Peniaze a bankový systém v zmiešanej ekonomike

Peniaze
Vznik peňazí úzko súvisí s rozvojom deľby práce a so vznikom tovarovej výroby a výmeny. Peniaze odstraňujú barter. S rozvojom deľby práce začal byť barter ako spôsob výmeny tovarov čoraz zložitejší. Neskôr sa vyčlenili tzv. tovarové peniaze (plátno, kožušiny). Ich nevýhodou však bolo, že mali krátku trvanlivosť, zlú deliteľnosť, objemnosť, problémy so skladovaním. Postupný vývoj ukázal, že ako najvýhodnejšia forma peňazí, alebo platby sa ukazujú drahé kovy. V etape používania drahých kovov ľudia zistili, že zlato nemusí byť reálne prítomné pri obchode a môžu ho zastúpiť papierové peniaze. Peniaze – všetko, čo je všeobecne prijímané ako prostriedok výmeny.
Druhy peňazí – kovové mince (prostriedky nízkej nominálnej hodnoty).
- bankovky ä papierové peniaze, ktoré emituje CB a majú vyššiu nominálnu hodnotu.
Mince a bankovky sú tzv. hotovostné peniaze.
Bankové, depozitné peniaze – vklady na knižkách bez výpovednej lehoty.
- vklady s výpovednou lehotou ( termínované)
- cenné papiere ( štátne obligácie)
Funkcia peňazí - prostriedok výmeny ( peniazmi platíme)
Uchovávatel hodnôt ( peniazmi sporíme)
Miera hodnoty ( vyjadrujeme nimi cenu)
Štandard odložených platieb ( splácame dlhy)

Bankový systém
Banka – peňažný ústav, ktorý sa zaoberá vykonávaním bankových operácií
V trhovej ekonomike rozoznávame tri druhy bánk:

1/ centrálna, ceduľová, emisná banka – (NBS) – vydáva, emituje peniaze, riadi menový vývoj štátu, vykonáva vnútroštátne a zahraničné operácie menom štátu, zastupuje štát pri rokovaní s nadnárodnými bankami, riadiaci orgán voči komerčným bankám, vykonáva bankový dozor, poskytuje úvery obchodným bankám, spravuje štátny rozpočet. 2/ obchodné, komerčné banky
Poskytujú služby predovšetkým podnikom, družstvám, súkromným podnikateľom, ale aj fyzickým osobám. Vykonávajú tri typy bankových operácií. Aktívne bankové operácie – poskytujú úvery, za ktoré poberajú úroky
Pasívne bankové operácie – prijímajú vklady, za ktoré poskytujú úroky.
Činnosť týchto bánk má podnikateľský charakter – hlavným cieľom je dosiahnutie maximálneho zisku. Obchodné banky môžu byť univerzálne alebo špecializované.

3/ Nebankové peňažné ústavy – sporiteľne, poisťovne
Sporiteľne poskytujú služby predovšetkým obyvateľstvu, ale aj podnikateľom. Prijímanú vklady, poskytujú pôžičky, mnohé sporiteľne už vystupujú so všetkými črtami komerčných bánk. Poisťovne – peňažné ústavy, ktoré majú oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti.

Z platieb poistného, poisťovňa vytvára rezervy, z ktorých v prípade poistnej udalosti vypláca klientom príslušné záväzky. Príjmy do rezervy plynú z jej vlastnej podnikateľskej činnosti. Poistný vzťah medzi poistencom a poisťovňou vzniká na základe poistnej zmluvy.

