Meranie výkonnosti národného hospodárstva, cenové indexy, magický štvoruholník

- veličiny, prostredníctvom ktorých meriame a vyjadrujeme výkonnosť NH, sa nazývajú makroekonomické (národohospodárske) agregátne veličiny
- výkonnosť ekonomiky (NH) danej krajiny je determinovaná efektívnou činnosťou a vzájomnou spoluprácou 4 sektorov, ktoré tvoria ucelený, vzájomne sa ovplyvňujúci a vzájomne závislý systém vzťahov:
- domácnosti
- firmy
- štát
- zahraničie
- makroekonomickú výkonnosť ekonomiky možno vyjadriť a merať niekoľkými spôsobmi a pomocou niekoľkých makroekonomických agregátnych veličín


HRUBÝ DOMÁCI PRODUKT (HDP)
GROSS DOMESTIC PRODUCT (GDP)

- možno z vecného hľadiska vymedziť ako súhrn (objem, množstvo) finálnych statkov (spotrebných a investičných statkov) a služieb vyrobených a poskytnutých za určité časové obdobie (obyčajne za rok) výrobnými faktormi na území danej krajiny, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť
- zohľadňuje územný princíp – napr. zisk Volkswagenu v Bratislave sa započítava do HDP Slovenska a nie Nemecka

- z hodnotového hľadiska (ocenenie jednotlivých vecných častí HDP a ich spočítanie) predstavuje hodnotu všetkých finálnych statkov a služieb vyprodukovaných na území danej krajiny



HRUBÝ NÁRODNÝ PRODUKT (HNP)
GROSS NATIONAL PRODUCT (GNP)

- predstavuje hodnotu všetkých finálnych statkov a služieb vyrobených národnými výrobnými faktormi, pričom nie je dôležité, na území ktorého štátu tieto výrobné faktory pôsobia
- napr. zisky Volkswagenu sú súčasťou HNP Nemecka, ale HDP Slovenska

- ak HDP > HNP  občania danej krajiny zarábajú v zahraničí menej, ako cudzinci zarábajú v danej krajine

- výhody používania HDP:
- používa ho veľa krajín sveta, čím sa zjednodušujú medzinárodné porovnania
- pri výpočte sa využívajú štatistické údaje, ktoré sú k dispozícii v danej krajine

- HDP je hodnotou finálnych statkov a služieb. Je to preto, aby sa do HDP nezapočítavali statky niekoľkonásobne (napr. ak by sme započítali hodnotu chleba, hodnotu pšenice a hodnotu múky, atď. ...). V praxi sa tomu zabráni tak, že pri výpočtoch sa používa iba pridaná hodnota
- finálny statok – produkt, ktorý subjekty vyrábajú a predávajú (kupujú) na konečnú spotrebu alebo investovanie
- medziprodukt (medzispotreba) – hodnota statkov a služieb kúpených a použitých s cieľom vyrobiť nové statky a služby.

Zahŕňa spotrebu materiálu, energie, surovín, nakupovaných služieb, ...
- pridaná hodnota – rozdiel medzi tržbami firmy a nákladmi vynaloženými na nákup surovín, materiálov, služieb, energie (medziproduktov) od iných firiem. Tzn. že v každej etape výroby sa do HDP započíta len hodnota, aká bola v konkrétnej výrobnej etape k hodnote daného statku pridaná:



Výrobná etapa Tržby Náklady na medziprodukt Pridaná hodnota = tržby - náklady
Pšenica 50 0 50
Múka 70 50 20
Upečený chlieb 80 70 10
Dodaný chlieb 86 80 6
spolu 286 200 86


- z makroekonomickej kategórie HDP možno odvodiť aj ďalšie veličiny, ktoré umožňujú presnejšie meranie výkonnosti ekonomiky
- súčasťou HDP sú aj hrubé investície. Tie sa skladajú z obnovovacích a čistých investícií. Obnovovacie investície nerozširujú existujúce investičné statky, ale slúžia iba na obnovu týchto statkov. Preto sa používajú aj makroekonomické kategórie čistý domáci produkt a čistý národný produkt. ČISTÝ DOMÁCI PRODUKT (ČDP)
NET DOMESTIC PRODUCT (NDP)

