Bola typická pre centrálne riadenú ekonomiku. Navonok sa prejavuje nedostatkom tovaru, rozvojom čierneho trhu, vynúteným rastom úspor a pod. 3./ Potlačená inflácia

Táto inflácia nie je patrná. Trh je deficitný, existuje nerovnováha medzi ponukou a dopytom, nie je k dispozícií potrebný sortiment a preto dochádza často i ku skupovaniu nedostatkového tovaru a pod.


Z hľadiska vybilancovanosti poznáme infláciu:

 vybilancovanú /proporcionálnu/
 nevybilancovanú /neproporcionálnu/


1./ Vybilancovaná /proporciálna/ inflácia

Hovoríme o nej vtedy, ak stúpa absolútna cenová hladina, ale pomery cien sa navzájom nemenia.


2./ Nevybilancovaná /neproporciálna/ inflácia

Hovoríme o nej vtedy, keď dochádza k absolútnemu rastu cenovej hladiny a zároveň sa menia aj pomery medzi cenami jednotlivých tovarov.



Jednotlivé smery ekonomickej vedy hľadajú a zdôvodňujú príčiny inflačného vývoja. Ukazuje sa, že súčastná inflácia prebieha ako preces vzájomného pôsobenia viacerých činiteľov, ktoré sa navzájom prelínajú a ovplyvňujú; v určitých obdobiach či krajinách niektoré silnejú, iné slabnú.
Podstatnou a novou črtou inflačného vývoja v ostatných dvoch desaťročiach je skutočnosť, že jej zdroj nespočíva len v nadmernom dopyte, ale aj v cenovej tvorbe na strane ponuky, čo závisí od vývoja výrobných nákladov. V závislosti od zdrojov inflácie postupne vznikli teórie dopytovej, nákladovej, zmiešanej a importovanej inflácie.
Z hľadiska teoreticko – metodologického prístupu skúmania a zdôvodňovania tejto problematiky, možno hovoriť o monetaristickej a keynesovskej koncepcii a interpretácií inflácie.






1. 4 Dopytová inflácia /inflácia ťahaná dopytom/

Podľa tejto teórie príčinou inflačného rastu cien je existencia prebytočného kúpyschopného dopytu pri danej cenovej hladine, a to z toho dôvodu, že v podmienkach plnej zamestnanosti a pri plnom využití výrobných kapacít celková ponuka nereaguje dostatočne rýchlo na zmeny v kúpyschopnom dopyte.
Mnohí ekonómovia skúmajú, aký vplyv na celkovú rovnováhu hospodárskeho systému majú štátne výdavky. Zisťujú, že do hospodárstva preniká veľká masa peňazí ako súčasť výdavkov zo štátneho rozpočtu, ako aj v rámci investičnej aktivity podnikateľov. V dôsledku toho rastie úhrnný kúpyschopný dopyt rýchlejšie ako celková ponuka.