Trhy výrobných faktorov

- ceny VF sú špecifickým prípadom cien a určujú sa vzájomným vzťahom D a S
- teoretickým základom je neoklasická teória – hraničná užitočnosť a výrobné faktory
- výrobca má záujem kupovať VF tak, aby jeho náklady boli čo najnižšie, domácnosti chcú zasa predávať za čo najvyššie ceny

- dopyt po výrobných faktoroch je ODVODENÝ od dopytu po finálnych výrobkoch
- dopyt po statkoch a službách je určovaný hraničnou užitočnosťou, ktorá je posudzovaná subjektívne jednotlivými spotrebiteľmi na základe ich bezprostrednej spotreby
- dopyt po VF závisí od nákladov, ktoré firma vynakladá na ich získanie a od výnosov, ktoré firme VF prinesú

CELKOVÝ A HRANIČNÝ PRODUKT
- pri výrobe sa používa určité množstvo VF a výsledkom ich kombinácie je vytvorené množstvo produkcie, v naturálnom vyjadrení označované ekonomickou teóriou ako celkový produkt (TP = Total Product)

- hraničný (marginálny) produkt (MP = Marginal Product) – prírastok TP, vyvolaný prírastkom niektorého výrobného faktora o jednotku
- MP práce: MPL = TP/L
- MP pôdy: MPA = TP/A
- MP kapitálu: MPK = TP/K
TP MP




L L
Jednotky práce Celkový produkt Hraničný produkt
0 0
200
1 200
150
2 350
100
3 450
50
4 550


- Zákon klesajúceho hraničného produktu
- s rastom množstva jedného VF pri nezmenenom množstve ostatných VF rastie TP, zatiaľ čo MP klesá
- pretože dodatočne zamestnaný pracovník pri nezmenenom počte strojov, pôdy, a pod., teda s nezmeneným rozsahom pôdy a kapitálu, prispeje k rozšírenej produkcii vždy menej

PRÍJEM Z TP A MP
- príjem z celkového produktu TRP (Total Revenue Product) = TP. P
- ocenenie TP príslušnou cenou daného produktu

- príjem z hraničného produktu MRP (Marginal Revenue Product) = MP. P
- vyjadruje, koľko dodatočného príjmu firma získa zamestnaním dodatočnej jednotky VF

- pre jednotlivé VF a ich MRP v podmienkach dokonalej konkurencie platí:
- MRPL = MPL. P
- MRPA = MPA. P
- MRPK = MPK.

P

Jednotky práce TP MPL P MRPL
0 0
200 3 0
1 200
150 3 600
2 350
100 3 450
3 450
50 3 300
4 500 3 150

- podmienky dokonalej konkurencie sú abstrakciou, ktorá predpokladá:
- nemennosť ceny !!!
- nekonečná elasticita krivky dopytu po danom produkte

- v podmienkach nedokonalej konkurencie je hraničný príjem z každej ďalšej jednotky predávaného produktu nižší ako cena (MR  P)
- MRP je potom príjem, ktorý firma získava využitím dodatočnej jednotky VF, pričom ostatné VF zostávajú nezmenené
- MRP vypočítame, keď MP príslušného VF vynásobíme hraničným príjmom, ktorý sa dosiahne predajom dodatočnej jednotky produktu
- MRPL = MPL. MR
- MRPA = MPA. MR
- MRPK = MPK. MR

- PRÍJEM Z HRANIČNÉHO PRODUKTU MRP URČUJE DOPYT FIRMY PO VÝROBNÝCH FAKTOROCH
= krivka MRP je individuálnou krivkou dopytu po príslušnom VF
- agregovaním individuálnych dopytových kriviek získame trhovú krivku dopytu
- takže pre ceny výrobných faktorov platia tieto vzťahy:
- v dokonalej konkurencii
- MPL. P = MRPL = cena práce = mzda
- MPA. P = MRPA = cena pôdy = renta
- MPK. P = MRPK = cena kapitálu = úrok
pričom sa cena produkcie P nemení

- v nedokonalej konkurencii
- MPL. MR = MRPL = cena práce = mzda
- MPA. MR = MRPA = cena pôdy = renta
- MPK. MR = MRPK = cena kapitálu = úrok
pričom hraničný príjem MR klesá