- vypočítame ho tak, keď od HDP odpočítame amortizáciu (odpisy):
ČDP = HDP – amortizácia
- takže ČDP zahŕňa len čisté investície, ktoré slúžia na rozšírenie množstva existujúcich investičných statkov


ČISTÝ NÁRODNÝ PRODUKT (ČNP)
NET NATIONAL PRODUCT (NNP)

ČNP = HNP – amortizácia


NÁRODNÝ DÔCHODOK (ND)
NATIONAL INCOME (NI)

- celkový dôchodok, ktorý získali vlastníci výrobných faktorov
- vypočítame ho tak, že od ČDP vypočítaného dôchodkovou metódou odpočítame nepriame dane:
ND = HDP – amortizácia – nepriame dane

- Štatistický úrad SR túto kategóriu nevykazuje


Nominálny a reálny produkt

- nominálny produkt – ak HDP meriame a vyjadrujeme v bežných trhových cenách
- nominálny HDP sa každoročne mení kvôli:
- zmena fyzického výstupu statkov a služieb, teda zmena množstva vyrobených a predaných statkov a služieb
- zmena bežných trhových cien v dôsledku inflácie

- zmeny nominálneho HDP, ktoré vyplývajú zo zmien bežných trhových cien, neposkytujú objektívny údaj o výkonnosti ekonomiky. Preto sa používa na porovnávanie HDP v rôznych rokoch:
- reálny produkt – ak HDP meriame a vyjadrujeme v stálych cenách základného roka (vylúčime tým zmenu trhových cien)






Metódy výpočtu HDP

- pri výpočte HDP sa používajú nasledovné 3 metódy:
- produkčná (tovarová) metóda – všetky finálne statky a služby, ktoré sa za určité časové obdobie vyrobili na území daného štátu, sa vynásobia ich cenou a získané údaje sa agregujú.

V praxi sa HDP vypočítava tak, že sa spočítajú pridané hodnoty jednotlivých výrobcov

- dôchodková metóda – súčet všetkých dôchodkov, ktoré dostávajú vlastníci jednotlivých výrobných faktorov: hrubé mzdy, úroky, renty, hrubý zisk firiem, dôchodky firiem zapísaných do živnostenského registra (dôchodky zo samozamestnávania), amortizácia, nepriame dane

- výdavková metóda – určujúce je, kto nakupuje finálne výrobky a služby na konečnú spotrebu. Realizácia HDP je podmienená výdavkami tých subjektov, ktoré jednotlivé časti HDP nakupujú – domácnosti, firmy, štát, zahraničie. HDP je potom súčtom týchto položiek:
a) výdavky domácností na osobnú spotrebu tovarov a služieb – C (Consumption)
b) súkromné hrubé domáce investície firiem – I (Investments)
c) výdavky štátu na nákup tovarov a služieb – G (Government)
d) čistý export – NX (Net Export)

HDP = C + I + G + NX

Ad a)
- spotreba domácností tvorí najväčšiu časť HDP
- 3 hlavné skupiny výdavkov:
1. nákup predmetov krátkodobej spotreby (potraviny)
2. nákup predmetov dlhodobej spotreby (nábytok, automobily)
3. výdavky na služby, ktoré tvoria nemateriálne zložky spotreby (nájomné, plyn, elektrina, ...)

Ad b)
- Ih = Ič + Io

Ad c)
- výdavky za tovary, ktoré štát kupuje od súkromného sektora
- výdavky na výstavbu ciest, diaľnic
- výdavky na armádu, sudcov, učiteľov, štátnych zamestnancov
- súčasťou týchto výdavkov nie sú transferové platby – sociálne dávky, úroky zo štátnych cenných papierov

