Toto neprimerané zvýšenie množstva peňazí v obehu znamená, že peňažná hotovosť, ktorú majú k dispozícií podnikatelia a spotrebitelia /ponuka peňazí/, je vyššia, ako je reálna potreba peňazí /dopyt po peniazoch/.
Za tejto situácie sa vlastníci zbavujú nadbytočných /pri danej úrovni cien/ pokladničných zostatkov. To vedie k tomu, že sa zvyšuje vynakladaná časť dôchodku na spotrebu, čím klesajú úspory peňazí. To zvyšuje celokový dopyt po peniazoch, a zároveň sa zvyšuje celková úroveň cien. Tým sa však zvyšuje rast životných nákladov, čo objektívne znižuje reálnu kúpnu silu peňažných zostatkov a u účastníkov hospodárskeho procesu sa zvyšuje potreba peňažnej hotovosti.
Takto opísaný proces pokračuje dovtedy, kým sa množstvo peňazí v obehu nevyrovná dopytu po peniazoch u podnikateľov a spotrebiteľov. Nová úroveň rovnováhy sa môže dosiahnuť zvýšením celkovej úrovne cien.


1. 9 Dôsledky inflácie

Inflácia spôsobuje celkovú ekonomickú nerovnováhu s negatívnymi dôsledkami na výrobu aj spotrebu. Obyčajne klesajú reálne príjmy obyvateľstva. Zárovaň sa mení štruktúra spotreby. Rýchlejšie rastú výdavky na základné životné potreby /potraviny/ a klesajú výdavky na menej dôležité tovary a služby. Zmeny v štruktúre spotreby dodatočne zapríčiňujú štruktúrne zmeny vo výrobe. Tie môžu vyvolať makroekonomickú nerovnováhu.
Inflácia postihuje majetok a dôchodky obyvateľstva. Ak je miera inflácie vyššia ako nominálna úroková miera, hodnota vkladov a pôžičiek absolútne klesá. Dlžníci získavajú a veriteľia strácajú.
V podmienkach vysokej inflácie klesajú reálne mzdy a ostatné dôchodky obyvateľstva. Tak klesá aj kúpyschopnosť obyvateľstva. Inflácia nepostihuje vlastníkov hmotných statkov /nehnuteľností/. Cena ich majetku v podmienkach inflácie rastie.
Vláde môže inflácie prinášať zdanlivé a dočasné výhody. Napr.