V zájme vládnucej elity boli odtiaľ prevzaté proporcie relácií každého jednotlivca k svojmu okoliu a historicky militaristický kódex Bušido. Tonto kódex samurajov zaručoval absolútnu vernosť poddaných panovníkovi. Toto je veľmi dôležitý aspekt tradičnej japonskej spoločnosti, ktorý umožňuje chápať moderný japonský manageriálny systém. Podľa oficiálnej ideológie tohto obdobia pre krajinu bola rozhodujúca jednota politiky a ekonomiky. Bohactvo krajiny bolo rozhodujúcim faktorom politickej stability. Z toho obdobia je známi slogan: Bohatá krajina a silná armáda. Po Meidži reštavrácii v roku l868 sa v Japonsku začína obdobie kapitalizmu - teda o sto rokov neskôr ako v ostatných vyspelých krajinách.
V tomto období krajina otvorila dvere do sveta do takej miery, aby to prospelo Japonsku. Japonsko sa začalo spriemyselňovať. Porces spriemysľovania bol sprevádzaný nebývalým nákupom technologických zariadení zo západných krajín. Z tohto obdobia pochádza slogan: Wakon Josai (Japonská myšlienka a západná technológia). Militariskická orientácia priemyslu spôsobila diskrimináciu zo strany západných krajín, v dôsledku ktorej sa japonská ekonomika dostala do hospodárskych ťažkostí. V snahe o ich prekonanie vláda odpredala priemyselné podniky vybraným bohatým rodinám. Mnoho z týchto podnikov neskôr prerástlo do známych zaibatsu. (Názvom zaibatsu sa označovalo také združenie priemyselných podnikov v predvojnovom Japonsku, na čele ktorého stála banka. Zaibatsu predstavovali veľkú koncentráciu kapitálu. Celkove existovalo asi dvadsať týchto združení. Najznámejšia bola tzv. silná štvorka: Mitsui, Mitsubishi, Sumitomo a Yasuda. )
Koncom druhého desaťročnia tohto storočia sa Japonsko stalo priemyselnou krajinou, kde už priemysel prevládal nad podľnohospodárstvom. Obdobie okolo roku l920 je charakteristické tým, že autoritatívna oligarchia, ktorá viedla národ v silnom nacionalistickom duchu, začala strácať autoritu vplyvom formovania sa proletariátu. Zaibatsu nadviazali úzke kontakty s vládnucou elitou, politické sily sa stali ich patrónom. Tu sa začal prechod japonského kapitalizmu do štádia imperializmu, začala sa koncentrácia kapitálu v týchto združeniach.
Podobne ako ostatný kapitalistický svet, aj Japonsko v 30. rokoch postihla hospodárska kríza. Ku slovu sa dostali ultranacionalistické elementy a demokratické tendencie z dvadsiatych rokov boli úplne potlačené a krajinu ovládol fanatický militarizmus a nacionalizmus. Z Japonska sa stala fašistická bašta na východe.