Vývoj ekonomického myslenia

ANTIKA

Hoci hosp. činnosť sprevádza ľudstvo od jeho vzniku, tak až do 15. Storočia nemáme žiadne doklady o existencií ekonómie ako vedy vo formalizovanej podobe. Ekonómia sa rozvíjala v rámci filozofie a ako samostatná začala vystupovať až v polovici 18. Storočia vznikom Anglickej klasickej ekonómie. Jej predstaviteľom boli Smith a Ricardo. Prvý filozof, ktorý zaviedol pojem ekonómie bol Xenofón, ktorý napísal dielo ,,OIKONOMIKUS“( oikos = dom, hosp. nomos = pravidlo, zákon). Autor v tomto diele vyzdvihol význam poľnohospodárstva ako odvetvia, ktoré zabezpečuje obživu pre obyvateľov.
Platón- svoje ekonomické názory spracoval v diele ,,Ústava“ a ,,Zákony“. Snažil sa tu predstaviť model ideálneho štátu, a snažil sa ho realizovať aj v praxi. Podľa neho je ideálny štát spravodlivý a spravodlivým je vtedy, keď každý robí to, na čo má predpoklady. Spoločnosť rozdelil do 3 skupín a každej skupine určil vlastnosť, ktorá túto skupinu charakterizovala: 1. Skupina: VÝROBCOVIA = rozumnosť v zmysle poslušnosti
2. skupina : STRÁŽCOVIA = odvážnosť a statočnosť
3. skupina: VLÁDCOVIA = múdrosť
Platón bol odporca súkromného vlastníctva, považoval ho za príčinu všetkého zla v spoločnosti. Súkr. vlastníctvo by nemali mať ani vládcovia. Preto, lebo všetky spory okolo majetku odvádzajú pozornosť od úlohy spravovania štátu. Podčiarkoval úlohu štátu vo výchove detí. A uvádzal, že štát by mal zasahovať do výberu partnera pre manželstvo.
Aristoteles- bol Platónovým žiakom, avšak názorovo sa s ním rozchádzal. Bol zástancom súkr. vlastníctva, lebo hovorí, že spoločenské vlastníctvo je v rozpore s prirodzenosťou človeka, lebo každý človek je v podstate egoista, ktorý sa bude lepšie starať o svoj majetok ako o spoločný. Hovorí, že všetky negatívne javy, ktoré prináša súkromné vlastníctvo nevyplývajú z jeho podstaty, ale z chýb charakteru človeka, ktoré sa dajú odstrániť výchovou. Zaoberal sa pojmami: POTREBY- potreby človeka sú obmedzené a jeho TÚŽBY sú neobmedzené. Výrobu tovarov, ktorá je určená na uspokojenie potrieb, označil ako EKONOMIKA: A výrobu tovarov, ktorá má slúžiť na uspokojenie túžob ako CHREMATISTIKU. Hovorí, že pokiaľ sa vymieňa tovar za tovar, ide o uspokojovanie potrieb a keď sa vymieňa tovar za peniaze, ide o uspokojovanie túžob.

STREDOVEK

Predstavuje obdobie 10 storočí.(5.st.n.l – 15 st. n. l.). je to obdobie, ktoré sa charakterizuje ako doba temná, v ktorej sa zaznávalo postavenie vied. Dominantná bola cirkev.

Vedecké poznatky sa usilovala dať do súladu s cirkevnými dogmami. Spoločnosť sa rozdeľovala do 4. Skupín: nevoľníci, šľachta, kráľovská rodina, cirkev a duchovenstvo. Najväčším predmetom vlastníctva bola pôda. Najväčším vlastníkom pôdy bola cirkev a kráľovská rodina. Kráľovské rodiny darovali pôdu šľachte a očakávali za to vojenskú podporu. Šľachta pôdu prenajímala nevoľníkom, odvodom časti úrody, alebo poplatkami. Tomáš Akvinský- zaoberal sa otázkami súkromného vlastníctva, otázkami výmeny a úžerníctva. Bol odporca súkromného vlastníctva. Povedal, že prirodzené je spoločenské vlastníctvo a súkr. vl. Vzniklo v prospech človeka. Požadoval, aby cirkev žila v chudobe.
1. výmena = výmena s cieľom uspokojenia potrieb. Túto považoval za spravodlivú. Ak sa výmena robí s cieľom zisku, tak je oprávnená iba vtedy, ak sa zisk použije na charitu, alebo v prospech celej spoločnosti. Za úžerníctvo považoval akýkoľvek úrok.

