Úvod:

Efektívny rozvoj podniku si vyžaduje racionálne hospodárenie s výrobnými faktormi, ktoré má k dispozícii.
Hospodárením nazývame využívanie výrobných faktorov, starostlivosť o ich obnovu a rozvoj v súlade s rozvojom techniky a dopytu po výrobkoch a službách. O správnom hospodárení hovoríme vtedy, keď sa činnosť podniku riadi zásadou dosiahnuť s minimom práce najväčší úžitok, t.j. vtedy, keď je zameraná na sústavné znižovanie nákladov živej a zhmotnenej práce, na zdokonaľovanie techniky a racionálne využívanie pracovných, materiálnych a peňažných prostriedkov.
Zo zásady hospodárnosti vyrobiť maximum výrobkov (služieb) s minimom spotreby výrobných faktorov vyplýva dôležitosť nákladov a nevyhnutnosť venovať sústavnú pozornosť ich teoretickému štúdiu a praktickému uplatňovaniu.

1.1. Charakteristika nákladov

Aby sme mohli náklady využívať ako nástroj riadenia podniku a merania jeho efektívnosti, robiť pomocou
nich rôzne prepočty potrebné k ekonomickému rozhodovaniu a podobne, musíme sa najprv oboznámiť s ich podstatou, vznikom, klasifikáciou a možnosťami ich znižovania.

1.1.1 Podstata nákladov

Každá činnosť podniku je spojená so spotrebou (využívaním) živej a zhmotnenej práce. Odpracované hodiny, spotrebovaný materiál a energia, opotrebovanie hmotného investičného majetku (strojov, zariadenia, dopravných prostriedkov) sa v naturálnom vyjadrení nedajú sčítať. Môžeme tak urobiť vtedy, keď spotrebu podnikových výrobných faktorov vyjadríme v korunách. Takúto spotrebu nazývame náklady podniku a definujeme ich nasledovne:

Náklady predstavuje peňažné oddelenie spotreby podnikových výrobných faktorov vynaložených podnikom na jeho výkony a ostatné účelovo vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou.

Náklady sa často stotožňujú s pojmom výdavky. Nie je to správne, lebo tieto dva pojmy sa od seba zvyčajne odlišujú. Môžu byť medzi nimi časové aj vecné rozdiely.
Výdavky znamenajú zmenšenie objemu finančných prostriedkov podniku, vznikajú v okamihu úhrady.
Náklady predstavujú použitie (spotrebu) výrobných faktorov na určité výkony, vznikajú v okamihu spotreby.

1.2 Klasifikácia nákladov

Globálne uvádzané náklady sa v praxi dajú využiť len vo veľmi obmedzenej miere. K širšiemu použitiu nákladov pri plánovaní, evidencii a ekonomickom rozbore treba urobiť ich klasifikáciu, a to z rôznych hľadísk.
Znamená to vytvoriť skupiny nákladov s osobitnými charakteristickými črtami tak, aby sa tieto osobitosti vyskytovali iba v danej skupine.

Uvedenej požiadavke zodpovedá toto členenie nákladov:

a) druhové členenie nákladov- poskytuje prehľad o štruktúre nákladov podľa ekonomicky rovnorodých druhov
b) členenie nákladov podľa položiek kalkulačného vzorca- obsahuje náklady podľa ich vzťahy k výrobnému procesu, t.j. podľa miesta vzniku a účelu vynaloženia
c) rozdelenie nákladov podľa ich závislosti od objemu výkonov- pomocou koeficientu reakcie rozdeľujeme náklady na variabilné a fixné

1.2.1 Druhové členenie nákladov

Podľa tohto hľadiska ich členíme na tieto ekonomicky rovnorodé skupiny:
a) materiálové náklady
b) služby
c) mzdové a ostatné osobné náklady
d) dane a poplatky
e) iné prevádzkové náklady
f) odpisy a rezervy
g) finančné náklady
h) rezervy a finančné náklady
i) mimoriadne náklady
j) dane z príjmov
Význam druhového členenia nákladov je v tom, že:
1. umožňuje zistiť, koľko z nákladov tvoria materiálové náklady, odpisy a mzdy, a to absolútne i relatívne
2. Zmeny vo vzťahu nákladových druhov odrážajú zmeny v charaktere výroby a v podmienkach práce podniku
3. Rozpočet výroby v druhovom členení umožňuje väzbu plánu nákladov s čiastkovými plánmi podniku
4. Toto členenie je dôležité pre rozbor práce podniku, pretože umožňuje robiť mnoho veľmi dôležitých ekonomických záverov. Umožňuje určiť základné smery a činitele znižovania nákladov

