Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Sedem základných nástrojov manažmentu akosti
Dátum pridania: | 17.01.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | kajli | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 033 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 4.5 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 7m 30s |
Pomalé čítanie: | 11m 15s |
Juran transformoval do oblasti riadenia akosti a formuloval ho približne takto: „ Väčšina problémov s akosťou (asi 80 až 95 % ) je spôsobená len malým podielom (asi 5 až 20 %) činiteľov, ktorí sa na nej podieľajú.“ Inak označované jako pravidlo 80/20.
Aplikáciou Paretovho princípu je možné stanoviť, že na vznikajúcich problémoch sa rozhodujúcou mierou podieľa len určitá skupina výrobkov z celého výrobného pregramu, len určití pracovníci z celkového počtu, len niektoré príčiny zo všetkých, ovplyvňujú akosť výrobku apod. Toto vymedzenie je velmi dôležité pre určenie, lokalizáciu problému a jeho efektívne riešenie. Pomocou Paretovho digramu možno „ životne dôležitú menšinu“ identifikovať, čo umožňuje sústredit pozornosť prednostne na tie činitele, ktoré sa najviac podieľajú na analyzovanom probléme.
Správne určenie „ životne dôležitej menšiny “ činitelov ja najviac závislé na vierohodnosti spracovaných údajov.
Z praktyckého hladiska je najvhodnejšie príspevky jednotlyvých činiteľov vyjadriť v nákladových položkách. Tomu všetci rozumeju.
K určeniu životne dôležitých menšín sa obvikle využívaju dva druhy kritéríí:
a) určitá zvolená hodnota relatívneho komutatívneho súčtu v percentách
b) priemerná hodnotapríspevkov na jednoho činitela (napríklad priemerné výdavky spojené s výskztom jednej nezhody)
Pre efektívne riešenie problémov s akosťou velmi užitočné prepojenie s diagramom príčin a následkov.Paretova analýza sa využije na výber najzávažnejšieho činiteľa problému a jeho možné príčiny sa potom analyzujú v diagrame príčin a následkov.
Histogram
Podrobné informácie o „štruktúre“ nameraných údajov je mozné získať až z grafického zobrazenia pomocou histogramu.
Histogram plochého tvaru vzniká obvykle v prípadoch, keď údaje boli zhromaždené za premenlivých podmienok.
Histogram hrebeňového typu je charakteristický pravidelným striedaním vyšších a nižšíích hodnôt. To značí nevhodne stanovené hranice intervalov.
Asymetrický tvar histogramu väčšinou signalizuje prípad, kde hodnoty sledovaného znaku ležia v blízkosti hranice, ktorá vymedzuje obor hodnôt znaku. Príkladom je Fyzikálna veličina(objem, hmotnosť).
Histogram s izolovaními hodnotami obvikle signalizuje prítomnosť odľahlých hodnôt.
Histogram s vyššou početnosťou hodnôt v krajnej triede signalizuje úmyselné skreslovanie nameraných údajov, tak aby neboli prekračované stanovené tolerančné medze.
Možnosti využitia histogramu sú velmi široké, od analýzy akosti vstupu cez hodnotenie úspešnosti aktivit zlepšovania akosti, analýzy spôsobilosti procesu apod.
Bodový diagram
Je grafickou metódou pre štúdiu vzťahov medzi dvoma premennými, (napr.: medzi dvoma znakmi akosti.) Rozmiestnenie bodov v diagrame, ktoré odpovedajú jednotlyvým dvojiciam hodnôt príslušných premenných., charakterizuje smr, tvar a mieru tesnosti závislosti medzi sledovanými premennými.