Trhové hospodárstvo

Trh je miesto, kde sa stretávajú predávajúci a nakupujúci, aby si prostredníctvom peňazí vymenili tovary a služby.
Rozdelenie trhov podľa kritérií:
1/ Podľa počtu tovarov: a) čiastkový = Predáva sa jeden druh tovaru
b) agregátny = všetky druhy tovarov a služieb

2/ Podľa kúpy a predaja: a) trh výrobných faktorov
b) trh tovarov a služieb
c) finančný trh ( prerozdeľovanie finančných prostriedkov).

3/ Podľa územia: a) regionálne trhy
b) národný trh ( vzniká spojením regionálnych trhov)
c) svetový trh ( vzniká spájaním národných trhov).
Subjekty trhu:
a) firmy = vyrábajú tovary a služby, účinkujú na trhu tovarov a služieb, vstupujú ako predávajúci a na trhu výrobných faktorov ako kupujúci. b) Domácnosti = na trhu tovarov a služieb sú nakupujúci a na trhu výrobných faktorov sú predávajúci.
Špecifické postavenie na trhu má štát. Vystupuje aj ako nakupujúci aj ako predávajúci. PONUKA: súhrnné množstvo výrobkov a služieb, s ktorými výrobcovia prichádzajú na trh, aby ich predali. Môže byť individuálna ( ponuka jedného výrobcu), alebo čiastková ( ponuka jedného typu výrobku, alebo služby), alebo agregátna ( ponuka všetkých typov)
Ponuka závisí od množstva výrobkov, ktoré sa na trhu nachádzajú – Nasýtenosť trhu, od ceny výrobku a od nákladov na výrobu tovaru. Krivka ponuky vyjadruje vzťah medzi cenou tovaru a ponúkaným množstvom. Výrobcovia chcú čo najvyšší zisk. Čím je väčšia cena, tým väčšie množstvo sú ochotní ponúknuť. DOPYT: súhrnné množstvo výrobkov a služieb, ktoré sú schopní a ochotní spotrebitelia nakúpiť. Dopyt ovplyvňuje: cena, kvalita, výška príjmov, množstvo výrobkov, sezóna.
Dopyt je vzťah ,medzi cenou požadovaného výrobku a množstvom.
Krivka dopytu má klesajúci charakter. Čím je nižšia cena, tým je požadované množstvo vyššie. CENA: výrobcovia prichádzajú na trh s cieľom čo najdrahšie predať a spotrebitelia s cieľom čo najlacnejšie nakúpiť. Rovnovážna cena: ponuka = dopyt.

Hospodárska politika štátu.
Základný prostriedok, ktorý usmerňuje chod ekonomiky je trhový mechanizmus. Adam Smith označil trhový mechanizmus ako neviditeľnú ruku trhu. Trhový mechanizmus nepôsobí ideálne, preto sa v ekonomike vyskytujú aj negatívne javy, ako nezamestnanosť, inflácia, vznik monopolov. Preto je potrebné aby trhový mechanizmus dopĺňali zásahy štátu do chodu ekonomiky. Hospodárska politika je súhrn cieľov, nástrojov a zásahov štátu do ekonomiky v danom období.

Ciele hospodárskej politiky predstavuje magický päťuholník: 100%zamestnanosť, ekonomický rast, cenová stabilita, vyrovnaná platobná bilancia, sociálna spravodlivosť.
Ešte žiadnej ekonomike sa nepodarili dosiahnuť všetkých päť javov. Z časového hľadiska sú ciele: a) krátkodobé ( týždne, mesiace)
b) strednodobé ( od 1 do 5 rokov)
c) dlhodobé ( od 5-20 rokov)
Fázy ekonomického cyklu: 1/ expanzia: dopyt je väčší ako ponuka
2/ vrchol: bod prelomu
3/ recesia: úpadok, ponuka je väčšia ako dopyt.
4/ dno: bod prelomu recesie na ďalšiu expanziu
Monetárna politika:
Jej cieľom je zásahmi do chodu ekonomiky meniť množstvo peňazí v obehu a tým zužovať, alebo rozširovať dostupnosť úveru. Pri zužovaní hovoríme o reštriktívnej politike a pri rozširovaní hovoríme o expanzívnej politike. Ak množstvo peňazí rastie: cena peňazí klesá, dostupnosť rastie, investície narastajú kúpyschopný dopyt rastie, ekonomický rozvoj sa urýchľuje. Ak množstvo peňazí klesá: úroková miera stúpa, dostupnosť klesá, investície klesajú, kúpyschopný dopyt klesá, ekonomický rozvoj sa spomaľuje. Nástroje monetárnej politiky : a) priame: dejú sa z rozhodovanie štátnych orgánov. Je to regulácia investičnej činnosti ( podnikatelia dostávajú úver aby na základe rozhodnutia štát. orgánov). Regulácia spotrebného úveru ( štátne orgány stanovujú termín, do ktorého je potrebné úver splatiť). b) nepriame: diskontná sadzba ( úroková miera, za ktorú si požičiavajú komerčné banky peniaze od centrálnych bánk. Keď chce CB zvýšiť dostupnosť úveru, zníži diskontnú sadbu. Táto metóda nie je veľmi účinná. Stanovenie povinných minimálnych bankových rezerv ( každá banka musí mať vytvorenú minimálnu bankovú rezervu, ktorú nemôže použiť na komerčné účely). Operácie na voľnom trhu ( nákup a predaj cenných papierov.)

Fiškálna politika:
Hlavným nástrojom je štátny rozpočet, ktorý centralizovaný peňažný fond, ktorý má podobu bilancie, kde na ľavej strane sú príjmy a na pravej výdavky. Zdroje príjmu do št. rozpočtu sú dane, pokuty, poplatky, clá, splácanie pôžičiek. Daň je povinná nenávratná platba fyzických a právnických osôb, ktorá je zdrojom príjmu do št. rozpočtu. Dane: a) priame: postihuje majetok daňového poplatníka.
b) nepriame: platca dane – ten, kto neodvádza dane štátu, nepostihuje jeho majetok.