Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Japonský systém manažmentu
Dátum pridania: | 06.12.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | eli01 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 865 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 12.5 |
Priemerná známka: | 2.99 | Rýchle čítanie: | 20m 50s |
Pomalé čítanie: | 31m 15s |
Ekonomická sila bola skoncentrovaná v zaibatsu, ktoré spoločne s militaristickými vladnymi kruhmi priviedli Japonsko na tragickú cestu, vedúcu v tejto časti sveta k druhej svetovej vojne.
Japonské priemyselné organizácie od začiatku spriemyseľňovania krajiny v roku l868 až do konca 2. svetovej vojny boli charakteristické prísnou centralizáciou riadenia. Veľký business, ktorý tvorili zaibatsu, predstavoval chrbticu japonskej ekonomiky. Väčšinu kapitálu každého z týchto združení vlastnila centrálna firma, okolo ktorej boli vytvorené setelitné firmy malej a strednej veľkosti. Do funkcií prezdidentov týchto združení boli menovaní výlučne členovia vlastniacej rodiný. Rozhodovanie bolo centralizované v rukách prezidentov centrálnych firiem.
Za najvýznamnejšie charakteristiky systému riadenia v tradičnej japonskej firme, ktoré v určitej modifikovanej podobe existujú aj v súčasnosti, možno považovať nasledujúce:
- statusový stystém diferenciácie pracovníkov
- celoživotný pracovný pomer, t. j. celoživotné zamestnanie
- systéím odmeňovania
- metódy zdokonaľovania systému riadenia
Statusový stystém diferenciácie pracovníkov.
Priemyselné firmy boli organizované na základe statusového systému. vrcholové vedenie
administratívni pracovníci
kľúčoví administr.prac. riadni
pracovníci
mid- robotníci
karier
pracovníci
dočasní - sezónni pracovníci
V tradičnej japonskej firme existovali dve skupiny pracovníkov: riadni a dočasní alebo sezónni pracovníci. Vo veľkých priemyselných firmách sa táto klasifikácia zachovala až do súčasnosti. Vrcholové vedenie však nie je zaradené do žiadnej z týchto skupín, lebo do vedenia boli menovaní rodinní príslušníci. Riadni pracovníci - sú pracovníci, ktorí sú zamestnaní vo firme počas celého produktívneho veku. Dočasní pracovníci pracujú vo firme na tzv. báze zo dňa na deň. V predvojnovom období tvorili s pravidla 20% všetkých pracovníkov. Dočasní pracovníci slúžili na vyrovnávanie zamestnaneckej fluktuácie - t. j. s ohľadom na hospodársku situáciu buď ich okamžite prepustili zo zamestnania, alebo najali ďalších dočasných pracovníkov.
Medzi riadnymi pracovníkmi najvyššie postavenie mali administratívni a správni pracovníci (šokuin).
Zdroje: J. Rudy: Organizácia a riadenie japonských priemyselných firiem, A.N. Kuricyn: Riadenie v Japonsku