TRH PRÁCE
- vystupujú tu 2 základné subjekty – domácnosti (ponuka práce) a firmy (dopyt po práci)
- domácnosti ako spotrebitelia sú závislé od príjmu, pričom mzda tvorí jeho podstatnú časť, a preto sú nútené vstupovať na trh práce
- pri rozhodovaní o ponuke práce uvažujú o odmene za prácu a o spotrebe, ktorú im odmena – mzda umožní

PONUKA PRÁCE
- domácnosť je v rovnováhe, keď námaha (strasť) pri práci sa rovná efektu (slasti), ktorý práca prináša, teda reálnej mzde
- faktory, ktoré vplývajú na ponuku práce:
- veľkosť populácie – určená prirodzeným prírastkom
- časť populácie, ktorá tvorí práceschopné obyvateľstvo – od celkového počtu obyvateľov odrátame deti do 16 rokov, dôchodcov, zdravotne postihnutých (teda tých, ktorí ešte nemôžu pracovať a tých, ktorí už nemôžu pracovať)
- priemerný počet hodín odpracovaných pracovnými silami za rok – pomer celkového odpracovaného času za rok k počtu práceschopného obyvateľstva
- kvalita a kvantita vykonanej práce – týka sa ekonomických, sociálnych a politických problémov (napr. zvýšená práca žien)

- jedna z najdôležitejších otázok pri analýze ponuky práce je vplyv vyšších miezd na počet hodín odpracovaných počas života pracovnou silou
W





L

- s rastom reálnej mzdy rastie aj ponuka práce
- od bodu C s rastom reálnej mzdy dochádza k poklesu ponuky práce
- pri vysokých mzdách klesá ponuka práce žien, pretože mzdy mužov sú dostatočné na zabezpečenie životnej úrovne rodiny. Domácnosti dávajú prednosť voľnému času ako práci
- substitučný efekt zmeny miezd – pri zvýšení mzdovej úrovne sa záujem o prácu zvyšuje.

Pri vysokej cene práce sú všetky ostatné alternatívy „relatívne drahšie“, pretože alternatívne náklady na voľný čas sú nepríjemne vysoké v porovnaní so situáciou, keď boli mzdy nižšie
- dôchodkový efekt zmeny miezd – vyššia mzda znamená, že svoje nároky môžeme uspokojiť pri obmedzení pracovnej ponuky, ale súčasne sa práca stáva lákavejšou
- substitučný efekt prevláda po bod C, od bodu C prevláda dôchodkový efekt


DOPYT PO PRÁCI
- je odvodeným dopytom – závisí od dopytu po finálnych výrobkoch práce
- keď sa zvýši dopyt po výrobkoch firmy, zvýši sa aj dopyt firmy po VF
- zároveň cena VF závisí od ceny výrobkov
- pri dokonalejšej technológii je dopyt po pracovnej sile nižší, ale náročnejší na stupeň kvalifikácie
- krivka príjmu z hraničného produktu práce (MRPL) bude krivkou dopytu firmy
W




L

PODSTATA A FORMY MZDY
- časová mzda – vyjadruje odmenu za určitý čas (hodinu, deň, týždeň, mesiac). Vymedzuje sa celková suma mzdy a cena práce jednej časovej jednotky (hodiny)
- úkolová mzda – modifikácia časovej. Vychádza z priemerného počtu výrobkov, ktoré pracovník vyrobí za určitý čas. Je dôležitým faktorom zvyšovania intenzity práce, pretože pri danej úkolovej mzde sa pracovník usiluje pracovať intenzívnejšie, aby si zvýšil mzdu. Mzdu za úkol pritom dostáva iba vtedy, keď výrobok spĺňa požadovanú kvalitu a preto sa pracovník kontroluje sám a podnikateľovi tak odpadajú náklady na dozor a kontrolu nad pracovníkmi. Používa sa pri menej kvalifikovaných prácach
- nominálna mzda – suma peňazí, ktoré pracovník dostáva
- reálna mzda – suma tovarov a služieb, ktoré si pracovník môže za nominálnu mzdu kúpiť
- úroveň reálnej mzdy závisí:
- výška nominálnej mzdy
- úroveň cien tovarov a služieb
- index reálnej mzdy slúži na porovnanie jednotlivých miezd
- index reálnej mzdy = (index nominálnej mzdy / index cien tovarov a služieb). 100
- reálna mzda závisí priamo úmerne od nominálnej mzdy a nepriamo úmerne od cien tovarov a služieb

MZDOVÉ ROZDIELY A DISKRIMINÁCIA
- pri existencii mzdových rozdielov musíme brať do úvahy:
- kompenzačné rozdiely – kompenzácia nepeňažných rozdielov medzi prácami. Niektoré druhy prác sú pre ľudí nepríťažlivé a preto, aby sa získali pracovné sily, musí sa mzda zvýhodniť
- rozdiely v kvalite práce – rozdiely vo vrodených schopnostiach, zručnostiach, vedomostiach, skúsenostiach nadobudnutých v škole. Ľudský potenciál – kvalita zručností a vedomostí nadobudnutých počas štúdia a zácviku
- výnimočné schopnosti – športovci, umelci, herci, ...

