Podľa konkrétnych podmienok sa tak zvýšenie efektívnosti uskutočňuje v dvoch rovnocenných variantoch.

a) minimalizácia zdrojov pri nezmenenom objeme výroby
b) maximalizácia výroby pri zachovaní objemu zdrojov

Obidva extrémy vedú k znižovaniu spotreby zdrojov na jednotku výroby, efektívnosť tak nadobúdajú prvý charakteristický znak- hospodárnosť.
Ide o účinnosť uspokojovania potrieb vytvorenými úžitkovými hodnotami. Efektívnosť sa tak prejavuje vo forme účelnosti, cieľavedomosti a vynakladanej práce. Cieľavedomosť práce možno vyjadriť týmito spôsobmi-
a) kvantitou produkcie
b) úžitkovou hodnotou výrobkov, jej zvyšovaním
c) sortimentom produkcie
d)časovosťou dodávok

Pri výbere ukazovateľov na meranie efektívnosti nás predovšetkým zaujíma výstup a vstup činnosti podniku.
1. rozdiel medzi vstupom a výstupom – zisk, jeho maximalizácia. Zisk je objektívne dôsledkom činnosti podniku a preto nutným syntetickým meradlom jej efektívnosti. Zvyšovanie objemu zisku sa môže dosiahnuť zvyšovaním objemu produkcie, znižovaním nákladov, alebo spojením týchto alternatív.
2. Ukazovateľ nákladovej účinnosti. Pri meraní efektívnosti sa môže použiť aj v modifikovanej podobe a to:
a) ukazovateľ účinnosti nákladov na spracovanie (pomer medzi výnosmi a nákladmi na spracovanie
b) ukazovateľ účinnosti nákladov na spotrebu materiálu (pomer výnosov k spotrebe materiálu)
c) Ukazovateľ účinnosti nákladov na spotrebu energie (pomer výnosov k spotrebe energie
3. Pomer medzi vstupom a výstupom to jest ukazovateľ nákladovosti alebo halierový ukazovateľ nákladov (recipročná hodnota nákladovej účinnosti)
4. Pomer rozdielu medzi vstupom a výstupom (zisku) k vstupu, teda miera rentability nákladov
5. Pomer rozdielu medzi výstupom a vstupom k výstupu, teda miera rentability výnosov
6. Pomer medzi podielom prírastku výstupu na výstupe celkom a podielom prírastku na vstupe celkom.