Vývoj histórie teorie manažmentu (seminárna práca)

ÚVOD

Manažment vznikol v USA. Príčinou, prečo sa začal manažment rozvíjať v USA boli predovšetkým 1. a 2. svetová vojna v Európe, Indočíne, Japonsku. Európske krajiny po 2.sv vojne musia obnoviť národné hospodárstvo a až následne mohli aplikovať v riadení národného hospodárstva prvky amerického manažmentu. 2. „Ázijské Tigre“, 3. Japonský manažment. Pri preberaní poznatkov z akéhokoľvek typu manažmentu je potrebné rešpektovať vlastné sociálnoekonomické a kultúrnohistorické podmienky a tvorivo ich aplikovať.

Na to aby Slovenská republika, či už iná krajina mala kvalitný rozvoj hospodárstva, je dôležité zabezpečiť efektívne fungovanie organizácie. Na to aby bola skutočne efektívna, musíme mať okrem dostatočného kapitálu predovšetkým ľudský faktor – a to pracovnú silu, ktorú dopodrobna rozpracováva manažment. Manažment už od konca 19.st skúmal rozličné vplyvy na pracovnú silu, za účelom efektívnosti. Dôležitú funkciu, práve plnia manažéri, ktorých je v súčasných organizáciách nedostatok. Dobrí manažéri, s dobrými schopnosťami a praxou dokážu zabezpečiť úspech organizácie, a preto je dôležité neustále vzdelávanie a zdokonaľovanie manažérskych schopností. I. ETAPA
Klasický a neoklasický manažment
(koniec 19. st. a zač. 30.tych rokov 20. st.)

Princípy, prístupy Predstavitelia Aký to malo prínos

Teória administratívneho
Riadenia H. Fayol Bol vedúcim hutníckeho priemyslu. Sústredil sa na riadenie firmy ako celku. Neriadil sa na základe pokusov, ale vychádzal z vlastnej praxe. Vymedzil tieto základné funkcie: výrobná, obchodná, finančná, ochrana majetku, účtovná. Obsah riadenie manažmentu vymedzil činnosťami, ktoré predstavujú tieto funkcie: predvídanie, organizácia, prikazovanie, koordinovanie, kontrola. Vyšpecifikoval 14 princípov riadenia (2 najdôležitejšie sú jednota prikazovania a zásada jednoty vedenia).

Byrokratický prístup M. Weber Tvorca modelu „ideálneho typu“ organizácie. Chcel zabezpečiť rovnováhu a poriadok v organizácii, aby zvýšil efektívnosť. Vypracoval 7 princípov riadenia organizácie a to: deľba práce, hierarchia autorít, definovanie práv a povinností, súvislý reťazec príkazov, neosobný prístup riadiacich pracovníkov, odbornosť a lojalita.

Vedecké riadenie F.W. Taylor Vypracoval normovanie práce, chcel zvýšiť produktivitu práce robotníka prostredníctvom štandardizácie nástrojov a metód práce. Snažil sa zjednodušiť pracovné úkony, aby pracovníci vykonávali najjednoduchšie pohyby.

Človeka chápal ako ekonomickú bytosť, ktorú motivujú peniaze, preto prepojil odmeňovanie s technológiou, hovoríme o ekonom.-technickom prístupe. Vyžadoval deľbu medzi fyzickou prácou (robotníkom) a duševnou prácou (riadením). Zdôrazňoval riadenie ako vedu a uplatnil funkčný systém riadenia namiesto líniového. Človeka staval do pozície stroja.

H. Ford Inovoval Taylorovu filozofiu riadenia 3 druhmi: pásovou výrobou, technickou normalizáciou a hromadnosťou. Znížil náklady organizácie a zvýšil kvalitu. Je tvorcom automobilového priemyslu a zaviedol servis a údržbu.

