Základné predpoklady fungovania ekonomického systému

EKONÓMIA – veda o tom, ako spoločnosť využíva vzácne zdroje na výrobu užitočných tovarov a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny ľudí
- analyzuje spôsoby, ktorými môžu ľudia čo najlepšie uspokojovať svoje potreby
- vysvetľuje príčinu a ochotu ľudí niečo vyrábať
- nesúlad medzi potrebami a zdrojmi núti človeka vyrábať čo najefektívnejšie, v záujme toho vstupovať do ekonomických vzťahov s inými ľuďmi, a tak vytvárať fungujúcu ekonomickú štruktúru života spoločnosti
3 FUNKCIE
- poznávacia – skúma ekonomické javy a procesy, ktoré prebiehajú v spoločnosti, a usiluje sa ich vysvetliť
- pragmatická (praktická) – poznatky, s ktorými prichádza, sa stávajú základom pre praktické konanie rôznych ekonomických subjektov
- metodologická – je teoretickým základom pre ostatné ekonomické vedy

EKONOMIKA – cieľavedomá hospodárska činnosť (hospodárstvo) zameraná na výrobu, výmenu a spotrebu materiálnych a nemateriálnych statkov a služieb
– tá časť spoločenského života, ktorá je spätá s ekonomickou činnosťou
- cieľom ekonomiky je uspokojovať potreby spoločnosti
- typy ekonomík sú v závere

MIKROEKONÓMIA – skúma správanie sa jednotlivých ekonomických subjektov (domácností a firiem) a ich rovnováhu (stav, keď subjekt dosiahne svoj cieľ a nemá dôvod nič meniť na svojom rozhodnutí)
MAKROEKONÓMIA – skúma fungovanie ekonomiky ako celku, zaoberá sa agregátnymi veličinami (agregátny dopyt a ponuka, priemerná hladina cien, nezamestnanosť, ...)

POZITÍVNA EKONÓMIA – prijíma ekonomickú realitu takú, aká je
- cieľom je realitu opísať a hľadať v nej zákonitosti fungovania
NORMATÍVNA EKONÓMIA – zahŕňa etické a hodnotové súdy, skúmanie reality je pre ňu len východiskom k zovšeobecňujúcim záverom o tom, čo by sa malo urobiť, dáva odporúčania, ako riešiť konkrétne problémy

POTREBY – základ ľudskej činnosti, sú to uvedomené alebo neuvedomené nedostatky, ktoré sa človek usiluje odstrániť
- primárne – zachovanie človeka ako živého tvora, živočíšneho druhu
- prijímanie potravy, ochrana pred chladom, pohlavný pud
- sekundárne – získané a naučené
- sociálne (potreba komunikácie), právne (ľudské práva a slobody), ekonomické (výroba a spotreba), etické, kultúrne, ...
- individuálne – potreby jednotlivca
- kolektívne – spoločné potreby vyplývajúce z podobných záujmov určitej skupiny ľudí
- spoločenské – napr.

ochrana životného prostredia, vzdelanie
- ekonomické – majú bezprostredný vzťah k hospodárskej činnosti (potreba statkov a služieb, potreba ekonomickej činnosti)
- uspokojujú sa STATKAMI a SLUŽBAMI

STATKY – všetky užitočné veci, ktoré uspokojujú ľudské potreby
- z hľadiska dostupnosti
- voľné – sú prístupné všetkým bez obmedzenia (voda, vzduch, ...)
- ekonomické – tiež vzácne, sú výsledkom činnosti ľudí (výrobky), sú obmedzené
- z hľadiska formy
- hmotné – výrobky
- nehmotné – vedomosti
- z hľadiska účelu
- výrobné – používané vo výrobe (palivá, suroviny, budovy)
- spotrebné – slúžia na bežnú spotrebu (potraviny, odev)
- z hľadiska vlastníctva
- súkromné – získa ho jedna osoba, ostatní ho už nemôžu používať
- verejné – používajú ho aj iní ľudia (verejná doprava, kanalizácia)

