inflácia zvýhodňuje štát relatívne tak, že sa pre daňových poplatníkov zvyšuje miera zdanenia, nakoľko v dôsledku inflácie sa zvyšujú ich príjmy, čím sa dostávajú do vyššieho daňového pásma, a preto sú zdaňované vyššou daňovou sadzbou.

Inflácia má prerozdeľovací efekt:
 nepriaznivo ovplyvňuje úroveň miezd a platov - pokles reálnych miezd
 postihuje predovšetkým príjemcov fixných dôchodkov
 znamená pokles hodnoty vkladov; reálna úroková miera a reálna hodnota dlhu klesajú
 má sociálne dopady a mení štruktúru potreby
 nepostihuje majiteľov hmotných statkov
 pri pevnom menovom kurze znamená prevahu zahraničnej ponuky


Miera inflácie /v %/ vo vybraných štátoch v roku 1995:


Japonsko 0,0
Belgicko 1,6
Francúzsko 1,9
Fínsko / Švajčiarsko 2,0
Dánsko 2,1
Nemecko 2,2
Rakúsko / Kanada 2,5
USA 2,9
Španielsko 3,1
Taliansko 5,5
ČR 9,5
SR 10,0
Poľsko 26,5
Maďarsko 28,0
Nigéria 50,0
Bulharsko 68,0
Turecko 85,0
Rusko 200,0
Irák 250,0
Ukrajina 380,0






2. INFLÁCIA A NEZAMESTNANOSŤ


V trhovej ekonomike nemajú všetci práceschopní prácu. Z tohto hľadiska rozdeľujeme pracovné sily na 2 skupiny:

a/ zamestnaní - sú to tí, ktorí majú prácu /sem patria aj tí, ktorí pracujú, ale momentálne
absentujú z práce pre chorobu, štrajky alebo dovolenku/

b/ nezamestnaní - ľudia bez práce, ktorí však aktívne hľadajú prácu


Pracovné sily tvoria zamestnaní, ale aj nezamestnaní; ľudia bez práce, ktorí nehľadajú prácu, sú mimo pracovnú silu.


2.1 Typy nezamestnanosti

Súčastná makroekonómia pri objasňovaní nezamestnanosti, a najmä vo vzťahu k inflácii, používa koncepciu prirodzenej miery nezamestnanosti.
Prirodzená miera nezamestnanosti je taká miera nezamestnanosti, pri ktorej počet nezamestnaných je nižší alebo sa rovná počtu voľných pracovných miest. Takáto nezamestnanosť je označovaná tiež ako dobrovoľná nezamestnanosť.

Hlavné formy nezamestnanosti sú:
 frikčná /dočasná/ nezamestnanosť
 štrukturálna nezamestnanosť
 cyklická /sezónna/nezamestnanosť

1./ Frikčná /dočasná/ nezamestnanosť

Je zapríčinená migráciou pracovných síl, zmenami zamestnania i zmenami zapríčinených životným cyklom. V ekonomike vždy existujú ľudia, ktorí hľadajú zamestnanie, lebo ukončili vzdelanie alebo zmenili bydlisko, resp. hľadajú nové zamestnanie.

2./ Štrukturálna nezamestnanosť

Dochádza k nej vtedy, keď je nesúlad medzi ponukou a dopytom po pracovných silách. Znamená to, že dopyt po určitej práci stúpa, dopyt po inom druhu práce klesá, zatiaľ čo ponuka sa nestačí pružne prispôsobiť.

3./ Cyklická /sezónna/ nezamestnanosť

Je zapríčinená nízkym dopytom po pracovných silách v určitých odboroch alebo odvetviach.


Rozlišovanie medzi cyklickou a inými typmi nezamestnanosti slúži na charakteristiku celkového stavu trhu práce. Ak je na trhu práce celková rovnováha, môže ísť len o štrukturálnu, resp. frikčnú nezamestnanosť. Cyklická nezamestnanosť vzniká vtedy, keď celková rovnováha je porušená, ekonomika smeruje pomalšou dynamikou.


Nedobrovoľná nezamestnanosť vyjadruje stav v ekonomike, keď počet voľných pracovných síl je absolútne väčší než počet voľných pracovných miest.