T. Baťa Tvorca obuvníckeho priemyslu. Prepojil technický princíp na ekonomiku. Vytvoril samosprávu dielne. F. Gilbreth Skúmal vplyv pracovných podmienok na výkon robotníkov.

Behavioristická neoklasická
teória E. Mayon Tvrdil, že výkon pracovníkov neovplyvňujú len peniaze, ale aj pracovná morálka a prostredie. Rozdelil pracovníkov na dve skupiny: na pokusnú a skupinu, kde mali pracovníci rovnaké pracovné podmienky. V 1. Skupine dosiahol lepším osvetlením, povolením prestávok v práci a obedňajšími prestávkami lepší výkon pracovníkov.

M. Follettová Skúmala podstatu a vzťahy formálnej a neformálnej organizácie a motiváciu ľudí. Základné teórie sú behavioristické vedy, ktoré sa orientujú na človeka.

Zhrnutie klasickej a neoklasickej teórie

Predstavitelia klasickej teórie vytvorili predstavu organizácie, ktorú vnímali ako formálnu zložku, kde je všetko stanovené, kde funguje dodržiavanie pravidiel, noriem a predpisov na základe donucovacieho charakteru. Organizáciu vnímali ako dobre zložený neosobný mechanizmus. Negatívom bolo, že človeka nevnímali ako psycholog.-sociálnu bytosť, ale len ako technicko – ekonomický prvok, a to viedlo k sociálnym napätiam. Neoklasická škola medziľudských vzťahov položila základy riadenia teórie manažmentu. Zistili, že sa zvyšuje výkon spokojnosťou zamestnancov. A že organizácia nie je len techniko-ekonomický systém, ale aj sociálno – psychologický systém.

II. ETAPA
Manažment 40. – 70. tych rokov 20. st
(moderný manažment)


Behavioristický prístup Ch. Barnard Vychádzal z toho, že ľudská bytosť má obmedzené možnosti, a preto účinný prostriedok ako prelomiť biologické a ostatné obmedzenia jednotlivcov je kooperácia a spolupráca ľudí. Analyzoval procesy riadenia a rozvinul teóriu Fayola.

A. Maslow Rozpracoval rozdelenie pracovných skupín do skupín a vypracoval hierarchie potrieb.

D. Mc.

Gregor Delí ľudí na tých, ktorí chcú pracovať a na ľudí, ktorí nechcú pracovať a treba ich nútiť.

Herabery Dvojfaktorová – skúmal hygienické faktory a motivátory.

Gulick Rozpracoval tieto funkcie: plánovanie, organizovanie, ľudské zdroje, prikazovanie,koordinovanie, evidencia, rozpočtovníctvo.

Rozhodovací prístup Loontief
Timberger Považujú za najdôležitejšiu funkciu neustály proces prijímania rozhodnutí a ich realizácie v praxi. Svojimi teóriami sa snažili nájsť čo najefektívnejšie metódy rozhodovania, ktoré viedli k najlepšiemu riešeniu.

Matematický prístup E. L. Arnoff
R. A. Ackoff
D.W. Miller
Samuelson
Awo


Pomocou matematiky riešili manažérske problémy. Vychádzali z vojnových stratégií a sústredili sa na proces rozhodovania. Základom bola operačná analýza, ktorou skúmali skutočnosti a pomocou matematického programovania riešili problémy. Naučili manažérov logicky myslieť.

Systémový prístup
H. A. Simon Zakladateľ kybernetiky. Skúmal použitie matematických metód v rozhodovaní. Bol presvedčený, že ďalší rozvoj teórie manažmentu sa musí uberať cestou štúdia procesov rozhodovania a že výskum bezprostredne súvisí s poznaním procesu myslenia. Zaoberal sa otázkou autority, zriaďovanie útvarov, centralizácia a decentralizácia, líniovo-štábne vzťahy.
L. Bertalanffy Bol biológ a skúmal správanie živých organizmov.
N. Wiener Pričinil sa o vznik a rozvoj kybernetiky.
Barwaba Charakterizoval kybernetiku ako vedu o riadení a spojení v živých organizmoch a strojoch. Situačný prístup Fiedler Tvrdil, že nič nie je opakovateľné, lebo každá organizácia, každý človek, každý vzťah, každá činnosť je iná a preto sa nedajú použiť v manažmente rovnaké princípy, postupy a metódy pri riešení manažérskych problémov.

