Nemylám problémom je tiež priestorová nerovnováha pracovných síl.
Okrem celého národného hospodárstva však dochádza k štrukturálnym zmenám aj na úrovni jednotlivých odvetví. Podstatné sú odvetvia, ktoré úzko späté s vedecko-technickým pokrokom – napr. strojárstvo a chémia. Môžeme dokonca povedať, že práve rozdiel v podiele strojárstva na hrubom domácom produkte (tabuľka) je rozdielom medzi spomínanými dvoma skupinami (t.j. vyšší podiel strojárstva vo vyspelejších štátoch). Podobnú charakteristiku má aj podiel chémie.
Predpokladom úspešného rozvoja je vždy vytvorenie optimálneho komplexu výrob a urýchleného zavádzania tých výrob, ktoré sa vyznačujú veľkým podiel hodnoty pridanej spracovaním – v strojárstve sa jedná o rozvoj elektroniky, automatizácie, regulačnej techniky, polygrafiu a pod.
V závere sa ukazuje, že podstatný vplyv na zvyšovanie hodnoty pridanej spracovaním majú výdavky na vedu a výskum za predchádzajúce obdobie. Dochádza tu taktiež k deleniu štátov na dve časti. Štáty s nižšou úrovňou NH investujú do vedy a výskumu len okolo 0,2-0,8% hrubého národného produktu. V týchto štátoch neexistuje vlastná vedecko-výskumná základňa, čo následne zabraňuje rozvoju špecializácie výroby.
V druhej skupine sa nachádzajú štáty, ktorých podiel výdavkov na vedu sa pohybuje od 1-2,4% HNP.
Na záver je potrebné pripomenúť, že rozvoj ekonomiky je možný len za podmienky neprestajného vedecko-technologického a technického zdokonaľovania výroby. Kľúčovým význam má tiež problematika využívania výrobných zdrojov, a to v smere neustáleho znižovania ich prírastku. (1973-vyspelé štáty.