- široký rozptyl v mzdových sadzbách sa vysvetľuje termínom nekonkurenčné skupiny na pracovnom trhu
- ponuka a dopyt sú silne diferencované a preto pretrvávajú vysoké mzdové rozdiely
- napr.

lekári a matematici sú nekonkurenčné skupiny, pretože je ťažké a nákladné pre člena jednej profesie vstúpiť na iný pracovný trh

- mzdová diskriminácia – vzniká, keď rozdiely v mzdách sú spôsobené z dôvodu rasy, pohlavia, náboženstva, ...

ODBORY A TRH PRÁCE
- tripartita – odbory, vláda, zamestnávatelia
- rokovania sa končia podpísaním generálnej dohody
- na nižšej úrovni, medzi zamestnávateľmi a odborovo organizovanými zamestnancami, sa uzatvárajú kolektívne zmluvy
- odbory sú považované za vyrovnávajúcu silu na trhu práce (protiváha zamestnávateľov), ale tiež sú považované aj za monopol na strane ponuky práce
- odbory sa snažia o zvýšenie miezd rôznymi spôsobmi:
- obmedzenie ponuky práce
- použitie sily kolektívnej zmluvy zvýšiť základné mzdové sadzby
- odporovanie zamestnávateľom, ktorí vlastnia monopolnú silu
- pôsobenie na zamestnávateľov, aby zvyšovali dopyt po práci
W W





L L

Obmedzenie ponuky práce Výsledný efekt opatrení odborov

TRH PÔDY
- v trhových ekonomikách je bežnou praxou prenájom a kúpa a predaj pôdy
- pri prenájme pôdy sa za jej prenájom platí renta
- rozdiel medzi nájomným a rentou
- nájomné – cena VF pri jeho prenájme, pričom tento VF je reprodukovateľný (budovy, stroje)
- renta – cena nereprodukovateľného VF (pôdy), nazýva sa aj čistá ekonomická renta

PONUKA PÔDY
- množstvo pôdy je dané prírodou, na strane ponuky môže vystupovať len také množstvo obrábateľnej pôdy, akým danú krajinu vybavila príroda
- ponuka je neelastická, na zmenu ceny preto nemôže reagovať zmenou množstva

DOPYT PO PÔDE
- je odvodeným dopytom po tých finálnych výrobkoch, ktoré sa prostredníctvom pôdy vyrábajú
- priebeh krivky dopytu po pôde je menej elastický ako dopyt po finálnych výrobkoch, pretože trh pôdy až následne reaguje na aktuálne zmeny na trhu s poľnohospodárskymi produktmi
- krivka príjmu z hraničného produktu pôdy (MRPA) bude krivkou dopytu firmy
R R





A A
Ponuka pôdy Dopyt po pôde

STANOVENIE RENTY
- pôda sa prenajíma na základe dohody medzi vlastníkom a nájomcom, teda nedochádza k zmene vlastníckych vzťahov
- dohoda o prenájme pôdy zahŕňa obdobie, na ktoré sa pôda prenajíma a poplatok za užívanie pôdy. Poplatok sa určuje na základe ceny pôdy odvodenej od ceny poľnohospodárskych produktov, ktoré sa v danom roku na danej pôde pestujú, pričom je tento poplatok stanovený na celé obdobie prenájmu pôdy
- preto keď dôjde k zmene v cenách poľnohospodárskych produktov, prejavuje sa to na rente až v ďalšom roku – preto je dopyt po pôde menej elastický
- vlastník pôdy má záujem potom prenajímať pôdu na čo najkratšie obdobie, aby mohol akúkoľvek prípadnú zmenu cien produktov čo najrýchlejšie zakomponovať do renty
- nájomca má zase záujem prenajať si pôdu na čo najdlhšie obdobie, aby sa mu vrátili náklady, ktoré do podnikania vložil, alebo aby si mohol kompenzovať straty, ktoré môžu vzniknúť kvôli nepriaznivým podmienkam v poľnohospodárstve
CENA PÔDY PRI PREDAJI
- ak sa pôda stáva predmetom kúpy a predaja, dochádza k zmene vlastníckych práv a jej cena pri predaji je v podstate obdobou renty
- najstarší pokus o stanovenie ceny pôdy pri predaji – William Petty
- v súčasnosti predáva vlastník pôdu za takú sumu, ktorá mu po vložení do banky prinesie ročný úrok rovnajúci sa rente. Bývalý majiteľ pôdy neprichádza o pôvodný dôchodok z pôdy (teda rentu), ale teraz ho dostáva v podobe úroku v takej istej výške ako bola renta
- cena pôdy = (renta / úroková miera). 100