MERKANTILIZMUS

(1500-1750)
Podľa nich zisk vzniká v procese obchodu, výmeny. Najvýznamnejšie sa rozvíjal vo VB a FRA. Mal dve obdobia : a/ raný – Stafford, Montchretien
B/ neskorý – Nenn, Locke, Colbert
Líšili sa do seba navrhovanou hospodárskou politikou. Raný = odporúčal hromadenie peňazí v krajine a zabránenie vývozu peňazí z krajiny. Navrhoval, že cudzí obchodník, ktorý v tej krajine predá tovar, musí peniaze, ktoré utržil minúť v tej danej krajine. Podporoval ťažbu drahých kovov a dobyvačné vojny.
Neskorý = podporoval manufaktúrnu výrobu. Do krajiny sa malo dovážať len to, čo pre chod manufaktúry chýbalo.
Najdôležitejšia hodnota = práca v manufaktúrach

FYZIOKRATIZMUS

Za najdôležitejšie považoval poľnohospodárstvo. Quesnay.(predstaviteľ). Krajina pôvodu je FRA. Tvrdil, že politici majú prijímať také opatrenia, ako lekár u pacienta. Tvrdil, že len poľnohospodárstvo dokáže vytvoriť väčšiu hodnotu, ako sú jeho náklady. Ostatné odvetvia dokážu si maximálne vyrovnať náklady. Spoločnosť rozdelil do 3 skupín:
a/ Vlastníci pôdy
b/ produktívna trieda (tí, čo na pôde pracovali)
c/ sterilná trieda ( Všetci ostatní, ktorí nemali nič spoločné s poľnohospodárstvom)

KLASICKÁ ANGLICKÁ EKONÓMIA

Adam Smith – Za základ fungovania trhovej ekonomiky považoval slobodu človeka, vlastníctva a podnikania. Predpokladal, že všetky ekonomické javy a procesy vyplývajú z povahy človeka – egoistu. Medzi jednotlivcami tak vzniká konkurencia.

Štátu v trhovej ekonomike pripadajú len tri úlohy: Ochraňovať krajinu pred vonkajším nebezpečenstvom
Udržiavať poriadok a spravodlivosť vo vnútri krajiny
Budovať a udržiavať verejné zariadenia
Zdrojom bohatstva krajiny je podľa neho práca. Dielo = Bohatstvo národov
Predstaviteľ hospodárskeho liberalizmu. Hodnotu tovaru určuje množstvo práce vynaloženej na výrobu tovaru.

David Ricardo – Dielo = Zásady politickej ekonomiky a zdaňovania. Vytvoril teóriu komparatívnych výhod: ide o medzinárodnú deľbu práce. Za najdôležitejšiu časť ekonomickej teórie považoval rozdelenie dôchodkov. Svoju teóriu pracovnej hodnoty aplikoval na oblasť medzinárodnej deľby práce. Vytvoril teóriu komparatívnych výhod = každá krajina vyrába s najnižšími nákladmi a vyváža s najvyšším efektom.

