Sedem základných nástrojov manažmentu akosti

Dôležitou skupinou metód a nástrojov managementu akosti predstavuje sedem základných nástrojov managementu akosti, ktoré boli rozvinuté v Japonsku K. Ishikawou a W.Demingem. Sedem základných nástrojov sa používa hlavne při riešení problémov operatívneho riadenia akosti a při zlepšovaní akosti.

Radia sa sem:
1) vývojový (postupový) diagram
2) digram príčim a následkov
3) formulár (záznamník) pre zber údajov
4) Paretov diagram
5) histogram
6) bodový diagram
7) regulačný diagram

Vývojový diagram:

Po zostrojení vývojového diagramu by malo nasledovať jeho preskumanie za účasti pracovníka, ktorí su zodpovední a zapojení do jednotlivých činností. Zpracovaný vývojový diagram zobrazujúci náväznosť činností , za ktoré zodpovedajú rôzny pracovníci, je vhodné doplniť maticou zodpovednosti, ktorá zobrazuje zodpovednosť jednotlivých pracovníkov za tieto činnosti. Matica vyjadruje mieru vzťahu pracovníka v jednotlivých funkciach.Grafické symboly umiestnený v bunkách matice vyjadrujú úroveň vzťahu: „Zodpovedá“, „Spolupracuje“, a „Je informovaný“. Za každú činnosť by mal zodpovedať iba jeden pracovník. MZ umožňuje analyzovať a optimalizovať mieru vyťazenosli jednotlivých pracovísk. Diagram príčin a následkov(Ishikawov diagram, diagram rybej kosti)

Diagram príčin a následkov je dôležitým nástrojom pre analýzu všetkých príčin určitého následku.Tento diagram by sa mal stať prvým krokom riešenia všetkých problémov, ktoré môžu byť vyvolané viacerími príčinami. Spracovanie je jednoduché a ľahko pochopiteľné, čo vedie k zapojeniu širšieho okruhu pracovníkov a prináša némety na nové nekonvenčné riešenia. Potrebným predpokladom pre efektívne spracovanie diagramu príčin a následkov je týmová práca s využitím BRAINSTORMINGU. Doporučuje se zapojení laikov ktorí niesu zaťažení „prevádzkovou slepotou“. Prácu týmu by mal viesť skúsený moderátor. V prvej fáze tým stanoví hlavné kategórie príčin daného problému. V prípade problémov s akosťou výrobku sa často používaju tieto hlavné kategórie:
- materiál;
- zariadenia;
- metódy;
- ľudia;
- prostredie;
Dekompozícia príčin na „príčiny príčin“ by sa mala robyťtak dlho, pokiaľ sa neodhalia všetky koreňové príčiny následku. Za koreňové príčiny možno považovať konkrétne možné príčiny následku, ktoré už nieje potrebné ďalej dekomponovať a na jej odstránenie možno navrhnúť konkrétne nápravné alebo preventývne opatrenia.

Formulár pre zber údajov ( kontrolný záznamník )

Je určený k systematickému zhromažďovaniu údajov relevantných pre riadenie a zlepšovanie akosti. Formulare nemusia mať papierovú podobu. Môžu byť v počítači čo prináša veľa výhod, napríklad automatickú ochranu proti záznamu nesprávnych údajov, okamžité vyhodnotenie údajov, spracovanie grafických výstupov atd.
Je potrebné sa vyvarovať údajom ktoré sú:
a) neúplné, tj. informácie získané na základe neúplných údajov
b) oneskorené, tj. infornácie , ktoré niesú k dispzícíí včas
c) zkreslené, tj. informácie získane na základe nesprávne zistených, identifikovaných alebo spracovaných údajov. Formuláre majú byť dobře zrozumiteľné a dostatočne prehladné. Musia umožňovať záznam udajov ako čas, dátum, miesto, výrobné zariadenie, meno pracovníka, ktorý záznam údajov vykonal, použitú meraciu metódu a druh meracieho zariadenia a ďalšie dôležité údaje. Znalosť týchto údajov má veľký význam pre stratifikáciu dát, teda pre triedenie dát podľa určitých hľadísk.

Vhodnými hľadiskami pre stratifikáciu údajov sú napríklad:

- druh zistenej neistoty
- vymedzenie oblasti, kde bola neistota zistená
- príčina vzniku nezhody
- druh použitého materiálu
- časový úsek výroby
- výrobná linka
- obsluha
- technologické parametre výroby
- parametre prostredia
- použité meracie prostriedky
- pracovník prevádzajúci meranie
- obdobie medzi opravami a údržbou výrobného zariadenia atd.
Před spracovaním formulára pre zber údajov je potrebné stanoviť aké
Informácie majú zhromaždené údaje poskitovať a na aké otázky majú odpovedať. Na základe toho určíme aké údaje je potrebné zhromažďovať. Velmi dôležitým zdrojom informácíí pre identifikáciu potrebných údajov je diagram príčin a následkov. Po identifikácíí potrebných údajov sa spracuje návrh formulára pre zber údajov. Mal by byť prehladný a v logickom slede usporiadaný. Před zavedením formulára do bežného preocesu by sa mal vyskúsať.

