Zo záverov týchto diskusií boli formulované návrhy a odporúčania prezidentovi firmy, ktoré slúžili ako základ pre rozhodovanie. Vzhľadom na vysokú mieru centralizácie riadenia rozhodovalo vrcholové vedenie v tradičnom ringi systéme o všetkých činnostiach vrátane rutinných rozhodnutí. Ako prostriedok slúžil a aj v súčasnosti slúži formulár ringisho, pomocou ktorého sa uskutočňuje výmena informácií v procese rozhodovania.

Zmena riadenia v povojnovom období.

Manageri japonských firiem.

V povojnovom Japonsku ma manager prakticky najvyššie postavenie. Súčasných managerov japonských firiem možno charakterizovať tromi spoločnými znakmi :
1. vzdelanie - japonskí manageri sú absolventi popredných štátnych univerzít a dvoch súkromných univerzít Keio a Waseda.
2. majú približne rovnaké pracovné skúsenosti.
3. tvoria vekovo homogénnu skupinu.
Elita managerov obsadzuje všetky dôležité oblasti v spoločnosti. Odtiaľ pramení aj jej moc v spoločnosti. Nepochádza z bohatstva, lebo príjmi japonských managerov sú, až na pár výnimiek, podstatne nižšie než v ostatnom kapitalistickom svete.
Japonskí manageri sú združení v asociáciách managerov. Sú to veľmi vplyvné organizácie, pomocou ktorých uplatňuje elita managerov svoj vplyv na spoločenskom dianí v tej najširšom zmysle slova. Najvplyvnejšia z týchto organizácií je asociácia Keidaren. Tieto výbory majú veľmi účinný vplyv na dianie v krajine. Slúžia ako poradné orgány vlády a vláda pri formulovaní svojej politiky sa často opiera o ich odporúčania.
Vedenie Keidaren tvoria najvplyvnejší prominenti businessu. Je to špička japonskej štruktúry businessu. Organizácia je konzervatívna, presadzuje systém voľného podnikania s čo možno najmenším vplyvom vládnych orgánov na súkromný sektor ekonomiky.
Okrem Keidaren existujú ďaľšie tri asociácie managerov : Keiesha Danta alebo Nikkeiren, Nihon Shokoka alebo Nissho a Keizai Doyukai, ktorá si zasluhuje pozornosť tým, že podstatnou mierou prispela k rozvoju povojnového Japonska. Založili ju progresívni mladí manageri popredných japonských firiem v období tzv. najčiernejších dní povojnového Japonska. Títo predstavitelia firiem, znepokojení činnosťou predchádzajúceho vedenia firiem a konfrontovaní obrovskou ekonomickou krízou si vytíčili za cieľ formulovať filozofiu managerizmu Japonska pre povojnové obdobie. V tom čase málo vplyvná organizácia sa v súčasnosti rozrástla do nebývalých rozmerov. Vytvorenú filozofiu možno rozčleniť na tri etapy:
• Bezprostredne povojnové obdobie, keď bolo potrebné čeliť problémom, pretože hrozilo zrútenie celého hospodárstva.
• Druhým obdobím je tzv.