Trh cenných papierov

- najdôležitejšie nástroje finančného trhu
- peňažná pohľadávka alebo majetkové právo vlastníka voči emitentovi CP alebo osobe v ňom zaviazanej

EMITENT → (CP) → FINANČNÝ SPROSTREDKOVATEĽ → (CP) → INVESTOR

INVESTOR → (PENIAZE) → FINANČNÝ SPROSTREDKOVATEĽ → (PENIAZE) → EMITENT

- CP je nositeľom právneho nároku, ktorý v sebe stelesňuje, pretože veriteľ nemôže bez CP požadovať splnenie svojich požiadaviek a dlžník môže odmietnuť splnenie záväzku, ak nie je predložený CP
- sústavu CP v SR upravuje zákon 566/2001 o CP
- druhy CP:
- akcie
- dočasné listy
- podielové listy
- dlhopisy
- vkladové listy, vkladové certifikáty, pokladničné poukážky
- investičné kupóny
- kupóny
- zmenky
- šeky
- cestovné šeky
- náložné listy, konosamenty
- skladiskové listy
- iné listiny, ktoré za CP vyhlási osobitný zákon

- 2 základné formy CP:
- dematerializované (zaknihované) – uložené v centrálnej registrácii (u nás – Stredisko CP), existujú len ako zápis v evidencii, sú uložené v pamäti počítača, operácie s nimi sa uskutočňujú len prostredníctvom prevodov na účtoch
- listinné (klasická forma) – má zákonom predpísané náležitosti, tvoria ich plášť (hlavná listina, ktorej náležitosti určuje zákon), kupónový hárok (obsahuje poukážky na výnos z CP) a talón (obnovovací list, slúži na vyzdvihnutie nového kupónového hárku, nie je CP)
+ tretia forma
- imobilizované – listinné CP uložené emitentom v centrálnej registrácii, operácie s nimi sa robia prevodom na účtoch

- členenie CP:
- podľa ekonomickej funkcie
- CP peňažného trhu – šeky, zmenky, pokladničné poukážky, depozitné certifikáty, vkladové listy
- CP kapitálového trhu – akcie, obligácie, leasing

- podľa druhu práva na majetok
- CP úverového charakteru – CP, s ktorými sa spája právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu. Dlžník má povinnosť tieto záväzky splniť (napr. depozitné certifikáty, zmenky)
- CP majetkového charakteru – sú potvrdením podielu investora na majetku emitenta. Investor môže ovplyvňovať riadenie a hospodárenie emitujúcej spoločnosti do výšky svojho podielu na majetku. Nezakladajú nárok na vrátenie čiastky vo výške investovaného kapitálu – označujú sa ako rizikové CP (napr.

akcie, podielové listy)

- podľa formy alebo prevoditeľnosti
- na doručiteľa – vlastník CP má nárok na plnenie záväzkov, ktoré z CP vyplývajú
- na meno – v CP je uvedené meno majiteľa, ktorý je oprávnený uplatniť si práva z CP vyplývajúce. Nie je prevoditeľný ani odovzdaním ani indosamentom. Prevoditeľnosť je veľmi obmedzená a môže sa uskutočniť len za určitých podmienok, ako je napr. potrebný súhlas emitenta, pričom zmena majiteľa musí byť uvedená v CP. CP na meno je prevoditeľný cesiou (postúpením) alebo dedičstvom. Zmluva o prevode má písomnú formu
- na rad – v CP je uvedené meno majiteľa, pričom prevod na inú osobu je možné vykonať bez súhlasu emitenta. Prevod sa uskutočňuje písomným prehlásením na rube papiera (rubopisom = indosamentom) alebo na pripojenej listine. Táto forma je hybridom prvých dvoch foriem

- podľa spôsobu emisie
- hromadne vydávané CP – vydávané masovo, vo veľkých množstvách (napr. akcie, depozitné certifikáty, pokladničné poukážky)
- individuálne vydávané CP – vznikajú na základe individuálnych obchodov (napr. zmenka, šek, konosament)

