Preto je potrebné odčerpať relatívne prebytočný kúpischopný dopyt, čo možno dosiahnuť zvýšením cien, a tým utvoriť predpoklady nastolenia ekonomickej rovnováhy.
V konkrétnej podobe agregátny dopyt tvoria výdavky na spotrebu, investície a štátne výdavky.

Z tohoto hľadiska možno hovoriť o týchto príčinách inflácie:
1. Významnú položku výdavkov na spotrebu predstavujú mzdy. Ak rast nominálnych miezd je rýchlejší ako rast produktivity práce, dochádza k inflácií.
2. Nadmerný rast investícií môže spôsobiť rýchly rast agregátneho dopytu, ktorý vyústi do vzniku dopytovej inflácie.
3. Zníženie daní zvyšuje príjmy ekonomických subjektov, zvyšuje tým kúpyschopný dopyt a zároveň utvára predpoklady vzniku inflačných tlakov.
4. Štát svojimi opatreniami v oblasti peňažnoúverovej politiky zlacňuje úver, o ktorý potom rastie záujem, čím sa zvyšujú výdavky na investície a spotrebu, ale zároveň vzniká možnosť rastu dopytovej inflácie.
5. Štát zvyšuje výdavky na verejnú spotrebu /školstvo, zdravotníctvo, kultúru/, zvyšuje výdavky do sociálnej oblasti, čím sa zvyšuje kúpyschopnosť obyvateľstva, dochádza k deficitu štátneho rozpočtu, dopyt je vyšší ako ponuka, a tým vzniká dopytová inflácia.


1.5 Nákladová inflácia /inflácia tlačená nákladmi/

Podľa teórie nákladovej inflácie hlavný zdroj inflácie spočíva na strane ponuky. Do centra pozornosti sa tak dostáva skúmanie vplyvu výrobných nákladov na rast cien. K inflácií dochádza v dôsledku rastu cien vstupov surovín, materiálov, energie, miezd. Hlavným prvkom nákladov, ktorý ovplyvňuje vývoj cien, je podľa mnohých stúpencov tejto teórie rast mzdových nákladov. Všímajú si však aj vplyv rastu materiálových nákladov na rast cien. Ukazujú, že rastúce mzdy predstavujú rast mzdových nákladov, čo vyvoláva ďalší rast cien a miezd. Podobne k rastu materiálových nákladov dochádza len vtedy, keď rastie efektívny dopyt, ceny a mzdy. Preteky medzi rastom nákladov a rastom cien sú hlavným zdrojom inflačného vývoja.
Konkrétne k rastu cien surovín, materiálov a energie dochádza v dôsledku:
 existencie nedokonalej konkurencie na trhu surovín a medziproduktov
 rast výrobných nákladov môžu spôsobiť aj neočakávané politické udalosti /napr. vojna v Iraku, v Juhoslávií a pod./, v dôsledku čoho sa zvýšia ceny dovážaných surovín
 tlak odborov na zvýšenie miezd môže tak zvýšiť celkové výrobné náklady, že to vyvolá infláciu
1.6 Importovaná a zmiešaná inflácia

Teória nákladovej inflácie bola ďalej rozvíjaná a zdokonaľovaná napr. o tzv. inflačné očakávania. Existujú tiež koncepcie, ktoré sa pokúšajú na základe kombinácie viacerých faktorov vysvetliť príčiny inflačného vývoja.