Svetové hospodárstvo

Priemysel:
Je najdôležitejšie odvetvie národného hospodárstva jednotlivých krajín a rozhodujúcou mierou ovplyvňuje rozvoj jednotlivých regiónov. Geografia priemyslu študuje vzájomné vzťahy a podmienenosť priemyselnej výroby s ostatnými prvkami geografického prostredia ako jednu zo zložiek krajinnej sféry. Priemyselná výroba je tá časť materiálnej výroby, ktorá zahŕňa ťažbu nerastných surovín a palív, výrobu a rozvod všetkých druhov energie, rôzne opravárenské činnosti a vybrané služby. V priemysle pracuje asi 20 % ekonomicky činného obyvateľstva. Vo vyspelých krajinách je počet zamestnaných v priemysle oveľa vyšší. Tieto rozdiely sú dôsledkom prirodzeného vývoja hospodárstva jednotlivých krajín, ktoré prechádzajú obdobím predindustriálnym, industriálnym a postindustriálnym. V predindustriálnom období najväčší význam má poľnohospodárstvo. V industriálnom období prudko stúpa význam priemyslu. V postindustriálnom období podiel zamestnaných v priemysle stále klesá, podiel zamestnaných v poľnohospodárstve sa stabilizuje, v hospodárstve štátu nadobúda významnú úlohu finančný sektor, práca s informáciami, veda, výskum. Priemyselná výroba podľa organizácie práce a stupňa rozvoja používanej techniky prechádzala viacerými etapami. : malovýroba tovarov
Priemyselná manufaktúra
Strojový veľkopriemysel
Priemysel vysokých technológií. Typy a odvetvia priemyselnej výroby:
Geografia pri klasifikácií priemyslu člení priemysel podľa postavenia výrobného procesu k východiskovým surovinám na : primárny, sekundárny a terciálny. Lokalizačné činitele:
Rozmiestnenie priemyselnej výroby ovplyvňujú spoločenské a ekonomické činitele, ktoré sa označujú ako lokalizačné činitele. Patria k nim : suroviny, energia, voda, pracovné sily, dopravná poloha. Lokalizačjné činitele, ktorých význam sa zväčšuje, sú pracovná sila, aglomerácia a miesto odbytu. Priemyselné oblasti sveta:
Rozmiestnenie priemyslu je nerovnomerné, ¾ priemyselnej výroby sveta sa sústreďuje do niekoľkých priemyselných oblastí: Severovýchod USA, Západná Európa, Japonsko, Rusko.

Energetika
Energetika tvorí základ moderného hospodárstva. Vyrába predovšetkým elektrickú energiu potebnú v ostatných priemyslových odvetviach, v poľnohospodárstve, v doprave, v službách i v domácnostiach. Energetika vyrába plyn, paru i teplo.

Zdroje na výrobu energie môžeme rozdeliť na neobnoviteľné ( uhlie, ropa , zemný plyn, urán, horľavé bridlice) a obnoviteľné ( slnečné enrgia, vodná energia, veterná energia, enrgia prílivu a odlivu, geotermálna energia, enrgia biomasy). Tepelné elektrárne spaľujú ropu, zemný plyn a menej kavlitné uhlie, ktorého spotrebujú veľké množstvo, sú lokalizované v blízkosti uholných panví a významne sa podieľajú na znečisťovaní ovzdušia. Jadrové elektrárne
Využívajú prevažne urán. Objem paliva je mneší, ale veľká je spotreba vody na chladenie. Najväčšia jadrová elektráreň sna svete sa nachádza v Japonsku a má názov FUKUSHIMA. Najviac elektrickej energie sa vyrobí v tepelných, jadrových a vodných elektrárňach. Hutníctvo
Zaoberá sa tavením rúd, výrobou kovu a ich zliatín i výrobu valcového materiálu. Patrí k základnym odvetviam ťažkého priemyslu. Delí sa na hutníctvo železa a ocele – čierna metalurgia a hutníctvo neželezných kovov – farebná metalurgia. Hutníctvo železa sa vyznačuje vysokým stupňom koncentrácie. Sústreďuje sa do miest výskytu surovín alebo kokosovatelného uhlia. Hutníctvo farebných kovo vyrába prevažne me´d, olovo, zinok, cín a ich zliatiny. Hutníctvo ľahkých kovo vyrába hlavne hliík a jeho zliatiny. Strojárstvo
Strojárstvo je najrozšírenejšie a najnáročnejšie odvetvie priemyslu. Delí sa na ťažké a ľahké strojárstvo. Ťažké strojárstvo vyrába zariadenia tovární, banské stroje, dopravné prostriedky a iné. Tieto odbory s nachádzajú v blízkosti hutníckych závodov, lebo spotrebujú veľké množstvá kovov. Vyznačuje sa vysokou koncentrácou, ktorú najviac ovplyvnili tieto činitele: ekonomická efektívnosť sériovej výroby, tradície a vysoko výskumná a vývojová základňa. Elektrotechnický a kovospacujúci preimysel zaraďujeme do ľahkého strojárstva. Patrí sem výroba elektrotechnických prístrojov, elektrických motorov a spotrebičov, televízorov, rádioprijímačov, počítačov a hodiniek. Chemický priemysel
Tento druh priemyslu patrí k veľmi rýchlo sa rozvíjajúcemu priemyselnému odvetviu. Využíva stále nové suroviny a rýchlo mení druhy výrobkov. Spotrebuje veľa vody a energie a výrazne sa podieľa na zhoršovaní životného prostredia. Chemický preimyel anorganickej ( zákaldnej) chémie je zameraný na výrobu kyselín, umelých hnojív a pohonných hmôt. Petrochemický priemysel vyrába benzín, oleje, mazadlá a je sústredený pri veľkých vodných tokoch a prístavoch. Priemysel organickej chémie sa rozvíja rýchlejšie. vyrába plasty, umeleé vlákna, umelý kaučuk, liečivá a kozmetiku.