7 Keynesovské poňatie inflácie

Svoj postoj k inflácií si Keynes utváral najskôr na základe historickej skúsenosti. Prišiel k záveru, že postupné znehodnocovanie peňazí nemožno považovať za náhodu. Obával sa nadmerného rastu cien. V inflácií videl veľké nebezpečenstvo pre rovnovážny vývoj hospodárstva.
Ak zostane inflačný proces bez kontroly, vyvolá na prvý pohľad neviditeľné procesy, ktoré nezadržateľne podlamujú základy hospodárskeho systému. Príčinu inflácie videl Keynes v tom, že štátna pokladnica má nedostatok peňazí, čo sa snaží vláda riešiť používaním zahalených inflačných zdanení.

Predpoklad, že ak sa nedosiahne plná zamestnanosť, môže rast množstva peňazí v obehu stimulovať rast výroby, čo ešte nemá zo začiatku inflačné dôsledky. Pri neúplnej zamestnanosti zmeny v množstve peňazí v obehu pôsobia najskôr na výrobu a zamestnanosť. Od určitého okamihu však začína rast sklonu k spotrebe narážať na nedostatok jednotlivých výrobných zdrojov a na nedostatočné zásoby tovaru. To spôsobuje poloinflačný rast cien spotrebného tovaru, ale aj cien niektorých výrovných faktorov.
Ako sa postupne vyčerpávajú možnosti ďalšieho rozširovania výroby a situácia sa postupne približuje k stavu plnej zamestnanosti, inflačný proces sa zintenzívňuje.
V dôsledku rozdielu medzi celkovým efektívnym dopytom a ponukou tovarov, t. j. možnosťami jeho uspokojenia pri daných výrobných zdrojoch a technológií, vzniká tzv. inflačná medzera. Inflačná medzera teda vzniká v podmienkach plnej zamestnanosti a v podmienkach plného využívania existujúcich výrobných kapacít. Ide o nerealizovaný kúpyschopný dopyt, ktorý spôsobuje inflačné znehodnotenie úspor, znovurozdelenie dôchodkov, čo vedie ku koncentrácií peňažných prostriedkov v rukách štátu.
Predpoklad trvale daného rozsahu výrobných kapacít spôsobuje, že keynesovská teória inflácie má statický charakter. Z logiky jej poňatia vyplýva, že protiinflačná politika sa má zamerať na redukciu celkového efektívneho dopytu pomocou rozpočtovej politiky a obmedzovaním štátnych výdavkov.


1. 8 Monetaristický výklad inflácie

Východiskom monetaristickej interpretácie inflácie je spomínaná kvantitatívna teória peňazí. Na základe týchto teoretických východísk vysvetľujú monetaristi mechanizmus vzniku a rozvoja inflácie takto:
Impulzom vzniku inflácie je zvýšenie množstva peňazí v obehu.