Gregor Delí ľudí na tých, ktorí chcú pracovať a na ľudí, ktorí nechcú pracovať a treba ich nútiť.

Herabery Dvojfaktorová – skúmal hygienické faktory a motivátory.

Gulick Rozpracoval tieto funkcie: plánovanie, organizovanie, ľudské zdroje, prikazovanie,koordinovanie, evidencia, rozpočtovníctvo.

Rozhodovací prístup Loontief
Timberger Považujú za najdôležitejšiu funkciu neustály proces prijímania rozhodnutí a ich realizácie v praxi. Svojimi teóriami sa snažili nájsť čo najefektívnejšie metódy rozhodovania, ktoré viedli k najlepšiemu riešeniu.

Matematický prístup E. L. Arnoff
R. A. Ackoff
D.W. Miller
Samuelson
Awo


Pomocou matematiky riešili manažérske problémy. Vychádzali z vojnových stratégií a sústredili sa na proces rozhodovania. Základom bola operačná analýza, ktorou skúmali skutočnosti a pomocou matematického programovania riešili problémy. Naučili manažérov logicky myslieť.

Systémový prístup
H. A. Simon Zakladateľ kybernetiky. Skúmal použitie matematických metód v rozhodovaní. Bol presvedčený, že ďalší rozvoj teórie manažmentu sa musí uberať cestou štúdia procesov rozhodovania a že výskum bezprostredne súvisí s poznaním procesu myslenia. Zaoberal sa otázkou autority, zriaďovanie útvarov, centralizácia a decentralizácia, líniovo-štábne vzťahy.
L. Bertalanffy Bol biológ a skúmal správanie živých organizmov.
N. Wiener Pričinil sa o vznik a rozvoj kybernetiky.
Barwaba Charakterizoval kybernetiku ako vedu o riadení a spojení v živých organizmoch a strojoch. Situačný prístup Fiedler Tvrdil, že nič nie je opakovateľné, lebo každá organizácia, každý človek, každý vzťah, každá činnosť je iná a preto sa nedajú použiť v manažmente rovnaké princípy, postupy a metódy pri riešení manažérskych problémov.

Univerzitný prístup
Kontingentný prístup
Empirický prístup A. Sloan Porazil na trhu Forda, tým že zaviedol nový prístup výroby, a to diverzifikáciou výrobku. Zaviedol aj diverzionálne riadenie. Tvrdil, že manažment je umením a nie len vedou. Hovoril, že nestačí len vedieť vedecké metódy, ale mať predovšetkým manažérsku intuíciu. Hovorí o 3 funkciách: riadenie podnikateľskej činnosti, riadenie kolektívov a ich prácu, riadenie ostatných manažmentov.

K. Ohmae Vypracoval teóriu 3C: - castomers (zákazníci), - company (firmy), - conkurents (konkurencia).

Japonský systém Znaky:
1. Kolektivizmus
2. Celoživotné zamestnanie
3. Mzdový systém založený na veku
4. Postup závislý od veku
5. Celostný záujem o zamestnanca ako o človeka
6. Systém riadenia „bottom up“ (zdola hore) a systém ringi
7. Tendencia k tuhej centralizácii právomoci
8. Kolektívne rozhodovanie
9. Kolektívna zodpovednosť
10. Implicitné kontrolné mechanizmy
11. Postupné zmeny na základe neustáleho zlepšovania
12. Vertikálne organizované odbory

III. ETAPA
Manažment konca 20.st. (80. – 90. Roky)

Znalostný manažment P.