Finančný trh
Je vrcholom všetkých trhov. Je to univerzálny trh, lebo sa na ňom obchoduje s takými predmetmi, ktoré sú univerzálne využiteľné vo všetkých sférach ekonomiky. Ponuku na finančnom trhu vytvárajú firmy a domácnosti, ktoré majú voľné peňažné prostriedky a vystupujú tu ako veritelia. Dopyt tvoria oné firmy a domácnosti, štát, ktorí tieto peňažné prostriedky potrebujú a vystupujú tu ako dlžníci. Na základe vzťahu medzi ponukou a dopytom sa vytvára cena, ktorá má podobu úroku, kurzu cenných papierov, alebo devíz. Finančné trhy delíme z časového hľadiska :
a) krátkodobé – úvery sa poskytujú s dobou splatnosti do jedného roka
b) dlhodobé – úvery sa poskytujú s dobou platnosti dlhšou ako jeden rok.
Podľa organizácie predaja
a) primárne – obchoduje sa s práve vydanými cennými papiermi, ktoré neboli ani kupované, ani predávané.
b) Sekundárne – cenné papiere, ktoré už boli v obehu. Finančný trh sa môže uskutočňovať v domácej, alebo cudzej mene, vo forme valút, alebo devíz.
Valuty – hotové peniaze cudzieho štátu, ktoré sa dnes využívajú najmä v cestovnom ruchu.
Devízy – mena uložená na účtoch v našej banke, alebo v zahraničí. Môžu mať podobu šeku, zmenky, alebo akreditívu.
Šek – cenný papier, ktorý predstavuje príkaz banke, aby z účtu vystavovateľa šeku vyplatila majiteľovi šeku stanovenú sumu.
Zmenka – cenný papier, ktorým sa vystavovateľ zaručuje vrátiť v stanovenom termíne majiteľovi zmenky stanovenú sumu navýšenu o úrok. Predaj zmenka pred dobou splatnosti sa nazýva eskont, jej opätovný predaj sa nazýva reeskont. Akreditív – je poverovací list, ktorý umožňuje zabezpečenie úhrady pohľadávok dodávateľa voči odberateľovi. Majiteľovi akreditívu je po predĺžení potrebných dokladov vyplatený z účtu odberateľa stanovený obnos peňazí. Burza – organizovaný sekundárna trh, ktorý sa koná v určitom čase na určitom mieste. Burzy môžu byť tovarové, peňažné. Veľké burzy určujú v značnej miere vývoj cien tovarov na trhu.
Peňažné burzy – obchodujú s cennými papiermi, akciami, obligáciami, devízami.

Najvýznamnejšie sú v New Yorku, Londýne, Paríži, Tokiu, Frankfurte...
Tovarové burzy – obchodujú s jedným, alebo viacerými tovarmi.
Typy búrz: anglo-americký = štát priamo nezasahuje do burzových obchodov
Stredoeurópsky = burzu riadi volená burzová komora a štát vykonáva dozor prostredníctvom burzového komisára menovaného vládou. Francúzsky = prístup na burzu je voľný, ale obchody sa uskutočňujú iba prostredníctvom burzových maklérov.

Vzťah peňazí, cien a inflácie
Inflácia – negatívny jav, s ktorým sa musia vyrovnávať všetky ekonomiky. Je to pokles hodnoty peňazí, alebo pokles kúpnej sily peňazí.
Kúpna sila – množstvo tovarov a služieb, ktoré môžeme za určitú sumu nakúpiť.
Vonkajší prejav inflácie – je rast cien, rast cenovej hladiny. Cenová hladina = aritmetický priemer všetkých cien tovarov a služieb. Zisťuje sa na štatistickej vzorke. ISC – index spotrebiteľských cien – bez rozmerné číslo, ktoré nám umožňuje sledovať vývoj nejakého ekonomického ukazovateľa. Na základe ISC vieme určiť mieru inflácie. I=
ISC 2001-ISC 2002
________________
ISC 2000. 100%

Typy inflácie: a) podľa príčiny
Nákladovo-tlaková = vzniká, keď sa zdražujú vstupy do výroby. Vyššie náklady tlačia ceny hore.
Dopytovo-ťahová = dopyt je väčší ako ponuka, kupujúci sa predbiehajú, zvyšujú sa ceny.
b) podľa intenzity
mierna = nárast cien do 1%-9%
cválajúca = 10%-100%
hyper = nad 100%
dôsledky inflácie – pokles reálnych príjmov, pokles kúpy schopného dopytu, znevýhodnenie veriteľov a vlastníkov peňazí, relatívne zvýhodnenie vlastníkov tovarov a dlžníkov.