Teoretické a praktické problémy merania výkonnosti ekonomiky. Alternatívne prístupy, nepresnosti a nedokonalosti merania výkonnosti ekonomiky

Meranie výkonnosti ekonomiky – má veľký význam pre teóriu, ale aj pre hospodársku politiku. Na základe takých makroekonomických veličín, ako sú hrubý domáci produkt, resp. hrubý národný produkt, čistý domáci produkt či národný dôchodok, môžeme pochopiť a vysvetliť problémy týkajúce sa ekonomického rastu, cyklického vývoja ekonomiky, vzťahy medzi spotrebou, úsporami a investíciami, otázky inflácie a nezamestnanosti, makroekonomickej rovnováhy a kvality života.
Výkonnosť ekonomiky a ekonomický rast danej krajiny je determinovaný efektívnou činnosťou a vzájomnou spoluprácou štyroch sektorov t.j. domácností, firiem, štátu a zahraničia.
Základnou makroekonomickou veličinou, ktorá sa používa na meranie výkonnosti ekonomiky, je veličina hrubý domáci produkt.

HDP (Gross Domestic Product)- z vecného hľadiska - súhrn všetkých finálnych statkov (spotrebných a investičných) a služieb vyrobených a poskytnutých za určité časové obdobie (rok) výrobnými faktormi na území danej krajiny, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť (územný princíp). Hodnotové hľadisko – ako hodnotu všetkých finálnych statkov a služieb vyprodukovaných na území danej krajiny.

Výhody meranie výkonnosti ekonomiky prostredníctvom HDP
- používa ho väčšina krajín sveta, čo zjednodušuje medzinárodné porovnania
- využitie štatistických údajov pri výpočte, ktoré sú dostupné v danej krajine
- lepšie ako HNP, udáva koľko pracovných miest dokáže daná ekonomika vytvoriť.

Štruktúra hrubého domáceho produktu z hľadiska výdavkov trhových subjektov

HDP = C + I + G + NX - výdavková (spotrebná) metóda

C - výdavky domácností na osobnú spotrebu tovarov a služieb
I - súkromné hrubé domáce investície podnikov
G - výdavky štátu na nákup tovarov a služieb (na výstavbu ciest, diaľnic na obranu a bezpečnosť, školstvo, nepatria sem transferové platby – sociálne dávky, úroky zo ŠCP)
NX - čistý export (rozdiel medzi ex a im, rozlišuje čo sa vyrobí a čo nakúpi a spotrebuje)

Výdavky domácností
- na nákup predmetov KD spotreby – potravín, odevov
- na nákup predmetov DD spotreby – nábytku, automobilu, chladničky
- výdavky domácností na služby – nájomné, poplatky za plyn, vodu, elektrinu...

Investície
chápeme ako reálnu kapitálovú tvorbu. Firmy tým, že nakupujú investičné statky, obnovujú a rozširujú zásobu kapitálu, tj. nahrádzajú opotrebované stroje, stavajú nové budovy, zvyšujú zásoby surovín..

Súčasťou sú aj výdavky vynaložené na výstavbu rodinných domov a bytov..

Hrubé investície = obnovovacie (reštitučné) + čisté (netto, rozvojové): I = Io + Ic

Io - určené na zlepšenie, rozšírenie alebo zvýšenie výrobnej kapacity existujúcich investičných statkov.
Ic - výdavky na nákup nových investičných statkov = rozdiel hrubých investícií a odpisov. Vychádza sa z predpokladu, že odpisy sa rovnajú obnovovacím investíciám. Podľa Štatistického úradu SR súkromné hrubé investície = tvorba hrubého fixného kapitálu + zmena stavu zásob.
HFK:
· výdavky na nákup nových kapitálových statkov
· výdavky vynakladané na zlepšenie, rozšírenie, resp. zvýšenie existujúcej výrobnej kapacity (kapitálové statky a pôda)
· výdavky vynakladané na zvýšenie výrobného potenciálu a na vytvorenie nových výrobných možností v budúcnosti.

Zásoby: výrobky, zvieratá, skladovaný tovar, polotovary vlastnej výroby, nedokončená výroba a skladovaný materiál. Zmena stavu zásob = rozdiel medzi prírastkom a úbytkom zásob daného obdobia. Zásoby predstavujú investície iba vtedy, ak znamenajú zvýšenie stavu zásob.

Výpočet HDP produkčnou (výrobná, tovarová) metódou
ako súčet pridanej hodnoty a dane z pridanej hodnoty a čistých daní na dovoz.

Pri výpočte HDP uvažujeme s finálnymi statkami aby sa do hrubého domáceho produktu nezapočítavali statky viacnásobne. FS je taký produkt, ktorý spotrebitelia, podnikatelia, štát a cudzinci vyrábajú a predávajú (kupujú) na konečnú spotrebu alebo investovanie.
Medziprodukt - hodnota st a sl kúpených a použitých s cieľom vyrobiť nové st a sl.
Pridaná hodnota – cieľ - zabrániť viacnásobnému započítaniu medziproduktov. V každej etape výroby sa do HDP započíta len tá hodnota, ktorá bola v konkrétnej výrobnej etape k hodnote daného statku pridaná.