1.2.2 Členenie nákladov podľa položiek kalkulačného vzorca

Podstata tejto klasifikácie spočíva v tom, že všetky náklady sa rozdeľujú podľa ich vzťahu k výrobnému procesu, teda podľa toho, aké použitie môže mať ten istý druh nákladov. Na základe doterajších skúseností sa všeobecne pre výrobný podnik odporúča kalkulačný vzorec s nasledujúcimi kalkulačnými položkami:

1. priamy materiál
2. priame mzdy
3. ostatné priame náklady
4. prevádzková réžia
1.- 4. Vlastné náklady výroby
5. správna réžia
6. odbytové náklady
1.- 6. Vlastné náklady realizovaného výkonu
7. zisk (strata)
1.- 7.

Predajná cena

Náplň jednotlivých položiek uvedeného kalkulačného vzorca je nasledovné:
1. priamy materiál tvorí nevyhnutný materiálový prvok výrobného procesu
2. priame mzdy sú mzdy priamo súvisiace s uskutočňovaním príslušného výkonu
3. v položke ostatné priame náklady sú také náklady, ktoré nie sú obsiahnuté v priamych materiálových nákladoch a ktoré možno so zreteľom na ich význam v štruktúre nákladov stanoviť priamo na kalkulačnú jednotku
4. výrobná réžia je súhrnom nákladov súvisiacich s riadením a obsluhou výrobného procesu, ktoré nemôžeme stanoviť priamo na kalkulačnú jednotku
5. do správnej réžie patria všetky časovo rozlíšené prvotné a druhotné náklady, súvisiace s riadením a správou podniku, divízie, alebo iného obdobného organizačného útvaru ako celku
6. odbytové náklady sa skladajú z odbytovej réžie a priamych odbytových nákladov
Položky kalkulačných vzorcov sa rozčleňujú do dvoch skupín:
1. Nákladové samostatné položky- sú to predovšetkým technologické náklady a nazývajú sa priame náklady.
2. Nákladové komplexné položky- sú to náklady na obsluhu a riadenie výroby a nazývajú sa nepriame náklady

Delenie nákladov na priame a nepriame je relatívne. Závisí od konkrétnych podmienok- od foriem spoločenskej organizácie a typu výroby, od voľby kalkulačnej jednotky, od úrovne noriem spotreby, od presnosti evidencie atď. Vzhľadom na konkrétne podmienky môžu byť niektoré kalkulačné položky raz priamymi, inokedy nepriamymi nákladmi.
Význam klasifikácie nákladov podľa kalkulačných položiek je v tom, že umožňuje:
1. Sledovať náklady podľa účelu ich vynaloženia a miesta vzniku, čo je dôležitou podmienkou racionálneho vnútro podnikového riadenia
2. Uskutočňovať rozbor vlastných nákladov jednotlivých výrobkov daného podniku a porovnávať ich s výsledkami dosiahnutými v predchádzajúcom období, alebo porovnávať náklady na výrobu tých istých výrobkov v iných podnikoch.
3. Odkrývať rezervy znižovania nákladov a zistiť dosiahnutú úsporu
4. Zostavovať kalkulácie vlastných nákladov jednotlivých výrobkov

1.2.3. Závislosť nákladov od objemu výkonov

Pri hľadaní optimálneho objemu produkcie musíme poznať vývoj nákladov a určiť veľkosť závislosti zmeny nákladov od zmeny objemu produkcie. Na to nám slúži koeficient reakcie, ktorý vypočítame zo vzťahu:

Kr = PzN / PzV
Kde PzN je percento zmeny nákladov a je percento zmeny PzV výkonov.