- podľa obchodovateľnosti alebo obehu
- obchodovateľné – prevoditeľné, majiteľ ich môže predať a kupujúci kúpiť na sekundárnom trhu (akcie)
- neobchodovateľné – neprevoditeľné, právny vzťah vzniká len medzi 2 účastníkmi a emitent zakazuje predaj takýchto CP na sekundárnom trhu. Neobchodovateľnosť sa vyjadruje priamo na plášti CP (depozitné certifikáty)
- čiastočne obchodovateľné – emitent stanovuje čiastočnú obchodovateľnosť týchto CP (zamestnanecké akcie, môžu sa kupovať a predávať len medzi zamestnancami firmy)

- podľa časového hľadiska
- krátkodobé CP
- strednodobé CP
- dlhodobé CP
- podľa miesta vydania a použitia
- tuzemské – vydávané a používané vo vnútri krajiny
- zahraničné – upisované a vydávané na jednom finančnom trhu v zahraničí
- medzinárodné – upisované a vydávané súčasne na viacerých finančných trhoch v zahraničí

- podľa spôsobu zaistenia
- bez záruky – splatenie CP garantuje len emitent
- so zárukou – splatenie CP je zaistené majetkom emitenta, resp. zárukou iného subjektu. Pri prvotriednych CP je ručenie štátu

- historické CP – CP, s ktorými sa už na burze neobchoduje, sú však predmetom pozornosti zberateľov, ktorí oceňujú ich krásu a tlač a sú za nich ochotní platiť vysoké čiastky

1.

Zmenka

- CP, z ktorého vyplýva písomný dlžnícky záväzok spísaný v presne stanovenej forme, ktorý poskytuje majiteľovi zmenky nesporné právo požadovať v stanovenom termíne zaplatenie peňažnej sumy uvedenej v zmenke
- listina, v ktorej jej vystavovateľ buď sám sľubuje zaplatiť určitú čiastku v lehote splatnosti záväzku zmenkovo oprávnenému majiteľovi takejto listiny, alebo prikazuje inej osobe, aby zaplatila určitú čiastku v lehote splatnosti záväzku zmenkovo oprávnenému majiteľovi takejto listiny

- význam zmeniek v praxi viedol v jednotlivých štátoch k právnej úprave zmenkového práva a k snahám o zjednotenie jednotlivých národných zmenkových práv:
- oblasť ženevskej konvencie – 1930 – 31 – medzinárodná dohoda o jednotnom zákone, týkajúcom sa zmeniek, na ktorom sú postavené zmenkové práva väčšiny štátov sveta
- oblasť angloamerickej konvencie – určité odchýlky od ženevskej oblasti (náležitosti č. 1., 7.)
- u nás je zmenka vymedzená Zmenkovým a šekovým zákonom č. 191/1950 Zb.

- funkcie zmenky:
- nástroj obchodného úveru,
- platobný prostriedok,
- prostriedok získania hotovosti,
- prostriedok na získanie zmenkového úveru