Univerzitný prístup
Kontingentný prístup
Empirický prístup A. Sloan Porazil na trhu Forda, tým že zaviedol nový prístup výroby, a to diverzifikáciou výrobku. Zaviedol aj diverzionálne riadenie. Tvrdil, že manažment je umením a nie len vedou. Hovoril, že nestačí len vedieť vedecké metódy, ale mať predovšetkým manažérsku intuíciu. Hovorí o 3 funkciách: riadenie podnikateľskej činnosti, riadenie kolektívov a ich prácu, riadenie ostatných manažmentov.

K. Ohmae Vypracoval teóriu 3C: - castomers (zákazníci), - company (firmy), - conkurents (konkurencia).

Japonský systém Znaky:
1. Kolektivizmus
2. Celoživotné zamestnanie
3. Mzdový systém založený na veku
4. Postup závislý od veku
5. Celostný záujem o zamestnanca ako o človeka
6. Systém riadenia „bottom up“ (zdola hore) a systém ringi
7. Tendencia k tuhej centralizácii právomoci
8. Kolektívne rozhodovanie
9. Kolektívna zodpovednosť
10. Implicitné kontrolné mechanizmy
11. Postupné zmeny na základe neustáleho zlepšovania
12. Vertikálne organizované odbory

III. ETAPA
Manažment konca 20.st. (80. – 90. Roky)

Znalostný manažment P.

Senges Je autorom diela „Piata dimenzia“ – je to štíhly manažment – teda hľadanie ciest ako mať čo najnižšie náklady a zvýšiť kvalitu výrobku.

Mimozdrojový manažment
(OUTSOURSCING) Hammer
Cherman Použili reeingeniering – reštrukturalizáciu, teda prebudovanie firmy, aby bola konkurencieschopná.

J.P. Kotter Autor názvu Manažment – Marketing. Napísal aj empirickú prácu, zaoberajúcu sa úlohou a náplňou práce managerov: The general managers.

Lewit Predstaviteľ Direkt Marketingu

J. Juran TQM (totálne riadenie kvality) a tým dosiahol úspech na trhu.

Manažment zmien E. Bahalad


IV. ETAPA
Manažment začiatku 21. st


Globalizácia Podniky prekračujú hranice krajiny a sú na národnej a medzinárodnej úrovni. Je to prepojenie všetkých ekonomík sveta.

Liberalizácia obchodu
Bezhraničnosť kapitálových
trhov
Vytváranie vyrtuálnych
podnikov Je to spájanie a prepájanie podnikov v určitej situácii, hľadanie jednoduchých a flexibilných štruktúr a vytváranie efektívnej logistiky.


ZÁVER


Podľa môjho názoru je dôležitá pre mladých ľudí, z ktorých sa môžu stať kvalitní manažéri, motivácia. Chcela by som vyjadriť súhlas k pozitívnej teórii znalostného manažmentu v tretej etape vývoja teórie manažmentu. Myslím si, že súčasné zapracovanie nových pracovníkov v organizácii je vo veľmi zlom vývoji, a mnohým berie motiváciu a chuť v následnom vzdelávaní. Samozrejme aj všetky ostatné teórie v manažmente zohrávajú dôležitú úlohu.
Rozpracovanie tejto seminárnej práce mi pomohlo bližšie pochopiť históriu manažmentu a jej postupný vývoj. Tieto poznatky mi budú nápomocné pri ich využití v praxi.

Zdroje:

Sedlák: Manažment: Vydavateľstvo ELITA -