Z hľadiska závislosti nákladov od objemu produkcie rozoznávame:
1. Variabilné náklady- ich absolútna výška sa mení so zmenou objemu výroby, a to viac alebo menej úmerne s jej zvýšením alebo znížením
2. Fixné náklady- pri meniacom sa objeme produkcie zostávajú vo svojej absolútnej výške rovnaké, alebo sa menia iba čiastočne

1.2.3.1 Variabilné náklady

Stupeň premenlivosti nákladov je rozdielny: na základe toho variabilné náklady rozdeľujeme na:
a) proporcionálne- vyvíjajú sa v tom istom pomere ako produkcia, prepočítané na jednotku výroby sú pri nezmenených podmienkach výroby stále rovnaké
b) neproporcionálne- môžu byť progresívne, degresívne, regresívne.

Progresívne sú také náklady, ktorých celková výška rastie rýchlejšie ako objem výkonov a pri klesajúcom objeme produkcie klesá pomalšie. Degresívne náklady sa menia s objemom výkonov tak, že rast ich úhrnnej výšky je pomalší než rast objemu produkcie. Regresívne náklady sa vyvíjajú nepriamoúmerne s objemom produkcie, t.j.

ich celková výška pri raste objemov výkonov klesá a pri ich poklese stúpa.

1.2.3.2. Hraničné a prírastkové náklady

Používajú sa na rozhodovanie o pribratí ďalšej jednotky výroby v priebehu plánovaného obdobia.
Pod pojmom hraničné náklady rozumieme tú sumu z variabilných nákladov, ktorá sa pridáva každým nasledujúcim výrobkom k celkovým variabilným nákladom vynaloženým na predchádzajúci počet jednotiek. Pomer medzi prírastkom variabilných nákladov ( Nv) a prírastkom produkcie (V) nazývame úrovňou prírastkových nákladov (ÚNp). Platí teda:

ÚNp= Nv / V

Význam hraničných nákladov je v tom, že dávajú odpoveď na veľmi dôležitú otázku: pokiaľ je z ekonomického hľadiska únosné zvyšovať objem produkcie jednotlivých výkonov v rámci existujúcej kapacity výroby. Je to potiaľ, kým sa realizačná cena výrobku rovná hraničným nákladom, alebo ich prevyšuje.

1.2.3.3. Fixné náklady

Sú vyvolané potrebou globálneho a jednorazového vytvorenia technických, organizačných a pracovných podmienok na zabezpečenie určitého objemu výkonov. Pri zmenách objemu produkcie v rámci existujúcej kapacity sa nemenia vôbec, alebo len nepatrne. Sa viažu k celkovému objemu výkonov, avšak v prepočte na jednotku produkcie charakter stálosti týchto nákladov zaniká. Členenie fixných nákladov:
a) podľa reakcie jednotlivých položiek pri zmene objemu výkonov
-celková výška za rovnaké obdobie sa nemení hoci sa mení objem výkonov- absolútne fixné
- tie môžeme ďalej členiť na jednorazové a priebežné, jednorazové sú spojené so zábehom novej výroby, priebežné sú závislé od času
b) podľa stupňa využitia výrobnej kapacity, nemenia sa iba v rámci určitého objemu produkcie- sú relatívne fixné
Význam členenia na variabilné a fixné:
a) spresňuje plánovanie a kontrolu nákladov
b) umožňuje stanoviť fixné náklady, ktoré tvoria dôležitý neinvestičný zdroj zvyšovania efektívnosti
c) vytvára predpoklady pre hodnotenie využitia nákladov v závislosti od stupňa využitia výrobnej kapacity
d) je základom pre zostavovanie variantných rozpočtov
e) používa sa na výpočet príspevku na úhradu fixných nákladov a zisku
Remenencia nákladov – osobitná súvislosť medzi zmenou nákladov a zmenou objemu výkonov kde zmena nákladov sa oneskoruje za zmenou objemu výroby. 1.3. Možnosti znižovania nákladov

Je jedna s podmienok racionalizácie podniku. Rezervy znižovania nákladov najlepšie vynikajú vtedy, keď náklady sledujeme podľa miesta vzniku a účelu vynaloženia

1.3.1 Zdroje a prostriedky znižovania nákladov

Zdroje znižovania nákladov predstavujú skryté rezervy, nevyužité možnosti, odkrytie a využitie ktorých pôsobí na znižovanie nákladov celkovej produkcie alebo jednotlivých výkonov a tým aj na zhospodárňovanie celej podnikovej činnosti. Pri vyčísľovaní zníženia nákladov využitím rezerv vychádzame z druhového alebo kalkulačného členenia nákladov.