- náležitosti zmenky:
1. označenie, že ide o zmenku – zahrnuté do textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je listina napísaná,
2. bezpodmienečný príkaz, resp. sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, pričom platenie nesmie byť spojené s nejakou podmienkou (zaplatím, ak ...). Zmenka musí znieť na peňažnú sumu, vecné plnenie je neprípustné. Suma môže byť vyjadrená číselne alebo slovne alebo oboma spôsobmi,
3. meno zmenečníka – ten, kto má platiť (FO alebo PO). Občianske alebo obchodné meno, ktoré sa uvádza spravidla v ľavom dolnom rohu zmenky,
4. údaj o splatnosti – tiež deň zrelosti/dospelosti zmenky. Splatnosť je určená časom, v ktorom musí byť zmenka zaplatená:
- denná/fixná zmenka – presný kalendárny deň (napr. 1.12. 2003)
- datozmenka – splatná určitý čas po vystavení (napr. 90 dní od dnes)
- vistazmenka/zmenka na videnie – splatná ihneď po predložení, podľa zákona musí byť predložená do 1 roka (napr. splatná na videnie; a vista; pri predložení)
- termínová vistazmenka – splatná určitý čas po videní (predložení) (napr. 90 dní a vista)
- v prípade, že na zmenke chýba údaj o splatnosti, je zmenka splatná na videnie
5. miesto splatnosti – miesto, kde sa má platiť (napr. splatné v Bratislave). Môže byť splatná u: vystaviteľa, zmenečníka, na inom mieste, u inej osoby – domicilovaná zmenka; v prípade, keď zmenku prepláca banka dlžníka, hovoríme o domicilovanej zmenke v banke,
6. meno remitenta/veriteľa – toho, komu má byť zaplatené
- iná osoba ako vystaviteľ
- tá istá osoba ako vystaviteľ – cudzia zmenka na vlastný rad
7. dátum a miesto vystavenia zmenky - (napr. v Bratislave 1. 2. 2001), zmenku možno antidatovať a postdatovať (uviesť skorší alebo neskorší dátum), avšak nesmú to byť dátumy neexistujúce (30. 2.), alebo deň po dni splatnosti. Ak nie je udané miesto vystavenia zmenky, považuje sa zaň miesto uvedené pri mene vystavovateľa,
8. podpis vystaviteľa – rukou, pod textom zmenky. Za firmu môžu zmenku podpísať iba oprávnené osoby (napr.

konatelia v s.r.o.)

- tieto náležitosti sú nevyhnutné na to, aby zmenka bola splatná, môže byť však výnimka:
blankozmenka – „budúca zmenka“, nemá vyplnené obligatórne náležitosti, s tým, že plnohodnotnou zmenkou sa stane až po ich vyplnení

- členenie:
- podľa toho, akým spôsobom vznikol záväzok zo zmenky
- obchodná – zhmotnenie dlhu, ktorý vzniká pri dodávateľsko-odberateľských vzťahoch (dodávka tovaru, služieb)
- finančná – vyrovnávanie finančných záväzkov neobchodného typu

- podľa toho, kto vyrovnáva záväzok zo zmenky
- vlastná – vystaviteľ sa zaväzuje, že zaplatí veriteľovi (na veriteľov rad) určitú sumu v určitý čas. Vystaviteľ dáva prísľub zaplatiť
- osoby:
- vystaviteľ/dlžník/trasant – osoba, ktorá zmenku vystavila
- majiteľ zmenky/remitent/veriteľ – osoba, v ktorej prospech má byť zaplatené
- cudzia – príkaz vystaviteľa tretej osobe, aby zaplatila jeho veriteľovi určitú sumu v určitý čas
- osoby:
- vystaviteľ zmenky
- majiteľ zmenky
- zmenečník/zmenečný dlžník/trasát – akceptuje zmenku a tým sa zaväzuje, že za ňu zaplatí
- akcept zmenky sa prevádza na líci (prednej strane) zmenky podpisom s doložkou „prijal“, alebo „akceptoval“ – tzn., že zmenečník súhlasí s textom zmenky, t. j. so zaplatením zmenkovej čiastky, v deň splatnosti, v mieste splatnosti veriteľovi zmenky. Akceptáciou zmenky sa stáva priamym dlžníkom. Zmenka môže byť akceptovaná ihneď po vystavení, maximálne však do lehoty jej splatnosti.
- čiastočný akcept – iba časť zmenkovej sumy
- presahujúci akcept – suma je vyššia ako zmenková suma
- blankoakcept – na blankozmenku
- zmenka na vlastný rad – vystaviteľ a veriteľ je jedna a tá istá osoba, akceptuje ju dlžník
- zastretá vlastná zmenka – vystaviteľ seba označí za zmenečníka – má k dispozícii iba cudzie zmenky; obchodní partneri si vlastnú zmenku menej vážia