PH firmy vypočítame ako rozdiel medzi jej tržbami a nákladmi

Výpočet HDP dôchodkovou metódou

ČDP (NDP) = HDP – amortizácia (zhŕňa teda len čisté I)
ČDP – zahŕňa len čisté investície, ktoré rozširujú množstvo existujúcich investičných statkov

ND = ČDP vypočítaný dôchodkovou metódou
- predstavuje celkový dôchodok, ktorý získali vlastníci výrobných faktorov, výkonnosť ekonomiky sa meria a vyjadruje pomocou dôchodkov (príjmov) jednotlivých subjektov, ktoré získavajú za služby výrobných faktorov

ND = HDP – amortizácia – nepriame dane

Dôchodky:
· hrubé mzdy a iné zamestnanecké príjmy
· čisté úroky (rozdiel úrokov kreditných a debetných)
· renty, dôchodky vlastníkov pôdy
· hrubý zisk
· dôchodok firiem nezapísaných v obchodnom registri, ale v živnostenskom registri (dôchodky zo samozamestnávania)
· amortizácia
· nepriame dane.

HNP (Gross National Product) – predstavuje hodnotu všetkých finálnych statkov a služieb vyrobených národnými výrobnými faktormi, pričom nie je dôležité, na území ktorého štátu tieto výrobné faktory pôsobia

Nominálny a reálny HDP
HDPN – v trhových cenách daného obdobia (neobjektívny údaj)
HDPR – v stálych cenách základného roka



ALTERNATÍVNE PRÍSTUPY K MERANIU VÝKONNOSTI EKONOMIKY

Skúsenosti ukazujú, že dynamika vývoja HDP neodráža komplexne zmeny vo vývoji blahobytu občanov, pretože niektoré zložky HDP nevedú k rastu individuálneho blahobytu a na druhej strane niektoré ekonomické aktivity sa nerealizujú prostredníctvom trhu a preto nie sú začlenené do HDP napriek tomu, že boli vyprodukované. Na korekciu týchto nedostatkov ekonómovia vytvorili nasledovné ukazovateľe:

Čistý ekonomický blahobyt (Net Economic Welfare) - upresnené meradlo HDP (kvantifikácia spoločenských a environmentálnych nákladov spojených s ER) – berie do úvahy len tie statky a služby, ktoré priamo ovplyvňujú ekonomický blahobyt. Negatívne ho ovplyvňujú choroby z povolania, zločinnosť, zlé ŽP, nerovnomerné rozdelenie dôchodkov. K HDP treba pripočítať:
- st a sl vyprodukované v domácnosti (nerealizujú sa prostredníctvom trhu)
- produkciu tieňovej ekonomiky (daňové úniky, ilegálne aktivity)
- rast kvality a úžitkových vlastností st a sl (vývoj vykazuje opačný smer pohybu ako kvalita tovarov – ceny klesajú a kvalita rastie – počítače)
- hodnotu voľného času

Pravý ekonomický rozvoj (Genuine Progress Indicator) – viac ako 20 ukazovateľov (priemerný vek obyvateľstva, chorobnosť, úroveň a dostupnosť školstva, úroveň a kvalita stravovania a bývania, cestovania...). Odstraňuje vplyv faktorov, ktoré sa síce započítavajú do prírastku HDP, v skutočnosti však pri nich nejde o ekonomický rast, ale napríklad o odstraňovanie chýb, deformácií a spoločenského úpadku z minulosti, využívanie a vypožičiavanie si budúcich zdrojov a presúvanie funkcií z tradičnej sféry rodiny, domácností a obce do sféry reálnej trhovej ekonomiky. Dôležité je preto posudzovať kvalitu, štruktúru a zdroje rastu.
Ak chceme posudzovať životnú úroveň obyvateľstva, je potrebné hodnotiť aj také sociálno-ekonomické ukazovatele, ako sú priemerný vek obyvateľstva, chorobnosť, úroveň a dostupnosť školstva, úroveň a kvalita stravovania a bývania, cestovania atď. Pri spresňovaní PER je preto potrebné mať na zreteli aj ďalšie faktory:
1. Rozdelenie dôchodkov - podiel výdavkov jednotlivých vrstiev obyvateľstva na vytvorenom HDP z kvantitatívneho aj kvalitatívneho hľadiska
2. Domáca a nezisková ekonomika - nie sú započítané v HDP, pretože nenastáva pohyb peňazí
3. Zločinnosť a kriminalita - Výdavky na nákup bezpečnostných systémov zvyšujú úroveň HDP
4. Výdavky na ochranu ŽP, servisné opravy po nehodách
5. Služby právnikov, advokátov, exekútorov a pod
6. Strata voľného času


Minimalizovať tieto a ďalšie problémy predpokladá využívať najmä tieto zdroje rastu a ekonomické nástroje:
· Efektívne využívať investície.

