Podstatou EMÚ je zavedenie jednotnej európskej meny euro, záväzná spoločná menová politika, na základe čoho sa má zabezpečiť cenová stabilita. Náležitosti týkajúce sa zavedenia eura sú uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev (Zákony, ktorých uverejnenie je povinné) ako Nariadenie rady (ES) č. 1103/97 zo dňa 17. júna 1997 o niektorých opatreniach vzťahujúcich sa na zavedenie eura a Nariadenie rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura.
Európska rada na svojom zasadaní konanom v Madride v dňoch 15. a 16. decembra 1995 potvrdila, že tretia etapa Hospodárskej a menovej únie začne 1. januára 1999. Členské štáty, ktoré prijmú euro ako jednotnú menu, sú definované v rámci uvedeného nariadenia ako „zúčastnené členské štáty“. Nová európska mena bola nazvaná euro. Na základe Zmluvy o EU od 1. januára 1999 nebude už spoločná mena definovaná ako kôš čiastkových mien a z právnej stránky sa menou stane euro. Zavádzanie eura prebiehalo postupnými krokmi. Bolo rozdelené do troch fáz:
Prvá fáza (A) sa začala rozhodnutím Rady EÚ o stanovení dátumu skutočného začiatku vytvárania Európskej menovej únie (1. fáza: začiatok roka 1998-31. 12. 1998).
Druhá fáza (B) sa datuje od doby skutočného začiatku fungovania EMÚ (2. fáza: 1. 1. 1999 - polovica roka 2002).
Tretia fáza (C) znamená proces ukončenia zavádzania novej spoločnej meny (3. fáza: druhá polovica roka 2002).
Konkrétne ide o tento časový plán:
2. mája 1998: Uzavretý okruh zúčastnených členských štátov EMÚ.
1. januára 1999: Neodvolateľné zafixovanie výmenných kurzov medzi menami zúčastnených členských štátov EMÚ navzájom a mien krajín EMÚ k euru, zavedenie eura v bezhotovostnom platobnom styku.
1. januára 2002: Zavedenie bankoviek a mincí v eure do obehu a postupné sťahovanie národných platidiel z obehu.
1. júla 2002: Národné bankovky a mince stratia svoju funkciu ako zákonný platobný prostriedok a definitívne budú stiahnuté z obehu.
Významným rozhodnutím je inštitucionálne zabezpečenie uskutočňovania jednotnej menovej politiky.
1. januára 1994 bol založený Európsky menový inštitút (EMI) ako inštitucionálny nástupca Výboru guvernérov centrálnych bánk a zároveň ako zárodok Európskej centrálnej banky (ECB) so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom. Od 1. júna 1998 sa začali pravidelné zasadania orgánov ECB, a tým vlastne ECB začala fakticky fungovať. Súčasne vznikol európsky systém centrálnych bánk (ESCB), ktorý tvoria ECB a centrálne banky jednotlivých členských štátov.
Základnou podmienkou na vstup danej krajiny do EMÚ bolo splnenie tzv.