- vlastnosti zmenky
1. prevoditeľnosť na inú osobu
- majiteľ môže zmenku previesť na ďalšiu osobu
- indosament/rubopis – uskutočňuje sa písomnou doložkou, väčšinou na rube zmenky, prípadne na osobitnej listine, ktorá musí byť so zmenkou pevne spojená, pričom musí dôjsť aj ku skutočnému fyzickému prevedeniu zmenky
- majiteľ (indosant) napíše na rub formuláciu „za mňa zaplaťte pánovi XY“ a podpíše sa
- indosatár – nový majiteľ, na ktorého sa zmenka prevádza
- počet prevodov je neobmedzený
- prevoditeľnosť možno obmedziť rektadoložkou – na rube sa napíše formulácia „nie na rad“, napr. „zaplaťte za túto zmenku pánovi XY, nie však na jeho rad čiastku ...“
- formulácia „na rad“ (napr. „Zaplaťte na rad pána XY“) znamená, že zmenku možno prevádzať rubopisom na iného majiteľa
- cesia/postúpenie pohľadávky – pri rektazmenke, kde nie je možný indosament. Vykonáva sa osobitnou písomnou dohodou o postúpení práv a fyzickým odovzdaním

2. solidárne ručenie
- za zaplatenie zmenky ručí vystaviteľ, akceptant a všetci ostatní zaviazaní zo zmenkovej listiny

3.

skrátené súdne konanie
- v praxi môže nastať prípad, keď je zmenka predložená, ale nie je zaplatená, a preto treba uskutočniť protest proti nezaplateniu do 2 pracovných dní po dni splatnosti
- majiteľ môže žiadať:
- zmenková suma – vrátane úrokov, ak boli dojednané
- 6% úroky – od dňa splatnosti
- náklady protestu – a ďalšie náklady spojené s postihom,
- odmena – v dohodnutej výške
- na základe protestu sa zaháji konanie pred zmenkovým súdom, pričom priebeh procesu je rýchly a jednoduchý (bezpodmienečnosť zmenky). V prípade platobnej neschopnosti dlžníka sa nariaďuje exekúcia, prípadne likvidácia podniku

- prolongácia zmenky – dohodnutie veriteľa a dlžníka o predĺžení splatnosti zmenky



- zmenkové úvery
1. eskontný – banka kúpi od klienta zmenku pred lehotou splatnosti so zrážkou úroku. Tým sa stáva novým majiteľom zmenky a predchádzajúcemu majiteľovi vyplatí sumu zníženú o diskont
- jednorazový
- zmenkové obligo – úverový rámec, do ktorého výšky prijíma zmenky na eskont

2. akceptačný – banka akceptuje zmenku, čím poskytuje svoje dobré meno ako záruku, že dlžník zaplatí. V úverovej zmluve sa klient zaviaže, že v deň splatnosti zmenky bude mať na bežnom účte dostatočnú sumu, z ktorej banka zmenku zaplatí

3. avalový – banka sa zaručuje uhradiť záväzok zo zmenky v prípade, že sa dlžník dostane do finančnej tiesne. Poskytuje sa iba prvotriednym klientom, banka si počíta ručiteľskú províziu, pričom jej výška závisí od veľkosti prevzatého rizika


2. Šek

- platobný príkaz, ktorý dáva príkazca šekovníkovi, aby na ťarchu jeho účtu zaplatil určitú čiastku v prospech osoby uvedenej v šeku
- príkazca – majiteľ účtu, ku ktorému sa šeky viažu
- šekovník – peňažný ústav, v ktorom má príkazca účet

- náležitosti šeku
a) formálne
1. písomná forma,
2. jeden jazyk, v ktorom je listina spísaná;

b) obsahové
1. slovo šek alebo označenie šek uvedené v texte listiny,
2. bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú šekovú sumu,
3. meno toho, kto má platiť (šekovníka),
4. miesto, kde má byť platené,
5. dátum a miesto vystavenia – nie je potrebné v angloamerickej oblasti
6. podpis vystavovateľa.