Pri zahraničných pôžičkách dbať o ich efektívne využitie, aby zabezpečovali rast produktivity práce, nevznikali problémy s ich splácaním
· Zabezpečiť, aby súkromné investície neboli vytláčané verejnými investíciami (znížením rozpočtového deficitu)
· Optimálne kombinovať využívanie nástrojov FP a MP tak, aby sa zabezpečilo optimálne tempo ekonomického rastu a makroekonomická rovnováha
· Optimalizovať daňovú zaťaženosť
· Podporovať rozvoj investícií do ľudského kapitálu
· Daňovou politikou podporovať rast výdavkov na vedu, výskum a vývoj a ich využívanie
· Optimalizovať investície do infraštuktúry

Index rozvoja človeka (Human Development Index) – používa ho OSN na porovnávanie ekonomickej úrovne jednotlivých krajín. Berie do úvahy:
- reálny ročný HDP na hlavu prepočítaný cez parity kúpnej sily
- gramotnosť v %
- priemernú dĺžku života





NEGATÍVNE EXTERNALITY RASTU HDP

50., 60. roky - vysoké tempá rastu vo vyspelých, aj menej vyspelých krajinách vyvolali negatívne javy v hospodárskom živote. Rýchlo sa odčerpávali prírodné zdroje a súčasne prichádzali negatívne ekologické dôsledky. Výsledkom bolo narušenie rovnováhy prírodného a životného prostredia.
70. roky - negatívna reakcia na ekonomický rast, cieľom hospodárskej politiky prestal byť ekonomický rast a do popredia záujmu sa dostali najmä otázky inflácie, nezamestnanosti a stability monetárneho systému.
Rímsky klub - kritika vysokého tempa rastu, hľadanie východísk novej orientácie rastu: zamerať sa nie na vysoké tempá rastu, ale na jeho kvalitu (pokračovanie by spôsobilo zrútenie ekologického systému). V prvej správe Rímskeho klubu nazvanej Hranice rastu (D. Meadows) sa uvádza, že doterajší vývoj ľudstva charakterizoval exponenciálny rast, ktorý sa dostal do rozporu s obmedzenými možnosťami prírody a ekonomiky. Rímsky klub navrhuje vytvárať celosvetové podmienky pre vznik svetovej rovnováhy znížením tempa ekonomického rastu a prechodom k tzv. nulovému ekonomickému rastu. Neskôr sa do popredia dostala koncepcia tzv. organického rastu, ktorá vychádzala z regionálnej, sociálnej a ekonomickej rôznorodosti sveta. Na základe toho kritériom ekonomického rastu má byť:
- stupeň priemyselnej vyspelosti,
- úroveň produktivity práce,
- úroveň vedy a techniky,
- zásoby surovín a energie.

Ukázalo sa, že jednotlivé krajiny musia veľkú časť investícií smerovať do zmiernenia negatívnych dôsledkov ekonomického rastu. Od polovice osemdesiatych rokov možno zaznamenať nástup nových teórií rastu v podobe endogénnych teórií rastu. Zároveň sa do popredia dostáva koncepcia trvalo udržateľného ekonomického rastu. Trvalo udržateľný ekonomický rast sa spolieha na možnosti pozitívneho využívania vedecko-technických poznatkov pri zmierňovaní, resp. odstraňovaní negatívnych externalít rastu. Ide o taký ekonomický rast, ktorý nezhoršuje kvalitu životného prostredia, neúnosne neexploatuje prírodné a surovinové zdroje a zároveň zabezpečuje riešenie sociálnych problémov zaostalých krajín. Trvalo udržateľný rast využívajúci aj teoretické poznatky endogénnych teórií rastu je taký ekonomický rast, ktorý by mal uspokojiť potreby súčasnej civilizácie, ale aj potreby budúcich generácií.

V záujme toho je potrebné v celosvetovom meradle:
- stabilizovať počet obyvateľov na prijateľnej úrovni,
- minimalizovať a postupne odstraňovať ekologicky škodlivé technológie,
- minimalizovať a postupne úplne odstrániť plytvanie vo sfére osobnej spotreby (samoúčelná, prestížna spotreba, drogy, fajčenie, lieky) a spoločenskej spotreby (výdavky na zbrojenie)
- zabezpečiť trvalo udržateľné využívanie prírodných, surovinových a energetických zdrojov. Možno povedať, že trvalo udržateľný rast nie je rast maximálny, ale skôr optimálny, ktorý sa opiera o existenciu relatívnej obmedzenosti výrobných zdrojov, rešpektujúci ekologické, sociálne a zahranično-ekonomické podmienky. Trvalo udržateľný rast by nemal podstatnejšie zhoršovať situáciu v uvedených oblastiach a zároveň by malo ísť o také tempo rastu, ktoré by zabezpečovalo makroekonomickú rovnováhu.