Nepripúšťa progresívne zdanenie príjmov, pretože to protirečí individuálnej slobode.


Teória racionálnych očakávaní:
Vychádza z toho, že človek je tvor ekonomický, čiže podnikatelia aj spotrebitelia sa správajú racionálne a cieľavedome pri získavaní informácií, aj pri ich využívaní. Preto sa usilujú racionálne využiť všetko, najlepšie ako vedia. Napr. ak spotrebitelia a podnikatelia sponzorujú zvyšovanie množstva peňazí v obehu, reagujú najskôr tak, ako keby zbohatli, t. j. viac spotrebúvajú, viac investujú, čo stimuluje rast ekonomiky. Keď neskôr zistia, že ich hodnotenie bolo nesprávne, že v skutočnosti nezbohatli a rast peňazí bol prejavom inflačného rastu cien. Ekonómia ponuky
Hlása minimalizáciu štátnych zásahov a vystupuje proti vysokému zdaneniu príjmov. Bohatstvo jednotlivca a štátu pochádza z výroby, založenej na individuálnej podnikateľskej iniciatíve. Ekonómia ponuky sa usiluje vyriešiť problém, ako vyrábať efektívnejšie a racionálnejšie. Riešenie vidí v podnecovaní iniciatívy, aktivity, tvorivosti, hľadaní nových poznatkov a nepretržitom zavádzaní inovácií. Na aktivitu a tvorivosť musí štát vytvoriť podmienky: daňovú reformu
Zníženie daní
To je cesta, ktorá ľudí motivuje pracovať, investovať, sporiť a tým zvyšovať ekonomický rast, rast investícií, národného dôchodku a zamestnanosti. Opatrenia v oblasti daňovej politiky vyvolávajú podľa ekonómie ponuky rast hospodárskej aktivity, zníženie daňových únikov a podvodov a tak prispejú k celkovému ozdraveniu ekonomiky.