- komplementárne – dopĺňajúce sa (auto – benzín, ...)
- substitučné – sú schopné nahradiť spotrebu iného (chlieb – pečivo)

- výrobky – užší pojem, vznikajú v procese výroby  každý výrobok je statok, ale nie každý statok je výrobok
- tovary – určené na výmenu, na predaj; k spotrebiteľovi sa dostávajú prostredníctvom trhu

SLUŽBY – taká užitočná ľudská činnosť, ktorá uspokojuje ľudské potreby svojím priebehom
- výrobné – veda a výskum, údržbárske práce
- nevýrobné – služby kultúry
- trhové – komerčné
- netrhové

ROZDIEL MEDZI VÝROBKAMI A SLUŽBAMI
- služby sa spotrebúvajú v momente, keď sa vyrobia

EKONOMICKÁ VZÁCNOSŤ – obsahuje v sebe 2 aspekty:
- obmedzenosť zdrojov – ten, kto má studňu, nebude kupovať pitnú vodu
- užitočnosť – v Antarktíde sa nebudú vyrábať a kupovať chladničky

SPOTREBA – uspokojovanie bežných potrieb
- človek nemôže uspokojiť všetky svoje potreby a preto sa musí rozhodovať a spotrebu niektorých statkov uprednostniť
- pri uspokojovaní potrieb (teda spotrebe) je spotrebiteľ obmedzený finančnými prostriedkami, prírodnými danosťami, ďalšími okolnosťami

VÝROBA – predpoklad uspokojovania rôznorodých potrieb človeka
- definícia – premena výrobných faktorov na výrobky a služby
- uskutočňuje sa prostredníctvom vstupov do výroby, alebo výrobnými faktormi (práca, pôda, kapitál)
- výrobky a služby sú výstupom výroby
- reprodukcia – nepretržité obnovovanie predpokladov a výsledkov výroby
- aby sa spoločnosť mohla rozvíjať a uspokojovať svoje potreby, musí sa výroba nepretržite opakovať

VÝROBNÉ FAKTORY = INPUTY; VÝROBOK A SLUŽBA = OUTPUTY
- pôda a prírodné zdroje – je výtvorom a darom prírody, je prvotným výrobným faktorom
- patrí sem: pôda využívaná na poľnohospodárske a nepoľnohospodárske účely, zdroje energie, minerálne látky, neenergetické zdroje
- obnoviteľné a neobnoviteľné zdroje
- práca – cieľavedomá a účelná ľudská činnosť, ktorej nositeľom je človek so svojimi fyzickými a duševnými schopnosťami a talentom, tiež patrí k prvotným výrobným faktorom
- kapitál – statky, ktoré sú výsledkom výroby, neslúžia však na bezprostrednú spotrebu, ale na výrobu ďalších statkov (stroje a zariadenia, budovy, počítače, ...), je odvodeným výrobným faktorom
- výstup jedného výrobného procesu, ktorý slúži ako vstup ďalšieho, príp. ďalších výrobných procesov počas dlhšieho obdobia
- počas svojho fungovania sa postupne amortizuje (opotrebúva)
- technológia – myšlienky, originálne riešenia výrobných postupov, prispieva k vyššej účinnosti výrobných zdrojov

DEĽBA PRÁCE – viedlo k nej rozmnožovanie potrieb a činností
- prirodzená – práca medzi mužom a ženou
- spoločenská – oddelenie výrobcu a spotrebiteľa, viedla k výmene, k vzniku odvetví, odborov, trhov a k vzniku špecializácie
- medzinárodná – rozšírenie deľby práce za hranice národného trhu, vznikol svetový trh

