Japonsko patrí v súčasnosti medzi hospodársky najvyspelejšie kapitalistické krajiny. Od konca 50. rokov zaznamenávala jeho ekonomika vysoké tempá rastu - ročne viac ako l0 %. Hoci je teraz toto tempo výrazne nižšie, často sa stretávame s názormi hovoriacimi o „japonskom zázraku“a pod. V tej súvislosti sa spomína množstvo faktrov, ktoré tento „zázrak“ spôsobujú. Za jeden z najdôležitejších sa považuje efektívnosť systému riadenia firiem. Pod pojmom japonský štýl riadenia sa často chápe jednotný a jediný systém riadenia, ktorý v súčasnosti uplatňujú japonské firmy. Tento názor je príliš jednostranný a zjednodušený. Jednotlivé japonské firmy uplatňujú taký systém riadenía, ktorý im najviac vyhovuje. Nemožno teda hovoriť o jedinom systéme riadenia. Systémy riadenia jednotlivých japonských firiem sa však vyznačujú niektorými spoločnými znakmi, ako napr. celoživotný pracovný pomer, systém odmeňovania, kolektívne rozhodovanie a pod., ktorými sa odlišujú od systému riadenia v kapitalistických krajinách. Stručnú charakteristiku historického vývoja japonského systému riadenia možno rozčleniť na dve etapy. l. etapu predstavuje obdobie od začiatkov spriemyselňovania Japonska do konca 2.svetovej vojny. Do 2. etapy zahŕňame obdobie od konca druhej svetovej vojny po súčasnosť.

Systém riadenia v tradičnej japonskej firme.

Z historického hľadiska modernej japonskej spoločnosti predchádzala Tokugawa éra, t. j. obdobie feudalizmu, ktoré sa datuje od začiatku l7. storočia a končí v roku l868 Meidži reštavráciou. Táto éra je posledným obdobím militaristických diktátorských režimov vo feudálnom Japonsku. Japonsko je geograficky izolovaná krajina od ostatného sveta, ale v tomto období bolo úplne izolované aj hospodársky. Japonsko nemalo významnejšie kontakty s inými krajinami v priebehu mnohých storočí. Do roku l868 bola krajina úplne uzavretá pred vplyvom ostatného sveta.
Vo feudálnom systéme sa prehĺbilil rozdiely medzi spoločenskými triedami. Počas tohto obdobia každý jednotlivec mal presne vymedzené postavenie v spoločnosti v závislosti od zamestnania, veku, pohlavia, rodinného stavu, majetku atď. Každý aspekt jeho života bol regulovaný týmito kritériami, čo sa vzťahovalo napr. na druh a farbu odevu, ktorý si smie obliekať, veľkosť a druh obydlia, kde sme bývať atď. Vládnuci rod Tukugawa vytvoril oficiálnu filozofiu vychádzajúcu z ideologického rámca konfucianizmu.