- šek je splatný na videnie = hneď po predložení
- šek musí byť predložený na vyplatenie v týchto zákonom predpísaných lehotách:
a) do osem dní, ak je splatný v tom istom štáte, v ktorom bol vystavený,
b) do dvadsať dní, ak je splatný v inom štáte, ako v ktorom bol vystavený, ale na tom istom svetadieli,
c) do sedemdesiat dní, ak je miesto vystavenia a miesto platobné na rôznych svetadieloch. - v angloamerickej oblasti nie je čas presne vymedzený, uznáva sa tzv. „rozumný čas“ = 90 dní

- druhy šekov

- podľa toho, ako je uvedená osoba, v prospech ktorej je šek vystavený:
1. šek na meno - osoba, ktorej je šek určený, je uvedená určitým menom, napr. „pánu XY“. Tento šek zo zákona môže byť prevedený na ďalšie osoby rubopisom (žírom, indosamentom);
2.

šek na rad - orderšek - pri mene osoby, ktorej sa má šek vyplatiť je uvedená doložka „na rad“ - napr. „pánu XY alebo na jeho rad”, možno ho prevádzať na ďalšie osoby
3. rektašek - pri mene osoby, ktorej sa má šek vyplatiť, je uvedená doložka „nie na rad“ a pod., napr. „pánovi XY ale nie na jeho rad”, je splatný len na menovite uvedeného príjemcu, jeho prevod na iného majiteľa nie je možný
4. šek na majiteľa - na šeku nie je uvedené meno osoby, banka nie je povinná skúmať totožnosť osoby, ktorá šek predkladá
- podľa spôsobu zaplatenia:
1. šek na hotovostné platenie - šekovník ho vypláca majiteľovi šeku.
2. šek na zúčtovanie - výplata sa realizuje bezhotovostne riadnemu majiteľovi šeku. Je označený dvomi rovnobežnými čiarami na líci šeku krížom od jedného rohu k druhému, medzi ktorými je napísané „len na zúčtovanie“. Takýto šek sa nesmie vyplatiť v hotovosti. Túto doložku nie je možné zrušiť a jej preškrtnutie neplatí.

- podľa vystaviteľa:
1. súkromný šek - sú vystavené súkromnými osobami, firmami, inštitúciami alebo ústavmi. Vystavovatelia takýchto šekov majú účet v banke a vlastnia šekovú knižku. Podľa potreby potom môžu vypĺňať priložené formuláre šekov.
2. bankový šek - je taký druh šeku, ktorý vystavuje jeden peňažný ústav na iný peňažný ústav, ktorý je šekovníkom. Na bankovom šeku sú teda uvedené vždy dve banky, z ktorých jedna je vystaviteľom a druhá šekovníkom. Bankový šek vystavený bonitnou bankou predstavuje pre prijímateľa istotu, že šek bude vyplatený. 3. cestovný šek – je platobným prostriedkom v zahraničí, pretože nahrádza valuty štátu, do ktorého človek cestuje a je vymeniteľný za menu tohto štátu.

- žírovanie šeku
- osoba uvedená na rade šeku môže previesť svoje práva ďalej rubopisom (indosamentom, žírom):
a) bianko forma - jednoduchým podpísaním šeku presne podľa znenia radu,
b) vyplnený indosament – majiteľ šeku slovami “za mňa na rad” (meno konkrétnej osoby) a svojím vlastným podpisom presne tak, aby zodpovedal radu šeku, môže previesť svoje práva na ďalšieho majiteľa

- križovanie šekov
- má zabrániť zneužitiu šeku neoprávnenou osobou,
- robí sa dvomi rovnobežnými čiarami na líci šeku.
- môže byť:
a) všeobecné – medzi čiarami nie je žiadne označenie alebo je tam uvedené označenie “peňažný ústav”, alebo „CO“. Šekovník môže platiť len označenému peňažnému ústavu, alebo len svojmu klientovi
b) osobitné – medzi čiarami je vpísané meno peňažného ústavu.