TRH KAPITÁLU
- kapitál je druhotný výrobný faktor, ktorý sa od práce a pôdy líši tým, že je výsledkom výrobnej činnosti
- kapitálové statky nevchádzajú bezprostredne do spotreby, ale sa používajú na výrobu ďalších statkov, sú určené na výrobnú spotrebu
- kapitál vzniká tak, že ekonomické subjekty časť svojich súčasných dôchodkov nespotrebujú, ale usporia – teda sa vzdávajú súčasnej spotreby statkov v prospech zvýšenia budúcej ekonomickej produkcie a spotreby
- ekonomická teória preto chápe pod pojmom kapitál:
1. kapitálové statky (fyzický, reálny kapitál) – stavby, stroje, zariadenia a zásoby, ktoré sa používajú v ďalšej výrobe
2. peniaze (peňažný, potenciálny kapitál) – peniaze, ktoré sa usporia = akumulujú. Vzniká tak, že domácnosti sporia formou rôznych finančných aktív – obligácie, akcie, hypotéky, .. peňažný kapitál je často zdrojom fyzického (reálneho) kapitálu – napr.

akcie
- požičaním kapitálu vzniká úverový vzťah – vlastník peňažného kapitálu poskytne svoje prostriedky niekomu inému, pričom úver je založený na existencii dočasne voľných prostriedkov
- inštitúcie, ktoré sa zaoberajú úverovými vzťahmi sú banky
- za využívanie úveru sa platí úrok
- je to dôchodok plynúci z kapitálu, je základnou formou výnosu z kapitálu
- úrok je daný:
u = (K. u') / 100%
u' – úroková miera
u – úrok
K – kapitál poskytnutý formou úveru

- úrok sa vytvára na trhu peňazí ako výsledok vzťahu dopytu po peniazoch a ponuky peňazí. Zvýšený dopyt po peniazoch spôsobí tlak na rast úrokovej miery, prevaha ponuky sa prejaví poklesom úrokovej miery

DOPYT PO KAPITÁLI
- závisí od dopytu po statkoch, ktoré sa vyrábajú prostredníctvom kapitálu
- je určený
1. čistou produktivitou kapitálu = očakávaný výnos
- príjem, ktorý pripadá na jednotku vloženého kapitálu MRP, resp. percentuálny rozdiel medzi očakávanou budúcou reálnou hodnotou, ktorú dosiahneme reálnou investíciou, a hodnotou, ktorú sme dnes vynaložili (investovali)
- čistá produktivita kapitálu = MRPK
- v dokonalej konkurencii MRPK = MPK. P
- v nedokonalej konkurencii MRPK = MPK. MR

2. a úrokovou mierou = náklady, ktoré firma vynaloží na získanie zdrojov
- úroková miera je ročný výnos z požičaných zdrojov (keďže veriteľ očakáva nielen návrat pôvodnej poskytnutej sumy, ale aj určitý príjem navyše), ktorý sa udáva v percentách, ktorý musí dlžník veriteľovi splatiť spolu s požičanou sumou za využitie peňazí počas určitého obdobia

- dopyt po kapitáli predpokladá dosiahnutie maximalizácie zisku = porovnanie čistej produktivity kapitálu (výnos) s úrokovou mierou (náklad)
- ak je očakávaná miera výnosu vyššia ako trhová úroková miera, za ktorú si firma požičiava, uskutoční investíciu
- ak je očakávaná miera výnosu nižšia ako trhová úroková miera, investovať nebude, pretože je výhodnejšie vložiť vlastné peniaze do banky

- krivka dopytu po kapitáli vyjadruje závislosť medzi úrokovou mierou a množstvom kapitálu
u'






Dopyt po kapitáli K

PONUKA KAPITÁLU
- ponuku kapitálu tvoria domácnosti tým, že časť svojich dôchodkov nespotrebujú, ale akumulujú – usporia.

