Prvú skupinu tvorí Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Dánsko, Rakúsko a Švajčiarsko. Jedná sa o menšie ale značne ekonomicky rozvinuté krajiny štáty orientujúce sa na výrobu technologicky náročných a unikátnych výrobkov s vysokým podielom pridanej hodnoty. Do druhej skupiny patrí Island, Španielsko, Portugalsko, Grécko a Írsko. Tieto krajiny dosahujú nižšiu hodnotu hrubého domáceho produktu na obyvateľa spojenú s extenzívnym využívaním ekonomických zdrojov.

Schopnosť zmeny výrobných štruktúr dáva odpoveď na otázku ako rýchlo sa vie ekonomika adaptovať požiadavkám rozvoja a aká je ich pružnosť. Pre obe skupiny, resp. pre otvorenú ekonomiku, platí nutnosť prispôsobiť výrobné štruktúry zmenám vo svetovej ekonomike. Štrukturálne zmeny je potrebné realizovať aj preto, že od nich závisí vyšší stupeň dosahovanie hospodárskej prosperity.
Prvý rozdiel medzi uvedenými skupinami je v tom, že štáty z prvej skupiny sa neorientujú na rast výrobného potenciálu, ale na aktívny rozvoj infraštruktúry, čo zabezpečuje vysokú konkurencieschopnosť špecializovaných odvetví. Stredne rozvinuté štáty sa však orientujú hlavne na pokračovanie industrializácie a tvorbu nových kapacít, čím vlastne tvoria nové špecializované odvetvia. Okrem priemyslu je pre prvú skupiny charakteristický aj nižší podiel poľnohospodárstva a inverzne vyšší podiel služieb.
Druhým dôležitým prvkom je sektorové rozdelenie zamestnanosti – v prvej skupine dochádza k neustálemu znižovaniu podielu osôb v poľnohospodárstve, pričom sa dosiahol presun značného množstva pracovníkov zo sektoru poľnohospodárstva aj priemyslu do sektoru služieb (tiež veľké hospodársky vyspelé štáty). V niektorých štátoch majú dokonca služby, z hľadiska príjmov, väčší význam ako vývoz tovaru.
Priebeh a frekvencia inovácií vo sfére služieb, ktorá je vyvolaná vedecko-technickým pokrokom, podstatným spôsobom ovplyvňuje konkurencieschopnosť výrobkov na medzinárodných trhoch. Možno dokonca povedať, že úspešný rozvoj terciárnej sféry vedie k tzv. „terciarizácií“ ostatných sfér NH.
Okrem uvedených faktorov je potrebné si uvedomiť, že štrukturálne zmeny v zamestnanosti sa spájajú tiež s automatizáciou a robotizáciou – dochádza k absolútne mu poklesu pracovných miest ale aj k zmene charakteru práce. Tento pokles pracovných miest je pritom vyšší ako tvorba nových miest v dôsledku automatizácie, okrem toho treba brať do úvahy aj kvalifikačnú náročnosť nových pracovných miest.