Väčší význam má pri tom použitie členenia nákladov podľa položiek kalkulačného vzorca, pretože takto môžeme presnejšie určiť výšku znižovania nákladov. Rezervy v kalkulačných položkách sú teda základnými zdrojmi znižovania nákladov jednotlivých výkonov i celej produkcie.
Významné rezervy znižovania nákladov tvorí správne rozmiestnenie podnikov, účelné orientovanie investičnej výstavby, rozvíjanie medzinárodnej deľby práce a na tom založenej špecializácii a účelnej kooperácii.
Pri odkrývaní rezerv musíme mať na zreteli ich vzájomnú súvislosť. Úspory v spotreby materiálu znamenajú úspory v množstve spotrebovanej práce, skrátenie výrobných časov znamená rozšírenie kapacity výroby. Znížená spotreba materiálu znamená spravidla aj úspory v spotrebe paliva, mazadiel elektrickej energie a nakoniec aj úspory v doprave.
Na zníženie nákladov a tým aj na ich úroveň pôsobí veľa rôznych činiteľov, napr.: objem produkcie, produktivita práce, sortiment, kvalita výrobkov, využívanie výr. kapacity, ceny, typ výroby, štandardizácia výrobkov, normalizácia.
Prostriedky znižovania nákladov sú konkrétne opatrenia na využitie rezerv. Sú nevyhnutné preto, lebo odkrytie rezerv ešte nezabezpečuje, že rezervy sa aj skutočne využijú. Ukazujú, ako možno využívať čiastkové a celkové rezervy a dosahovať skutočné úspory zo zníženia nákladov.
Pod pojmom prostriedky znižovania nákladov rozumieme činitele, využitie ktorých spravidla priaznivo ovplyvní jeden alebo viac zdrojov zníženia nákladov. Napríklad zavedenie pokrokovej technológie spravidla zvýši nielen produktivitu práce, ale aj úsporu materiálu, zníženie nepriamych nákladov a pod.
Medzi základné prostriedky znižovania nákladov patria:
a) zavádzanie modernej techniky a technológie
b) zlepšovanie organizácie práce a riadenia činnosti
c) zvyšovanie odborného vzdelania pracovníkov

Zdroje (rezervy) znižovania nákladov predstavujú nevyužité možnosti. Pri ich odkrývaní musíme mať na zreteli ich vzájomnú súvislosť.

Úspory v spotrebe materiálu znamenajú úspory v množstve spotrebovanej minulej práce, skrátenie výrobných časov znamená rozšírenie kapacity.
a) využívanie obežného majetku a zrýchľovanie jeho obratu
V predvýrobnej etape - treba obstarať primerané množstvo zásob materiálu
vo výrobe - a) udržiavať najnižšej potrebnej úrovni nedokončenú výrobu
b) skracovať výrobný cyklus

b) využívanie kapacity výroby
c) stanovenie optimálneho sortimentu
d) zvyšovanie kvality výrobkov, materiálu,...

1.3.2. Znižovanie priamych nákladov
Význam zhospodárňovania činnosti podniku znižovaním priamych materiálovych nákladov je daný ich vysokým podielom na celkových nákladoch produkcie, predovšetkým vo výrobných podnikoch, v dôsledku toho má tiež rozhodujúci podiel na základných zdrojoch rezerv znižovania nákladov.
Osobitne si treba všímať priame materiálové a priame mzdové náklady. Zdroje znižovania priamych materiálových nákladov:
a) zníženie obstarávacích nákladov materiálu, ktoré sa docieli:
1. Správnym výberom materiálu a dodávateľom
2. Poklesom vedľajších obstarávacích nákladov
b) Zníženie spotreby celkového množstva spotreby základného materiálu:
1. Znížením obsahu základného materiálu v zhotovovanom výrobku
2. Zefektívnením využitia materiálu
Zdroje znižovania mzdových nákladov- správna relácia medzi priamymi mzdami a produktivitou práce je dosiahnutá vtedy keď rast miezd je pomalší ako produktivity práce, v dôsledku toho priame mzdové a ich vplyvom aj celkové náklady na jednotku produkcie klesajú.