TRIÁDA EKONOMICKÝCH PROBLÉMOV
- ČO vyrábať, aké outputy vyrábať, v akom množstve – voľba medzi rôznymi alternatívami, pretože pri danom množstve inputov zvýšenie výroby jednej skupiny outputov nevyhnutne vyvolá zníženie výroby inej skupiny outputov
- AKO vyrábať outputy – s akými zdrojmi, technológiou, ako kombinovať inputy, uprednostnenie malovýroby alebo veľkovýroby
- PRE KOHO vyrábať outputy – kto má mať úžitok z outputov, ako sa rozdelí vyrobený produkt medzi jednotlivcov, rozdelenie produktu na súčasnú a budúcu spotrebu

EKONOMICKÉ ZÁKONY
- keby boli inputy neobmedzené, tak by triáda nebola problémom
- problémy vznikajú preto, že ľudia chcú spotrebovať viac, ako dokáže ekonomika vyrobiť
- keby sa z každého statku vyrobilo neobmedzené množstvo, alebo keby boli nasýtené potreby ľudí, nikoho by nezaujímalo, že sa s ekonomickými statkami zaobchádza neefektívne
- v súčasnosti však spoločnosť musí výrobu a spotrebu orientovať smerom k racionálnej výrobe a spotrebe
- ekonomické zákony vyjadrujú limity rastu bohatstva spoločnosti, vychádzajú z toho, že ak sú inputy obmedzené, nemožno vyrobiť všetko to, čo by spoločnosť potrebovala a chcela

- Zákon vzácnosti a alternatívne použitie výrobných faktorov
- Zákon vzácnosti výrobných zdrojov – spoločnosť musí rozhodnúť, ako výrobné faktory rozdeliť pri výrobe jednotlivých výrobkov
- vyjadruje, že statky sú vzácne preto, lebo nedostatok výrobných zdrojov neumožňuje vyrábať všetko, čo by ľudia chceli
- Alternatívne náklady (náklady obetovanej príležitosti) – predstavujú hodnotu statku alebo služby, ktorých sme sa vzdali pri výbere iného statku alebo služby (napr. kúpim auto, nekúpim počítač)
- v podmienkach obmedzenosti výrobných zdrojov je rozhodnutie vyrobiť niečoho viac (resp.

mať niečoho viac) zároveň rozhodnutím vyrobiť (mať) niečoho menej

- Zákon klesajúcich výnosov – s rastúcim množstvom jedného inputu, ktorý pridávame k fixnému množstvu druhého inputu, rastie output stále pomalšie a dodatočný output klesá
- týka sa vzťahu medzi inputmi a outputmi

TYPY EKONOMÍK
- triádu problémov rieši spoločnosť vo svojom vývoji rôzne
- existujú rôzne mechanizmy alokácie obmedzených zdrojov a riešenia triády problémov
- podľa toho, ako spoločnosť rieši triádu problémov rozlišujeme:
- ekonomika založená na inštinktoch, zvykoch a tradíciách – tradície prechádzali z pokolenia na pokolenie, vyrábalo sa to, čo bolo určené na bezprostrednú spotrebu, ľudia neuvažovali o tom, či tradičné spôsoby sú optimálne a či podporujú rozvoj spoločnosti vpred
- príkazová ekonomika – centrálne riadená, založená na príkazoch a administratívnych rozhodnutiach štátu a jeho orgánov
- trhová ekonomika – slobodné trhové hospodárstvo fungujúce na základe slobodného podnikania a voľnej súťaže prostredníctvom trhového mechanizmu
- zmiešaná ekonomika – sociálne trhové hospodárstvo, vyskytuje sa najčastejšie, prejavuje sa dominantným postavením trhu, ktorého fungovanie dopĺňajú štátne zásahy
- najdôležitejšie znaky: sloboda a nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva, voľná konkurencia, odmietanie monopolov, voľná tvorba cien, štát vytvára základný zákonný rámec (prijíma zákony a dbá na ich dodržiavanie).