Šekovník môže platiť len označenému peňažnému ústavu
c) šek na zúčtovanie – medzi čiarami je uvedené označenie „len na zúčtovanie“, tzn. že šek nemožno preplatiť v hotovosti, ale len pripísať v prospech účtu majiteľa


3. Ostatné CP

1. Konosament – B/L = Bill of Lading
- jeden z najstarších prepravných dokumentov, ktoré reprezentujú tovar
- používa sa hlavne v námornej doprave, ale aj v riečnej a multimodálnej doprave
- doklad o prepravnej zmluve uzavretej medzi odosielateľom tovaru a lodiarskou spoločnosťou, lodiarska spoločnosť vydá tovar proti jeho predloženiu
- je CP, vystavuje sa v 3 origináloch
- mal by byť čistý – tovar a obal boli prevzaté bez chýb

- druhy konosamentov
- podľa použitia
- palubný – dátum vystavenia konosamentu a dátum nalodenia tovaru sú zhodné
- preberací – tovar je prevzatý na prepravu, ale nie je nalodený na palubu lode

- podľa prevoditeľnosti
- na doručiteľa – tovar je vydaný tomu, kto konosament predloží
- rektakonosament – tovar je vydaný tomu, kto je na konosamente menovite uvedený
- konosament na rad – príjemca nie je menovaný, je možné ho prevádzať na ďalšie osoby (slúži najmä pri obchodovaní s tovarom počas jeho prepravy)
- konosament na meno – tovar je vydaný tomu, kto je na konosamente menovite uvedený, konosament je možné prevádzať na ďalšie osoby

2. štátne pokladničné poukážky
- riešia krátkodobý nesúlad medzi príjmami a výdavkami ŠR
- doba splatnosti je 3, 6, 9, 12 mesiacov; niekedy môže byť aj 3 roky
- sú pevne úročené, majú nízke riziko, vysokú bezpečnosť a likviditu
- emitentom je štát, vydávanie zabezpečuje NBS

3. Depozitné certifikáty
- vydávajú ich banky na dohodnuté obdobie (splatnosť od 30 dní do 1 roka)
- majú pevnú úrokovú sadzbu
- úlohou je aktivizovať dočasne voľné peňažné prostriedky ekon. subjektov

4. Akcie
- CP, ktorý predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa na riadení spoločnosti, na jej zisku a pri zániku spoločnosti na jej likvidačnom zostatku
- doklad, ktorý potvrdzuje podiel akcionára na základnom kapitáli a.s.

- akcionár (vlastník akcie) má:
a) členské práva – právo podieľať sa na riadení spoločnosti: zúčastňovať sa na valnom zhromaždení, hlasovať, požadovať vysvetlenia a uplatňovať návrhy, byť volený do orgánov a.s.
- zlatá akcia – dáva svojmu vlastníkovi právo veta pri hlasovaní na valnom zhromaždení.

Vo vyspelých štátoch si štát ponecháva zlatú akciu v tých spoločnostiach, ktorých činnosť je dôležitá pre väčšinu obyvateľstva
b) majetkové práva – právo na podiel zo zisku (dividenda), právo na podiel z likvidačného zostatku, prednostné (predkupné) právo na nákup nových akcií
c) povinnosť splatiť v stanovenej lehote celú nominálnu hodnotu akcie (kým ju nesplatí, vlastní len dočasný list)

- forma akcie
- plášť – potvrdzuje vlastnícky podiel, sú na ňom uvedené obligatórne náležitosti:
- obchodné meno a sídlo spoločnosti,
- číselné označenie akcie a jej nominálna hodnota,
- označenie či je akcia na meno alebo na majiteľa (pri akcii na meno je uvedené meno akcionára),
- výška základného imania a počet akcií v čase vydania akcie,
- dátum vydania a podpisy 2 členov predstavenstva, oprávnených podpisovať za spoločnosť
- kupónový hárok s talónom - obsahuje jednotlivé kupóny, ktoré slúžia na vyplácanie úrokov. Talón slúži na vyzdvihnutie nového kupónového hárku (obyčajne je to posledný kupón v hárku)