1.3.3. Znižovanie režijných nákladov

V režijných nákladoch podstatnú časť predstavujú náklady na údržbu, dopravu medzi pracoviskami, odpisy, spotreba materiálu a mzdy riadiacich pracovníkov. Aj režijné náklady môžeme rozdeliť na variabilné a fixné.

a) znižovanie odpisov investičného majetku
b) znižovanie mzdových nákladov na riadenie a obsluhu výroby
c) znižovanie nákladov na pomocný materiál

1.4. Náklady a efektívnosť

Efektívnosť je ekonomická kategória, ktorá v sebe sústreďuje hlavné stránky ekonomickej činnosti podniku
Efektívnosť je mnohoznačný pojem. V praxi sa používa v rôznych súvislostiach. Efektívnosťou sa môže rozumieť úspešná výrobno-hospodárska činnosť podniku, uplatňovanie novej technológie, alebo organizácie práce, zníženie noriem spotreby, zvýšenie smennosti, alebo organizácie práce, uplatňovanie novej technológie, rovnomernosti výroby a kvality výrobkov, odstránenie namáhavosti práce a zdraviu škodlivého prostredia. Efektívnosťou sa teda vyjadrujú nové kvalitatívne prvky výrobno-hospodárskej činnosti.
Rozvoj podniku je podmienený rastom efektívnosti. Možno ho zabezpečiť rôznymi spôsobmi. Jedným z nich je zvyšovanie efektívnosti zvyšujúcou sa účinnosťou nákladov. Táto metóda má trvalú platnosť lebo len tak možno docieliť sústavnú úsporu spoločenskej práce na jednotku produkcie a vyššiu rentabilitu. Maximálnu efektívnosť možno dosiahnuť pri poklese spotreby zdrojov a zvýšením objemu výroby. V skutočnosti to býva značne obmedzené veľkosťou trhu a objemu zdrojov.

Podľa konkrétnych podmienok sa tak zvýšenie efektívnosti uskutočňuje v dvoch rovnocenných variantoch.

a) minimalizácia zdrojov pri nezmenenom objeme výroby
b) maximalizácia výroby pri zachovaní objemu zdrojov

Obidva extrémy vedú k znižovaniu spotreby zdrojov na jednotku výroby, efektívnosť tak nadobúdajú prvý charakteristický znak- hospodárnosť.
Ide o účinnosť uspokojovania potrieb vytvorenými úžitkovými hodnotami. Efektívnosť sa tak prejavuje vo forme účelnosti, cieľavedomosti a vynakladanej práce. Cieľavedomosť práce možno vyjadriť týmito spôsobmi-
a) kvantitou produkcie
b) úžitkovou hodnotou výrobkov, jej zvyšovaním
c) sortimentom produkcie
d)časovosťou dodávok

Pri výbere ukazovateľov na meranie efektívnosti nás predovšetkým zaujíma výstup a vstup činnosti podniku.
1. rozdiel medzi vstupom a výstupom – zisk, jeho maximalizácia. Zisk je objektívne dôsledkom činnosti podniku a preto nutným syntetickým meradlom jej efektívnosti. Zvyšovanie objemu zisku sa môže dosiahnuť zvyšovaním objemu produkcie, znižovaním nákladov, alebo spojením týchto alternatív.
2. Ukazovateľ nákladovej účinnosti. Pri meraní efektívnosti sa môže použiť aj v modifikovanej podobe a to:
a) ukazovateľ účinnosti nákladov na spracovanie (pomer medzi výnosmi a nákladmi na spracovanie
b) ukazovateľ účinnosti nákladov na spotrebu materiálu (pomer výnosov k spotrebe materiálu)
c) Ukazovateľ účinnosti nákladov na spotrebu energie (pomer výnosov k spotrebe energie
3. Pomer medzi vstupom a výstupom to jest ukazovateľ nákladovosti alebo halierový ukazovateľ nákladov (recipročná hodnota nákladovej účinnosti)
4. Pomer rozdielu medzi vstupom a výstupom (zisku) k vstupu, teda miera rentability nákladov
5. Pomer rozdielu medzi výstupom a vstupom k výstupu, teda miera rentability výnosov
6. Pomer medzi podielom prírastku výstupu na výstupe celkom a podielom prírastku na vstupe celkom.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Náklady podniku