Veľkosť úspor je potenciálny kapitál
- akumulácia kapitálu – proces premeny peňažných prostriedkov na kapitál
- peňažná – zhodnotenie úspor v peňažnej podobe – poskytnutie peňazí vo forme úveru, ktorý prinesie úrok
- reálna – použitie peňažných prostriedkov na nákup investičných statkov
- čisté investície = reálna akumulácia kapitálu – predstavujú základ pre rozširovanie výroby
- obnovovacie investície – vynakladané na obnovu spotrebovaného kapitálu
- hrubé investície Ih = Ič + Io

- z hľadiska tvorby ponuky kapitálu majú rozhodujúcu úlohu úspory, ktoré sú určené vytvoreným produktom, ktorý sa rozdeľuje medzi jednotlivé ekonomické subjekty. V trhovej ekonomike je rozdeľovanie zabezpečené prostredníctvom peňažných dôchodkov, pričom každý vlastník dôchodku sa rozhoduje o jeho použití – na spotrebu alebo úspory
- potom platia vzťahy Y (dôchodok) = C (spotreba) + S (úspory)
- následne sa úspory S premieňajú na investície I
- platí vzťah rovnováhy I = S

Produkt P
(naturálno-vecná stránka výroby) Dôchodok Y
(peňažná stránka výroby)
Spotrebné statky a služby C
Investičné statky I Spotrebné výdavky C
Úspory S

- platia vzťahy:
P = C + I Y = C + S
- ak má byť ekonomika v rovnováhe, platí:
P = Y, tzn.
C + I = C + S
a teda
I = S

- ponuka kapitálu je daná výškou úspor S
- z krátkodobého hľadiska je ponuka kapitálu absolútne nepružná
- je daná predchádzajúcim rozhodnutím domácností obetovať bežnú spotrebu
- z dlhodobého hľadiska je ponuka kapitálu elastickejšia a zvyšuje sa
- je vyvolaná rastom celkového dôchodku spoločnosti v dôsledku dodatočnej tvorby kapitálu





u' u'






Krátkodobá rovnováha K Dlhodobá rovnováha K

- rovnováha na kapitálovom trhu nastáva v priesečníku ponuky a dopytu. Vytvára sa rovnovážna úroková miera, pri ktorej chcú domácnosti práve toľko sporiť, koľko sú firmy ochotné investovať
- očakávaná miera výnosu z kapitálu sa presne rovná trhovej úrokovej miere

ZISK
- všeobecne je to rozdiel medzi celkovými príjmami a celkovými nákladmi
- podnikateľský zisk – dôchodok, ktorý zostáva podnikateľovi z tržieb po odpočítaní nákladov
- ekonomický zisk – príjmy, od ktorých sú odpočítané všetky náklady peňažné aj implicitné
= podnikateľský zisk – implicitný výnos kapitálu – ďalšie náklady
- implicitný výnos kapitálu – výnos, ktorý pripadne majiteľovi za používanie jeho vlastných výrobných faktorov
- ČO JE ZDROJOM ZISKU?
- rôzne vysvetlenia:
- zisk ako odmena za podstúpenie rizika – každé podnikanie je spojené s neistotou a rizikom, preto podnikateľská činnosť musí byť honorovaná adekvátne podstúpenému riziku.

Zisk musí obsahovať významnú rizikovú prémiu, aby podnikanie bolo zaujímavé a priťahovalo investorov
- zisk ako odmena za inovácie a podnikavosť – musí stimulovať podnikateľa, aby využíval najnovšie vedecké poznatky, ustavične inovoval výrobné postupy a výrobky. Inovácie prinášajú zisk – zisk prináša inovácie (inovácie sa postupne rozšíria a práve zisk musí byť zdrojom pre hľadanie nových)
- zisk ako premenená forma nadhodnoty – zisk je výsledkom nezaplatenej práce pracovníkov vo výrobe, ktorý si bez ekvivalentu privlastňujú vlastníci kapitálových statkov. Nadobúda rôzne formy – úrok, renta, podnikateľský zisk, dividenda, ...