulosti na Slovensku spôsobila, že časť jeho obyvateľstva je úplne neschopná vyrovnať sa s týmto fenoménom v 90.rokoch 20.storočia. Ani výchova v školskom systéme neprispieva k rastu schopnosti človeka prežiť etapu nezamestnanosti a prípadne v tomto období získať určité poznatky, návyky a schopnosti, ktoré sa dajú využiť pri nástupe do nového zamestnania. Rovnako treba naučiť zamestnávateľov, aby nepovažovali nezamestnaných za menej schopných, resp. nevhodných na zaradenie do pracovného procesu v podniku. Aj to je súčasťou spomínanej etiky.
Vzdelávanie dospelých možno z národohospodárskeho hľadiska považovať za jednu z najlacnejších foriem rozvoja spoločnosti. Každý účastník tohto vzdelávania môže za prostriedky spoločnosti alebo za svoje vlastné získať ďalšie poznatky s potencionálnym celoživotným pozitívnym vplyvom. Ak naučíme kreativite a odolnosti človeka stredného veku, táto vlastnosť by ho mala sprevádzať po celý ďalší život a umožniť mu ľahší pohyb na trhu práce. Vzdelaní ľudia sa rýchlejšie a účinnejšie realizujú v ekonomickom živote spoločnosti. Náklady na vzdelávanie predstavujú relatívne malý objem prostriedkov v porovnaní s tým, čo vytvoria kvalifikovaní ľudia v priebehu svojej ekonomickej činnosti. Vytvorenie vhodných podmienok vzdelávania pre širokú verejnosť je základom adaptačnej stratégie v rýchlo sa meniacom svete a dôležitou podmienkou rozvoja jednotlivých regiónov pri vstupe do informačnej spoločnosti.