Paretov diagram

Je dôležitým nástrojom manažérskeho rozhodovania, lebo umožňuje stanoviť priority při riešení problému s akosťou, tak aby při účelnom využití zdrojov bol dosiehnutý maximálny efekt.
Tento tzv. Paretov princíp J. M.

Juran transformoval do oblasti riadenia akosti a formuloval ho približne takto: „ Väčšina problémov s akosťou (asi 80 až 95 % ) je spôsobená len malým podielom (asi 5 až 20 %) činiteľov, ktorí sa na nej podieľajú.“ Inak označované jako pravidlo 80/20.
Aplikáciou Paretovho princípu je možné stanoviť, že na vznikajúcich problémoch sa rozhodujúcou mierou podieľa len určitá skupina výrobkov z celého výrobného pregramu, len určití pracovníci z celkového počtu, len niektoré príčiny zo všetkých, ovplyvňujú akosť výrobku apod. Toto vymedzenie je velmi dôležité pre určenie, lokalizáciu problému a jeho efektívne riešenie. Pomocou Paretovho digramu možno „ životne dôležitú menšinu“ identifikovať, čo umožňuje sústredit pozornosť prednostne na tie činitele, ktoré sa najviac podieľajú na analyzovanom probléme.
Správne určenie „ životne dôležitej menšiny “ činitelov ja najviac závislé na vierohodnosti spracovaných údajov.
Z praktyckého hladiska je najvhodnejšie príspevky jednotlyvých činiteľov vyjadriť v nákladových položkách. Tomu všetci rozumeju.
K určeniu životne dôležitých menšín sa obvikle využívaju dva druhy kritéríí:
a) určitá zvolená hodnota relatívneho komutatívneho súčtu v percentách
b) priemerná hodnotapríspevkov na jednoho činitela (napríklad priemerné výdavky spojené s výskztom jednej nezhody)
Pre efektívne riešenie problémov s akosťou velmi užitočné prepojenie s diagramom príčin a následkov.Paretova analýza sa využije na výber najzávažnejšieho činiteľa problému a jeho možné príčiny sa potom analyzujú v diagrame príčin a následkov.

Histogram

Podrobné informácie o „štruktúre“ nameraných údajov je mozné získať až z grafického zobrazenia pomocou histogramu.
Histogram plochého tvaru vzniká obvykle v prípadoch, keď údaje boli zhromaždené za premenlivých podmienok.
Histogram hrebeňového typu je charakteristický pravidelným striedaním vyšších a nižšíích hodnôt. To značí nevhodne stanovené hranice intervalov.
Asymetrický tvar histogramu väčšinou signalizuje prípad, kde hodnoty sledovaného znaku ležia v blízkosti hranice, ktorá vymedzuje obor hodnôt znaku. Príkladom je Fyzikálna veličina(objem, hmotnosť).

Histogram s izolovaními hodnotami obvikle signalizuje prítomnosť odľahlých hodnôt.
Histogram s vyššou početnosťou hodnôt v krajnej triede signalizuje úmyselné skreslovanie nameraných údajov, tak aby neboli prekračované stanovené tolerančné medze.

Možnosti využitia histogramu sú velmi široké, od analýzy akosti vstupu cez hodnotenie úspešnosti aktivit zlepšovania akosti, analýzy spôsobilosti procesu apod.

Bodový diagram

Je grafickou metódou pre štúdiu vzťahov medzi dvoma premennými, (napr.: medzi dvoma znakmi akosti.) Rozmiestnenie bodov v diagrame, ktoré odpovedajú jednotlyvým dvojiciam hodnôt príslušných premenných., charakterizuje smr, tvar a mieru tesnosti závislosti medzi sledovanými premennými.

Na rozptyle bodov sa tiž podieľa aj nepresnosť stanovenia hodnôt, ktoré ovplývnuje rada parametrov, napríklad nepresnosť metódy stanovenia, meracieho zariadenia, obsluhy apod. je dôležuté si uvedomiť , že vypovedacia schpnosť diagramu môže byť ovplyvnená volbou merítok na jednotlivých osách.Před vyslovením záveru z analýzy je žiaduce podtivo analyzovať stupnice hodnôt na osiach.

Reglačný diagram

Je základným grafickým nástrojom umožňujúcim odlíšit variabilitu procesu vyvolanej zvláštnymi príčinami odvariability vyvolanej náhodnými príčinami. To je velmi dôležité pre nájdenie vhodných aktivít zlapšovania akosti.