Pri zahraničných pôžičkách dbať o ich efektívne využitie, aby zabezpečovali rast produktivity práce, nevznikali problémy s ich splácaním
· Zabezpečiť, aby súkromné investície neboli vytláčané verejnými investíciami (znížením rozpočtového deficitu)
· Optimálne kombinovať využívanie nástrojov FP a MP tak, aby sa zabezpečilo optimálne tempo ekonomického rastu a makroekonomická rovnováha
· Optimalizovať daňovú zaťaženosť
· Podporovať rozvoj investícií do ľudského kapitálu
· Daňovou politikou podporovať rast výdavkov na vedu, výskum a vývoj a ich využívanie
· Optimalizovať investície do infraštuktúry

Index rozvoja človeka (Human Development Index) – používa ho OSN na porovnávanie ekonomickej úrovne jednotlivých krajín. Berie do úvahy:
- reálny ročný HDP na hlavu prepočítaný cez parity kúpnej sily
- gramotnosť v %
- priemernú dĺžku života





NEGATÍVNE EXTERNALITY RASTU HDP

50., 60. roky - vysoké tempá rastu vo vyspelých, aj menej vyspelých krajinách vyvolali negatívne javy v hospodárskom živote. Rýchlo sa odčerpávali prírodné zdroje a súčasne prichádzali negatívne ekologické dôsledky. Výsledkom bolo narušenie rovnováhy prírodného a životného prostredia.
70. roky - negatívna reakcia na ekonomický rast, cieľom hospodárskej politiky prestal byť ekonomický rast a do popredia záujmu sa dostali najmä otázky inflácie, nezamestnanosti a stability monetárneho systému.
Rímsky klub - kritika vysokého tempa rastu, hľadanie východísk novej orientácie rastu: zamerať sa nie na vysoké tempá rastu, ale na jeho kvalitu (pokračovanie by spôsobilo zrútenie ekologického systému). V prvej správe Rímskeho klubu nazvanej Hranice rastu (D. Meadows) sa uvádza, že doterajší vývoj ľudstva charakterizoval exponenciálny rast, ktorý sa dostal do rozporu s obmedzenými možnosťami prírody a ekonomiky. Rímsky klub navrhuje vytvárať celosvetové podmienky pre vznik svetovej rovnováhy znížením tempa ekonomického rastu a prechodom k tzv. nulovému ekonomickému rastu. Neskôr sa do popredia dostala koncepcia tzv. organického rastu, ktorá vychádzala z regionálnej, sociálnej a ekonomickej rôznorodosti sveta. Na základe toho kritériom ekonomického rastu má byť:
- stupeň priemyselnej vyspelosti,
- úroveň produktivity práce,
- úroveň vedy a techniky,
- zásoby surovín a energie.

Ukázalo sa, že jednotlivé krajiny musia veľkú časť investícií smerovať do zmiernenia negatívnych dôsledkov ekonomického rastu. Od polovice osemdesiatych rokov možno zaznamenať nástup nových teórií rastu v podobe endogénnych teórií rastu. Zároveň sa do popredia dostáva koncepcia trvalo udržateľného ekonomického rastu. Trvalo udržateľný ekonomický rast sa spolieha na možnosti pozitívneho využívania vedecko-technických poznatkov pri zmierňovaní, resp. odstraňovaní negatívnych externalít rastu. Ide o taký ekonomický rast, ktorý nezhoršuje kvalitu životného prostredia, neúnosne neexploatuje prírodné a surovinové zdroje a zároveň zabezpečuje riešenie sociálnych problémov zaostalých krajín. Trvalo udržateľný rast využívajúci aj teoretické poznatky endogénnych teórií rastu je taký ekonomický rast, ktorý by mal uspokojiť potreby súčasnej civilizácie, ale aj potreby budúcich generácií.