fenomenálny hospodársky rast. Toto obdobie je charakterizované entuziastickým preberaním amerického manageriálneho systému, konceptu a techník.
• Tretie obdobie sa začalo koncom šesťdesiatych rokov. Fenomenálny rast, vzostup domácich i zahraničných konkurenčných tlakov zapríčinili, že filozofia managerizmu bola kriticky prhodnotená a doterajšia prax sa ukázala ako neúčinná, a preto bolo potrebné formulovať nové, účinnejšie prvky filíozofie managerizmu.
Šesťdesiate roky v japonsku sú známe ako dekáda enormného hospodárskeho vzostupu, na ktorom mali najväčší podiel tieto faktory :
- technologická inovácia
- pracovná sila (bohatý zdroj pracovnej sily na vidieku)
- lacná energia (v tomto období najmä ropa)
- odbytište výrobkov prosperujúcej časti kapitalistického sveta a s tým spojený rast investícii.
- kľúčový faktor National Income Doubling Plan, t.j. plán na zdvojnásobenie národného dôchodku v priebehu jednej dekády predložený v roku 1960. Popredné firmy inšpirované dovtedajším rastom začali obrovskú expanziu v čase, keď existoval veľký dopyt po spotrebných statkoch. Takmer všetky plánované ciele boli splnené alebo prekročené.
Na týchto výsledkoch má významný podiel asociácia Keizai Doyukai.


Vplyv amerického managmentu na systém riadenia japonských firiem v povojnovom období.

Po porážke Japonska v druhej svetovej vojne krajina prešla mnohými zmenami. Bezprostredne po vojne bola prijatá nová ústava. Jednou z rozhodujúcich reforiem v hospodárskej oblasti bolo zrušenie zaibatsu. Na základe tzv. antimonopolného aktu združenia boli rozpustené, vo vrcholovom vedení nastali kádrové zmeny, bol prijatý nový Komerčný kódex a Japonsko prijalo americkú koncepciu hospodárskej súťaže. V časoch studenej vojny a vojny v Kórei nastala zmena americkej politiky voči Japonsku. Snahou bolo vytvoriť z krajiny pevného spojenca USA. V dôsledku toho boli Japonsku poskytnuté úvery a bol vypracovaný program obnovy hospodárstva. V priebehu kórejskej vojny boli Japonsku poskytnuté fondy na vydržiavanie vojsk. Tieto fondy boli využité na obnovu výrobnej základne.
Po skončení kórejskej vojny bol novelizovaný Komerčný kódex. V snahe podporiť hospodársku obnovu krajiny v Japonsku pristúpili k racionalizácii tradičného prístupu k riadeniu firiem.