- akcie majú nominálnu (menovitú) hodnotu, ktorá je vyznačená na akcii (suma nominálnych hodnôt všetkých akcií sa rovná základnému kapitálu) a kurzovú hodnotu – cena, za ktorú sa akcia predáva a kupuje na sekundárnom trhu, stanovuje sa na základe dopytu a ponuky. Kurz akcie môže byť vyšší alebo nižší ako nominálna hodnota:
kurz akcie = (dividenda/úroková miera) x 100

- druhy akcií:
- na meno – obsahujú meno majiteľa, a.s. si vedie zoznam akcionárov, akcia je ťažšie obchodovateľná
- na doručiteľa – na akcii sa neuvádza meno akcionára, je prevoditeľná odovzdaním a práva s ňou spojené má držiteľ akcie
- kmeňové – akcie, z ktorých vyplávajú základné práva akcionára
- prioritné – sú s nimi spojené prednostné práva týkajúce sa dividendy, pričom obyčajne ich vlastníci nemajú hlasovacie právo na valnom zhromaždení. U nás môžu tieto akcie tvoriť maximálne 50% základného kapitálu
- zamestnanecké – znejú na meno, sú prevoditeľné len medzi zamestnancami firmy a tými, čo odišli do dôchodku = sú čiastočne obchodovateľné. Môžu mať rôzne výhody pre majiteľov –cenové, zvýhodnená dividenda, ...

5. Obligácie
- dlhopisy s dlhšou dobou splatnosti, v ktorých sa emitent zaväzuje splatiť prijatý úverový obnos a v stanovenej dobe vyplácať úrok
- emitentom môže byť: štát, obec, banka, podnik

- forma obligácie
- plášť – vlastný dlžobný úpis, sú tu vyznačené obligatórne náležitosti (označenie emitenta, nominálna hodnota, celková emisia, spôsob stanovenia výnosu, ...)
- kupónový hárok s talónom – obsahuje jednotlivé kupóny, ktoré slúžia na vyplácanie úrokov.

Talón slúži na vyzdvihnutie nového kupónového hárku (obyčajne je to posledný kupón v hárku)
- v súčasnosti sa obligácie často vydávajú bez hárku, emitenti evidujú vlastníkov a výnosy im posielajú na bankové účty

- obligácie majú nominálnu hodnotu, ktorá je uvedená na plášti a trhovú cenu = kurz obligácie, ktorá sa vytvára na sekundárnom trhu

- výhody emisie dlhopisov
- pre majiteľa obligácií
- má v rukách dôkaz o pohľadávke
- môže speňažiť obligácie pred lehotou splatnosti
- výhodný úrok
- pre emitenta
- získanie veľkého množstva peňazí
- dlhodobá pôžička (väčšinou na 5 rokov a viac)

- druhy obligácií:
- s pevne stanoveným úrokom – percentuálna sadzba z nominálnej hodnoty
- s pohyblivým úrokom – kvôli inflácii, v závislosti od ziskovosti emitenta
- neúročené – predávajú sa za cenu nominálne zníženú o výšku úroku, v čase dospelosti sa vyplatí celá nominálna hodnota

6. Hypotekárne záložné listy
- ich krytie je zabezpečené záložným právom banky na nehnuteľnosť
- výška pôžičky je upravená zákonom, u nás je to 60% hodnoty záložnej nehnuteľnosti
- lehota splatnosti je 5 – 30 rokov
- sú to verejne obchodovateľné CP (môže sa s nimi obchodovať na burzách)

7. Podielové listy
- CP, ktoré vydáva investičná spoločnosť
- pre majiteľa sú dokladom o jeho podiele na spoločnom investovaní do CP, resp. do iných majetkových hodnôt
- majiteľ nemá právo zúčastňovať sa na riadení spoločnosti a ovplyvňovať jej investičnú politiku
- majiteľ má právo podieľať sa na výnosoch z majetku.