Kracionalizácii sa pristúpilo predovšetkým v týchto troch oblastiach :
1. tréningové kurzy pre vrcholových vedúcich,
2. zdokonaľovanie práce majstrov,
3. programy industriálnej racionalizácie.

Tréningové kurzy pre vrcholové vedenie firiem.

Kurzy organizovalo vedenie amerických jednotiek. Hlavným dôvodom, pre vznik týchto kurzov bol japonský systém rozhodovania, ktorý je príliš časovo náročný. Tieto kurzy boli zorganizované pre vrcholových vedúcich jednotlivých firiem. Bol to prvý pokus o transplantáciu amerického „vedeckého riadenia“ do Japonska. Kurzy, známe pod názvom Civil Communications Section Management Course, boli zamerané na tri oblasti :
• ciele firmy
• organizácia firiem
• kontrola.
Vrcholové vedenie japonských firiem tieto kurzy privítalo preto v roku 1955 Nikkeiren (Združenie japonských zamestnávateľov) založil Japan Industrial Training Association - Nissankun), ktorej hlavným poslaním bolo organizovanie týchto kurzov.
V roku 1952 Ministerstvo zahraničného obchodu a priemyslu MITI vytvorilo Racionalizačný poradný výbor, úlohou ktorého bolo zaviesť do prexe Program na podporu racionalizácie. Poradný výbor na základe prieskumu odporučil zavedenie medzinárodného kontrolného systému do japonských firiem. Tento kontrolný systém zahŕňa kontrolu všetkých činností firmy.
Modifikácia organizácie riadenia.

Rozpustením zaibatsu došlo k závažným zmenám v organizácii firiem. Do tohto obdobia internou autoritou s právomocou a zodpovednosťou za činnosť celého združenia bola vlastniaca rodina. Zmeny v Komerčnom kódexe v roku 1952 okrem iného stanovili radu riaditeľov ako najvyšší orgán zodpovedný za činnosť firmy. Do tohto obdobia bola rada riaditeľov iba neformálnym orgánom. V tradičnom systéme riadenia nebola úloha riaditeľov a managerov jasne stanovená. Po uvedených zmenách bolo stanovené, že najnižšou úrovňou v riadení firmy je funkciz majstra, resp. vedúceho sekcie. Vedúci oddelení a vedúci divízií predstavujú stredný stupeň riadenia. A riaditelia vrátane prezidenta predstavujú vrcholové vedenie firmy.
Už spomínaný Poradný výbor pre racionalizáciu odporučil menovať radu riaditeľov firmy ako najvyšší kontrolný orgán firmy. Tento návrh MITI prijala bol adoptovaný takmer vo všetkých firmách.
K ďaľším zmenám v japonskej firme došlo v dôsledku vzniku odborov. Tie vyžadovali stabilný príjem, zrušenie formálnych rozdielov medzi kľúčovými a mid-karier pracovníkmi a hlavný dôraz kládli na zrušenie diskriminačného statusového systému, ktorý členil pracovníkov na fyzicky pracujúcich, administratívnych a vedúcich púracovníkov. Mnohé firmy prešli na funkčnú klasifikáciu. Bol to akýsi kompromis medzi tradičným statusovým systémom a systémom, ktorý chceli implementovať odbory podľa vzoru amerických firiem.