P

Jednotky práce TP MPL P MRPL
0 0
200 3 0
1 200
150 3 600
2 350
100 3 450
3 450
50 3 300
4 500 3 150

- podmienky dokonalej konkurencie sú abstrakciou, ktorá predpokladá:
- nemennosť ceny !!!
- nekonečná elasticita krivky dopytu po danom produkte

- v podmienkach nedokonalej konkurencie je hraničný príjem z každej ďalšej jednotky predávaného produktu nižší ako cena (MR  P)
- MRP je potom príjem, ktorý firma získava využitím dodatočnej jednotky VF, pričom ostatné VF zostávajú nezmenené
- MRP vypočítame, keď MP príslušného VF vynásobíme hraničným príjmom, ktorý sa dosiahne predajom dodatočnej jednotky produktu
- MRPL = MPL. MR
- MRPA = MPA. MR
- MRPK = MPK. MR

- PRÍJEM Z HRANIČNÉHO PRODUKTU MRP URČUJE DOPYT FIRMY PO VÝROBNÝCH FAKTOROCH
= krivka MRP je individuálnou krivkou dopytu po príslušnom VF
- agregovaním individuálnych dopytových kriviek získame trhovú krivku dopytu
- takže pre ceny výrobných faktorov platia tieto vzťahy:
- v dokonalej konkurencii
- MPL. P = MRPL = cena práce = mzda
- MPA. P = MRPA = cena pôdy = renta
- MPK. P = MRPK = cena kapitálu = úrok
pričom sa cena produkcie P nemení

- v nedokonalej konkurencii
- MPL. MR = MRPL = cena práce = mzda
- MPA. MR = MRPA = cena pôdy = renta
- MPK. MR = MRPK = cena kapitálu = úrok
pričom hraničný príjem MR klesá


TRH PRÁCE
- vystupujú tu 2 základné subjekty – domácnosti (ponuka práce) a firmy (dopyt po práci)
- domácnosti ako spotrebitelia sú závislé od príjmu, pričom mzda tvorí jeho podstatnú časť, a preto sú nútené vstupovať na trh práce
- pri rozhodovaní o ponuke práce uvažujú o odmene za prácu a o spotrebe, ktorú im odmena – mzda umožní

PONUKA PRÁCE
- domácnosť je v rovnováhe, keď námaha (strasť) pri práci sa rovná efektu (slasti), ktorý práca prináša, teda reálnej mzde
- faktory, ktoré vplývajú na ponuku práce:
- veľkosť populácie – určená prirodzeným prírastkom
- časť populácie, ktorá tvorí práceschopné obyvateľstvo – od celkového počtu obyvateľov odrátame deti do 16 rokov, dôchodcov, zdravotne postihnutých (teda tých, ktorí ešte nemôžu pracovať a tých, ktorí už nemôžu pracovať)
- priemerný počet hodín odpracovaných pracovnými silami za rok – pomer celkového odpracovaného času za rok k počtu práceschopného obyvateľstva
- kvalita a kvantita vykonanej práce – týka sa ekonomických, sociálnych a politických problémov (napr. zvýšená práca žien)

- jedna z najdôležitejších otázok pri analýze ponuky práce je vplyv vyšších miezd na počet hodín odpracovaných počas života pracovnou silou
W





L

- s rastom reálnej mzdy rastie aj ponuka práce
- od bodu C s rastom reálnej mzdy dochádza k poklesu ponuky práce
- pri vysokých mzdách klesá ponuka práce žien, pretože mzdy mužov sú dostatočné na zabezpečenie životnej úrovne rodiny. Domácnosti dávajú prednosť voľnému času ako práci
- substitučný efekt zmeny miezd – pri zvýšení mzdovej úrovne sa záujem o prácu zvyšuje.