Pri vysokej cene práce sú všetky ostatné alternatívy „relatívne drahšie“, pretože alternatívne náklady na voľný čas sú nepríjemne vysoké v porovnaní so situáciou, keď boli mzdy nižšie
- dôchodkový efekt zmeny miezd – vyššia mzda znamená, že svoje nároky môžeme uspokojiť pri obmedzení pracovnej ponuky, ale súčasne sa práca stáva lákavejšou
- substitučný efekt prevláda po bod C, od bodu C prevláda dôchodkový efekt


DOPYT PO PRÁCI
- je odvodeným dopytom – závisí od dopytu po finálnych výrobkoch práce
- keď sa zvýši dopyt po výrobkoch firmy, zvýši sa aj dopyt firmy po VF
- zároveň cena VF závisí od ceny výrobkov
- pri dokonalejšej technológii je dopyt po pracovnej sile nižší, ale náročnejší na stupeň kvalifikácie
- krivka príjmu z hraničného produktu práce (MRPL) bude krivkou dopytu firmy
W




L

PODSTATA A FORMY MZDY
- časová mzda – vyjadruje odmenu za určitý čas (hodinu, deň, týždeň, mesiac). Vymedzuje sa celková suma mzdy a cena práce jednej časovej jednotky (hodiny)
- úkolová mzda – modifikácia časovej. Vychádza z priemerného počtu výrobkov, ktoré pracovník vyrobí za určitý čas. Je dôležitým faktorom zvyšovania intenzity práce, pretože pri danej úkolovej mzde sa pracovník usiluje pracovať intenzívnejšie, aby si zvýšil mzdu. Mzdu za úkol pritom dostáva iba vtedy, keď výrobok spĺňa požadovanú kvalitu a preto sa pracovník kontroluje sám a podnikateľovi tak odpadajú náklady na dozor a kontrolu nad pracovníkmi. Používa sa pri menej kvalifikovaných prácach
- nominálna mzda – suma peňazí, ktoré pracovník dostáva
- reálna mzda – suma tovarov a služieb, ktoré si pracovník môže za nominálnu mzdu kúpiť
- úroveň reálnej mzdy závisí:
- výška nominálnej mzdy
- úroveň cien tovarov a služieb
- index reálnej mzdy slúži na porovnanie jednotlivých miezd
- index reálnej mzdy = (index nominálnej mzdy / index cien tovarov a služieb). 100
- reálna mzda závisí priamo úmerne od nominálnej mzdy a nepriamo úmerne od cien tovarov a služieb

MZDOVÉ ROZDIELY A DISKRIMINÁCIA
- pri existencii mzdových rozdielov musíme brať do úvahy:
- kompenzačné rozdiely – kompenzácia nepeňažných rozdielov medzi prácami. Niektoré druhy prác sú pre ľudí nepríťažlivé a preto, aby sa získali pracovné sily, musí sa mzda zvýhodniť
- rozdiely v kvalite práce – rozdiely vo vrodených schopnostiach, zručnostiach, vedomostiach, skúsenostiach nadobudnutých v škole. Ľudský potenciál – kvalita zručností a vedomostí nadobudnutých počas štúdia a zácviku
- výnimočné schopnosti – športovci, umelci, herci, ...

- široký rozptyl v mzdových sadzbách sa vysvetľuje termínom nekonkurenčné skupiny na pracovnom trhu
- ponuka a dopyt sú silne diferencované a preto pretrvávajú vysoké mzdové rozdiely
- napr.