Ad d)
- rozdiel medzi exportom a importom NX = E - I


Explicitné a implicitné cenové indexy

Deflátor HDP (GDP Deflator) – implicitný index
- porovnáva nominálny a reálny produkt, ktoré sa vypočítajú priamo a zmena cien sa z nich nepriamo (implicitne) odvodzuje
- je súhrnným cenovým indexom, ktorý lepšie odráža vývoj cenovej hladiny (na rozdiel od CPI), pretože zohľadňuje zmenu cien všetkých tovarov a služieb
- vyjadruje mieru inflačného znehodnotenia HDP v danom roku

deflátor HDP = (Q1 x P1 / Q1 x P0) x 100 % ; (nominálny / reálny) x 100 %
Q1 – množstvo finálnej produkcie v danom roku
P1 – bežné ceny daného roka
P0 – ceny východiskového roka


Index spotrebiteľských cien (CPI – Consumer Price Index) – explicitný index
- jeden z najrozšírenejších indexov
- používa sa na vyjadrenie vplyvu zmien cenovej hladiny na domácnosti a ich životné náklady
- zahŕňa okruh tovarov a služieb, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska výdavkov domácností
- od roku 1997 Štatistický úrad SR sleduje kôš CPI, ktorý obsahuje 708 druhov tovarov, ktoré sa členia do 11 odborov.

Každý z nich má svoju percentuálnu váhu, čím je väčšia, tým viac sa dané výrobky a služby podieľajú na zvyšovaní inflácie

CPI = (Q1 x P2 / Q1 x P1) x 100 %
Q1 – reprezentatívny spotrebiteľský kôš
P1 – cena produkcie vo východiskovom roku
P2 – cena produkcie v danom roku

CPI = (spotrebiteľský kôš v cenách P2 / ten istý kôš v cenách P1) x 100 %


Index cien výrobcov (PPI – Producer Price Index) – explicitný index
- najstaršie pravidelné štatistické zisťovania
- meria sa hladina cien na úrovni veľkoobchodu, resp. výroby
- zahŕňa zhruba 3 400 rôznych cien tovarov – potravín, priemyselných výrobkov a banských produktov
- často sa používa v hospodárskej sfére






Ekonomický rast

- predstavuje také zmeny v hospodárstve, ktoré sa prejavujú v prírastku základných makroekonomických veličín v čase, pričom si všímame najmä rast HDP
- predpokladom ekonomického rastu je, že tempo rastu HDP je väčšie ako tempo rastu obyvateľstva
- o ekonomickom raste hovoríme, ak HDP v súčasnom období je väčší ako v minulom období  Yt  Yt-1
- matematické vyjadrenie ekonomického rastu:
1. absolútne, ako prírastok reálneho HDP (Y) medzi 2 obdobiami

Y = Yt – Yt-1

2. ako koeficient rastu

r = (Yt / Yt-1) x 100 %

3. ako tempo rastu
G = ( (Yt – Yt-1) / Yt-1 ) x 100%

- tempo ekonomického rastu ovplyvňujú:
- kvalitatívne faktory
- rast produktivity práce
- rast efektívnosti používaného kapitálu
- pokles materiálovej a energetickej náročnosti výroby
- uplatňovanie výsledkov vedy a techniky vo výrobe
- kvantitatívne faktory
- celkový objem výrobných faktorov
- používaná technika a technológia výroby

- pri výpočte tempa rastu HDP sa rozlišujú reálny a potenciálny produkt
- reálny produkt – fyzický objem HDP, v stálych cenách určitého obdobia
- potenciálny produkt – možno dosiahnuť pri plnom využití výrobných zdrojov, ktorými daná ekonomika disponuje = plné využitie výrobných kapacít, pri plnej zamestnanosti a pri stabilnej cenovej hladine


Magický štvoruholník

- používa sa tiež pojem diamant, ciele nemusia byť iba tieto 4
- ciele:
1. ekonomický rast – priemerné ročné tempo rastu HDP (G)
2. plná zamestnanosť – priemerná ročná miera nezamestnanosti (U)
3. cenová stabilita – priemerná ročná miera inflácie (P)
4. vonkajšia rovnováha – rovnováha platobnej bilancie (B)
- v realite nie je možné dosiahnuť splnenie všetkých cieľov súčasne, možno voliť medzi väčším naplnením jedného cieľa a menším naplnením iného cieľa.