Pri tvorbe slovenskej stratégie sociálno-ekonomického rozvoja je potrebné okrem domácich, vnútorných činiteľov brať do úvahy aj podmienky vonkajšie, medzinárodné. Táto medzinárodná dimenzia je v súčasnosti o to dôležitejšia, že sa uskutočňuje prechod slovenského hospodárstva z centrálne plánovaného na trhové. Prax získaná v hospodársky vyspelých štátoch navyše potvrdila, že dlhodobé prognózovanie sociálno-ekonomického rozvoja vytvára vhodné podmienky jednak pre výmenu informácií v podnikateľskej sfére a tiež pre zisťovanie indikátorov, určujúcich vhodnú menovú a finančnú politiku.
V dnešných dňom, keď sme svedkami prechodu k trhovému hospodárstvu je dôležité si uvedomiť, že sa jedná vlastne o zmenu mechanizmov, metód a štruktúr extenzívneho typu, ktoré sú typické pre industriálne štádium, na mechanizmy nové, ktoré súvisia s nástupom novej vlny vedecko-technologického pokroku.
Táto nová vlna vedecko-technického pokroku je spätá hlavne s rozvojom elektroniky a jej miniaturizáciou, s rozvojom informatiky a s ňou spojenou sofistikáciou (rozvoj umelej inteligencie); a tiež s rozvojom biotechnológií.
Je zrejmé, že práve tieto vedecko-technologické zdokonalenie sú dôkazom existencie dlhodobých cyklov, ktoré napr. Kondratiev charakterizoval ako cykly vznikajúce následkom významných technologických zdokonalení, resp. totálnych inovácií výrobných technológií. A.Toffler ich zasa spája s rozvojom terciárneho sektora a informačných technológií. Je pritom charakteristické, že každá technológia, ako následok inovácie, má iba dočasnú životnosť.
Ekonomický rozvoj hospodársky vyspelých štátov značné poznačili ropné šoky v rokoch 1973, 1979/80 a tzv. tretí ropný šok v roku 1990. Z toho jednoznačne vyplýva že sociálno-ekonomický rozvoj v nich bol iný v 50/60 rokoch; v 70/80 rokoch a dnes. Ropné šoky znamenali pre tieto štáty v podstate zmeny nákladových a cenových kalkulácií; resp. zmenu reprodukčného procesu, kde sa do rozporu dostala štruktúra akumulovaného fixného kapitálu a štruktúra nákladov. Jedná sa v podstate do konflikt medzi dlhodobou štruktúrou ponuky a dopytu. Všetky tieto konflikty bolo možné prekonať len využitím výsledkov vedecko-technologické pokroku a príslušnými inováciami.

Pri štúdiu zmien výrobných štruktúr vyspelých štátov sú tieto obyčajne rozdeľované do 2 skupín, ktoré sa vyznačujú podobnou ekonomickou úrovňou aj štádiom národného hospodárstva.