Petty - ,,Pracovná teória hodnoty“ – dielo. Vysvetľoval pojmy ako cena, mzda, renta, úrok. Zdroj bohatstva spoločnosti videl v obehu a vo výrobe. J.B Say – kritizoval Smitha a tvrdil, že výroba tovarov je tvorba užitočných vecí, na ktorej sa spolu podieľajú tri výrobné faktory ( práca, pôda, kapitál). Každý výrobný faktor má za svoj podiel na výrobe nárok na odmenu. Odmenou za prácu je mzda, za pôdu je renta, za kapitál je zisk. Sayov zákon trhu hovorí, že ponuka si automaticky vytvára dopyt a rozsah trhu je úmerný rozsahu výroby. Tovary si navzájom vytvárajú odbyt = všetky sa predajú. Tento proces má zabezpečiť voľná konkurencia. Z jeho zákonu trhu vyplýva, že cenu každého tovaru tvorí mzda za prácu a zisk podnikateľa =) výrobou určitého množstva tovarov sa zároveň vytvárajú dôchodky, ktoré je možné vynaložiť na nákup iných tovarov. Preto suma cien všetkých vyrobených tovarov vždy zodpovedá sume vyplatených dôchodkov. Malthus - ,, Populačná teória“. Kritizoval Ricardovu teóriu. Podľa neho obyvateľstvo sa rozmnožuje rýchlejšie – geometrickým radom ako životné prostriedky – aritmetickým radom, čím vzniká rozdiel medzi počtom obyvateľstva a množstvom životných prostriedkov. Tento rozdiel sa dá zmeniť dvomi spôsobmi: 1/ preventívnymi : pohlavná zdržanlivosť, zákaz sobáša nemajetných.
2/ pozitívnymi: spočíva vtom, že pozitívnymi prekážkami sú bieda, choroby, epidémie vojny. Túto teóriu v rôznych podobách dodnes rozvíjajú predstavitelia neomaltuzianstva, ktorý sociálne problémy ľudstva jednoducho zdôvodňujú rýchlym rastom počtu obyvateľov. MARXISTICKÁ EKONOMICKÁ TEÓRIA
Marx vychádzal z Ricarda a Smitha, ďalej rozvinul teóriu pracovnej hodnoty, pričom objavil zákon nadhodnoty. Abstraktnou prácou robotník vytvára hodnotu a konkrétnou prácou úžitkovú hodnotu. Pracovná sila = schopnosť človeka pracovať. Dokáže vytvoriť vyššiu hodnotu, ako má sama.

Z tohto prebytku vzniká nadhodnota, ktorú si privlastňuje kapitalista = Základ vykorisťovania. Marx tvrdil: v kapitalistickom hospodárstve pozorujeme na jednej strane zvýšené vykorisťovanie robotníkov a na druhej strane zväčšovanie bohatstva v rukách malej časti spoločnosti – kapitalistov. Podľa neho sa toto dá odstrániť len cestou soc. Revolúcie. NEOKLASICKÁ EKONÓMIA
Vychádza zo sayovho zákonu trhu. Predpokladá existenciu dokonalej konkurencie, ktorá ma zaručiť racionálne rozhodovanie spotrebiteľov a podnikateľov, a tým optimálne fungovanie ekonomiky. 3 prúdy: rakúska, laussanská, cambridgeská. Spájala ich spoločná metodika teórie hodnoty založenej na princípe Hraničnej užitočnosti – hodnotu tovaru určuje majiteľov subjektívny pocit uspokojenia poslednou jednotkou zásoby určitého tovaru.
Gossen: vysvetlil správanie človeka pri uspokojovaní potrieb dvoma zákonmi:
1/ postupným uspokojovaním určitej potreby výška alebo miera pôžitku klesá. 2/ ak človek nemôže všetky potreby plne uspokojiť, musí ich uspokojiť tak, aby dosiahol približne rovnakú intenzitu ich uspokojovania.
PARETOVO OPTIMUM: neoklasicisti sa snažili stanoviť podmienky rovnováhy a efektívnosti fungovania ekonomického systému. ,, PRI DANÝCH VÝROBNÝCH ZDROJOCH, DANOM ROZDELENÍ DOCHODKOV A DANÝCH PREFERENCIÁCH SPOTREBITEĽOV NASTÁVA OPTIMÁLNY STAV, VTEDY KEĎ NIKTO NEMOŽE ZLEPŠIŤ SVOJU SITUÁCIU BEZ TOHO, ABY NEZHORŠIL SITUÁCIU NIEKOHO INÉHO.“
Marschal – objasnil mechanizmus ponuky a dopytu a ukázal, že cena trhovej rovnováhy vzniká v priesečníku kriviek ponuky a dopytu. Pri tejto cene sa ponuka = dopytu. Clark – rozšíril použitie hraničného princípu aj výrobné faktory a vysvetlil hraničnú produktivitu práce a kapitálu.
Keynes – vytvoril teóriu, ktorej cieľom bolo zdôvodniť nevyhnutnosť štátnych zásahov do trhovej ekonomiky. Vznikla v období veľkej hospodárskej krízy v podmienkach veľkého poklesu výroby a nezamestnanosti. Teória efektívneho dopytu závisí od takých makroekonomických veličín, ako je celkový objem výroby, zamestnanosti a národného dôchodku. Teda nie od výrobných možností danej ekonomiky. Ale od dopytu. Dopyt v spoločnosti tvorí národný dôchodok. Multiplikačný efekt: Keďže podnikatelia nemajú záujem rozširovať výrobu, klesá ich dopyt po investíciach, čo vedie k multiplikačnému, viacnásobnému efektu, ktorý vyvolá ešte väčší pokles dôchodkov a vedie k nezamestnanosti. Môže pôsobiť aj opačne = v smere zvyšovania investícií = výroby = zamestnanosti. Ak sa zvýši dopyt po investíciach dochádza k rastu výroby a zamestnanosti = rastú dôchodky (mzdy a zisky).

