- zvyšovaním stupňa formálnej stránky organizácie po jej rozumnú hranicu rastie užitočný výsledok spoločnej práce v tých oblastiach, kde sa táto práca nemôže regulovať inak než predpismi
- formálna organizácia by sa mala postupne prispôsobovať neformálnej organizácii

Organizovanosť a organizačný efekt

Smith – efekt súčinnosti skupiny ľudí organizovaných do kolektívu je väčší ako súčet efektov individuálnych činností – tento dodatočný efekt prisudzoval deľbe práce. Na to, aby sa dosiahol lepší výsledok, treba organizovať spoločnú činnosť.

Dve podoby spoločnej činnosti v OF:
1. skupinová činnosť viacerých pracovníkov, kt. si súbor činností nerozdelil
- ľudia si vzájomne pomáhajú, ale funkčne sú rovnorodí alebo iba málo diferencovaní
- vytvára sa facilitačný efekt
2. kolektívna činnosť, v kt. sa pôsobenie členov zúčastnených na spoločnej práci spája do pletenca, a tak sa vytvára jeden organizovaný proces
- činnosť funkčne diferencovanej skupiny kde deľby práce umožňuje využiť zručnosť a špeciálnu kvalifikáciu členov kolektívu
- vytvára sa organizačný efekt

Čím je skupina pri spoločnej činnosti väčšia a čím je funkčná diferenciácia členov a ich pracovných prostriedkov komplikovanejšia, tým môže výsledok spoločnej činnosti viac prevyšovať súčet výsledkov členov, ak by pracovali individuálne. O veľkosti organizačného efektu rozhoduje organizovanosť kolektívu. Vlastnosti (znaky) organizovanosti:
1. funkčné rozlišovanie častí
2. vzájomná závislosť
3. hierarchická stavba inštitúcie

Organizačná štruktúra OF

Organizačná štruktúra je mn. prvkov, útvarov, pracovísk organizácie a vzťahov medzi nimi.
Útvar je závod, prevádzková jednotka, oddelenie atď, kt. má vymedzenú úlohu, právomoc a zodpovednosť a je prepojený vertikálnymi alebo horizonálnymi (resp. obama) väzbami s inými jednotkami OF.

Organizačná diferenciácia činností – celková úloha organizácie sa rozčlení na útvary, kt. na tomto základe vznikajú, stávajú sa zodpovednými za vykonávanie zverených činností. Má dva druhy:
1. vertikálna diferenciácia – vertikálna DP, vytvára hierarchiu a počet úrovní riadenia v organizácii
2. horizontálna diferenciácia – horizontálna deľba práce, súvisí s počtom pracovníkov podriadených jednému vedúcemu

Organizačná integrácia – zľaďovanie, zjednocovanie koordinácia jednotlivých útvarov

Základné formy OŠ podľa vývojových fáz OF (podľa životného cyklu OF):

1. jednoduchá OŠ
2. funkcionálna OŠ
3. objektová OŠ

JEDNODUCHA OŠ
- podnik je na začiatku ŽC
- OŠ sa venuje malá pozornosť
- vlastník je i manažérom a rozhoduje prakticky o všetkom sám
- spravidla je neformálna, pružná a dynamická
- spravidla majiteľ sa dostáva do priameho styku so zákazníkmi
- firma sa preto správa ako zákaznícky orientovaná

FUNKCIONALNA OŠ
- firma je rozdelená na jednotlivé úseky podľa rôznych funkčných oblastí, kt.