Cenový index zostrojujeme vážením každej ceny ekonomickým významom komodity.
V prípade CPI je každej položke určená fixná váha, proporciálne jej relatívne dôležitosti v rozpočtoch výdajov spotrebiteľov.

Index cien výrobcov /PPI/

Je najstaršou súvislou štatistickou radou, ktorú publikuje ministerstvo práce. Meria hladinu cien na úrovni veľkoobchodu alebo výrobcov. Zahrňuje ceny potravín, produktov zpracovateľského priemyslu a ťažobného priemyslu. Ako fixné váhy sa používajú čisté dodávky /alebo predaje/ komodity. Tento index je dôležitý, pretože je veľmi podrobný a široko ho používajú firmy.

Deflátor GNP

Deflátor GNP je pomer nominálneho a reálneho GNP a môžeme ho teda interpretovať ako súhrnný cenový index. Je to cena celého GNP /spotreby, investícií, vládnych nákupov a čistých vývozov/ a nie iného sektoru. Tento index používa variabilné váhy miesto fixných. Účty národného dôchodku zostavujú rovnako deflátory pre časti GNP, ktoré môžu byť občas použité ako doplnky k CPI alebo PPI.


1.3 Druhy inflácie


Inflácia môže nadobudnúť rozmanité formy podľa rýchlosti rastu cien. Obyčajne sa hovorí o týchto troch formách inflácie:

 mierna inflácia
 cválajúca inflácia
 hyperinflácia


1./ Mierna inflácia

Pri miernej inflácií rastú ceny pomaly. Je celkom prijateľná a zlučiteľná s normálnym vývojom ekonomiky. Môžeme ju charakterizovať ako jednociferné ročné miery inflácie. Ak sú ceny relatívne stabilné, ľudia dôverujú peniazom.
Vzostup cenovej hladiny za 1 rok je do 10 %. 2./ Cválajúca inflácia

Ak k nej dochádza, začínajú ceny rásť v rozsahu 10 – 100 % ročne. Tento druh inflácie spôsobuje veľké ekonomické problémy.
Ak sa cválajúca inflácia úplne rozvinie, vznikajú vážne hospodárske poruchy. Pretože peniaze strácajú tak rýchlo svoju hodnotu – s reálnymi úrokovými mierami mínus 50 % alebo 100 % ročne – ľudia sa vyhýbajú tomu, aby držali viac peňazí, než je holé minimum.
Finančné trhy odumierajú a fondy sú všeobecne alokované skôr pridelovaním, než úrokovými mierami.
Ľudia hromadia statky, kupujú domy a nikdy nepožičiavajú peniaze na nízke nominálne úrokové sadzby.

3./ Hyperinflácia

Je treťou formou, ktorá je spojená s mierou inflácie viac ako 1000 %, výraznou dezorganizáciou ekonomiky a rozpadom peňažného hospodárstva. Peniaze už neplnia svoju funkciu. Z hľadiska výsledkov merania poznáme infláciu:

 otvorenú
 skrytú
 potlačenú

1./ Otvorená inflácia

Pri tejto inflácií dochádza k rastu cien v dôsledku rastu výrobných nákladov alebo prevahy dopytu nad ponukou. Je merateľná a je považovaná za únosnejšiu ako je skrytá či potlačená inflácia.
2./ Skrytá inflácia

Pri tejto inflácii sa rast cien z rozličných dôvodov neprejavuje.