Priemerný vek odchodu na invalidný dôchodok je 53,4 roka u mužov a 50,4 roka u žien. Z hľadiska pomeru profesií na priemernom veku odchodu na invalidný dôchodok majú relatívne vysoké zastúpenie robotníci (56,4% odchádza na invalidný dôchodok) a roľníci ( 68,4%). Z hľadiska zmeny v podstate okrem robotníkov došlo u všetkých skupín pracovníkov k poklesu oproti roku 2000. Rozvrhnutie príčin odchodu na invalidný dôchodok je nasledovný:


Samotný štátom garantovaný starobný dôchodok sa v posledných rokoch príliš nemenil Stále pretrváva relatívne výrazný rozdiel medzi ženami a mužmi. Toto je však podmienené menším počtom odpracovaných rokov u žien ( skorší odchod do dôchodku).
Priemerný dôchodok pre mužov (okrem príplatkov) predstavoval v roku 2001 sumu 721€ u robotníckych profesií a 1701 € u štátnych zamestnancov. U žien sa pohybovali tieto hodnoty u rovnakých typov zamestnaní medzi 441€ a 872€. Podobný rozdiel je aj pri výške invalidných dôchodkov. Horná hranica sumy vyplácanej štátom vo forme starobného dôchodku je 2261 € a vdovského 1375 € mesačne. V roku 2000 sa taktiež uskutočnilo niekoľko systémových krokov, ktoré by mali mierne upraviť situáciu vo vyplácaní dôchodkov rôznych typov:
• vytvorenie nového systému vyplácania invalidných dôchodkov
• posilnenie poistno-matetematických princípov pri výpočte dôchodkov
• Ekonomike adekvátne zaobchádzanie(výhody) s ľuďmi v dôchodkovom veku
• Upevnenie samostatného dôchodkového zabezpečenia pre ženy

2 Sociálna starostlivosť
2.1 Systém sociálnej starostlivosti
Rakúsko uskutočnilo v roku 1993 rozsiahlu reformu sociálnej starostlivosti. Vstupom zákona 110 / 1993 do platnosti, čím bola zavedená odstupňovaná podpora v nevyhnutných prípadoch, ktorá nezávisí od príjmov či majetku danej osoby či skupiny osôb.
Paralelne k tomuto nariadeniu bola ustanovená medzi spolkovými krajinami a spolkovou vládou dohoda o spoločných opatreniach v súvislosti s občanmi potrebujúcimi sociálnu pomoc. Touto reformou bol sledovaný najmä cieľ pomôcť ľudom v núdzi najmä priamymi finančnými injekciami viesť usporiadaný a vyhovujúci život. Evaluáciou bolo následne zistené, že reforma naplnila očakávaný cieľ (Analýza systému sociálnej starostlivosti, 1997)

2.2 Sociálny príspevok
Keďže Rakúsko je členom Európskej menovej únie, bolo potrebné na prelome rokov 2001 a 2002 charakterizovať nový systém príspevkov v novej mene. Počnúc dňom 1.1.2002 sa stalo EURO jediným určujúcim menovým prostriedkom pri určovaní a vyplácaní sociálnych príspevkov.