Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Japonský systém manažmentu
Dátum pridania: | 06.12.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | eli01 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 865 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 12.5 |
Priemerná známka: | 2.99 | Rýchle čítanie: | 20m 50s |
Pomalé čítanie: | 31m 15s |
Mali vysokú spoločenskú vážnosť a boli odmeňovaní mesačným platom. Robotníci (kóin) vykonávali fyzickú prácu a boli odmeňovaní dennou mzdou. Aj keď obe skupiny pracovníkov boli riadní pracovníci existovala medzi nimi hlboká priepasť. Veľmi zriedkavé bolo, že z robotníka sa stal postupne administratívny pracovník.
Riadní pracovníci sa ďalej čelenili na kľúčových a mid-karier pracovníkov. Kľúčoví pracovníci nastupovali do zamestnania vo firme po ukončení štúdia na strednej škole alebo univerzite. Po nástupe do zamestnania im firma spravidla okamžite zabezpečila celoživotný pracovný pomer. Mid-karier pracovníci sa vyberali z pracovníkov iných firiem. Ide o takú skupinu pracovníkov, ktorí už menili zamestnávateľa. V porovnaní s kľúčovými pracovníkmi bolo ich postavenie podstatne nižšie a len zriedka boli zaradení do vedúcich funkcií. V čase veľkých hospodárskych ťažkostí vo firme boli v poradí druhou skupinou po dočasných pracovníkoch, ktorých firma prepustila. Pri klasifikácií pracovníkov treba mať na pamäti skutočnosť, že statusový systém nie je totožný s pracovným zaradením. (funkciou). Pracovníci majú status ako napr. pracovník druhej kategórie, člen štábu a pod. Status podmieňuje funkčné zaradenie pracovníka. Napr. nižší majster môže byť menovaný z radov robotníkov prvej alebo druhej kategórie. Teda pracovník získa najprv status až potom pracovné zaradenie. STATUS
(administ.)
FUNKCIA
STATUS
(robotníci)
Japonské firmy nemajú až do súčasnosti vypracovaný systém detailného opisu práce a ani individuálne úlohy a zodpovednosť pracovníkov za ich plnenie nie sú jednoznačne stanovené. Dalo by sa očakávať chaotická organizácia práce, ale opak je pravdou. Tradičný ringi systém formoval pracovný kolektív, ktorý niesol zodpovednosť za plnenie úloh. (Rin - predložiť návrh nadriadenému a získať jeho súhlas; gi - uvažovať rozhodovať). Kolektivizmus je veľmi výraznou črtou aj v súčasnej japonskej firme. Celoživotný pracovný pomer v tradičnej firme.
Pod týmto názvom rozumieme pracovný pomer v priebehu produktývneho veku pracovníka u toho istého zamestnávateľa. Celoživotný pracovný pomer zabezpečovali firmy vybraným pracovníkom, ktorí nastupovali do zamestnania ihneď po ukončení štúdia. Táto prax v určitej modifikovanej podobe existuje aj v súčasnosti. Celoživotný pracovný pomer mali zabezpečný iba kľúčoví pracovníci.
Zdroje: J. Rudy: Organizácia a riadenie japonských priemyselných firiem, A.N. Kuricyn: Riadenie v Japonsku