Tie vedú k zvyšovaniu spotreby. Rast dopytu po spotrebných predmetoch vyvoláva ďalší rast výroby a zamestnanosti v týchto odvetviach = rast dôchodkov. Multiplikačný proces vedie k rastu výroby a zamestnanosti a tým aj k rastu dôchodkov. Keynesov investičný multifikátor(efekt) je koeficient, ktorým násobíme prírastok investícií, aby sme zistili investíciami vyvolaný prírastok dôchodku = úlohou štátu je zabezpečiť rast efektívneho dopytu a tým aj rast dôchodkov a zamestnanosti. Môže to dosiahnúť dvomi prostriedkami hospodárskej politiky: a) Rozpočtovým regulovaním ekonomiky.
b) Peňažným a úverovým regulovaním ( množstvom peňazí v obehu).


SÚČASNÉ SMERY EKONOMICKÉHO MYSLENIA

Monetarizmus:
Od polovice 70-tych rokov sa najzaujímavejšou stáva ekonomická škola monetarizmu. Za hlavnú príčinu hospodárskych problémov trhovej ekonomiky pokladá štátne zásahy do ekonomiky. Pripúšťa ich len v oblasti regulovania množstva peňazí v obehu prostredníctvom emisnej banky. Podstata teórie = peniaze a rovnováha na peňažnom trhu. Vychádza z kvantitatívnej teórie peňazí. Ak vzrastie množstvo peňazí v obehu, zvýšia sa ceny, pretože to isté množstvo tovaru sa vymieňa za väčšie množstvo peňazí. Pokles množstva peňazí v obehu spôsobuje zníženie cien. M.V = P.Q
M= množstvo peňazí v obehu
V = rýchlosť peňazí v obehu
P = priemerná úroveň cien
Q = reálny národný produkt
Hlavný predstaviteľ je Milton Friedman, ktorý odmieta pojem sociálny štát, uzákonenie minimálnej mzdy, odmieta monopol odborov na trhu práce. Nepripúšťa progresívne zdanenie príjmov, pretože to protirečí individuálnej slobode.


Teória racionálnych očakávaní:
Vychádza z toho, že človek je tvor ekonomický, čiže podnikatelia aj spotrebitelia sa správajú racionálne a cieľavedome pri získavaní informácií, aj pri ich využívaní. Preto sa usilujú racionálne využiť všetko, najlepšie ako vedia. Napr. ak spotrebitelia a podnikatelia sponzorujú zvyšovanie množstva peňazí v obehu, reagujú najskôr tak, ako keby zbohatli, t. j. viac spotrebúvajú, viac investujú, čo stimuluje rast ekonomiky. Keď neskôr zistia, že ich hodnotenie bolo nesprávne, že v skutočnosti nezbohatli a rast peňazí bol prejavom inflačného rastu cien. Ekonómia ponuky
Hlása minimalizáciu štátnych zásahov a vystupuje proti vysokému zdaneniu príjmov. Bohatstvo jednotlivca a štátu pochádza z výroby, založenej na individuálnej podnikateľskej iniciatíve. Ekonómia ponuky sa usiluje vyriešiť problém, ako vyrábať efektívnejšie a racionálnejšie.

Riešenie vidí v podnecovaní iniciatívy, aktivity, tvorivosti, hľadaní nových poznatkov a nepretržitom zavádzaní inovácií. Na aktivitu a tvorivosť musí štát vytvoriť podmienky: daňovú reformu
Zníženie daní
To je cesta, ktorá ľudí motivuje pracovať, investovať, sporiť a tým zvyšovať ekonomický rast, rast investícií, národného dôchodku a zamestnanosti. Opatrenia v oblasti daňovej politiky vyvolávajú podľa ekonómie ponuky rast hospodárskej aktivity, zníženie daňových únikov a podvodov a tak prispejú k celkovému ozdraveniu ekonomiky.