referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Klement
Sobota, 23. novembra 2024
Úloha a miesto peňazí v rôznych teoretických koncepciách
Dátum pridania: 24.02.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Majkl
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 935
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.8
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 6m 20s
Pomalé čítanie: 9m 30s
 
Teoretické modely dopytu po peniazoch

Dopyt po peniazoch
§ líši sa od dopytu po hocijakom inom statku. Peniaze ľudia nepožadujú pre ne samé, slúžia nepriamo ako sprostredkovateľ obchodu a výmeny.
§ vyplýva z dvoch funkcií peňazí
ako výmenného prostriedku – MD s cieľom uskutočniť akt kúpa – predaj. Závisí predovšetkým
od celkového peňažného dôchodku spoločnosti a mení sa priamo proporcionálne s nom. HDP.
ako uchovávateľa hodnoty – MD s cieľom nadobudnúť iné finančné aktíva (obligácie, akcie)
Určuje ho snaha ekonomických subjektov získať dôchodok vo forme úroku alebo dividendy
a závisí nepriamoúmerne od úrokovej normy.
Dva okruhy otázok: (jadro jednotlivých monetárnych teórií)
1. prečo sú ekonomické subjekty ochotné držať časť svojho bohatstva vo forme peňazí (neprináša žiaden finančný výnos)
2. aké množstvo peňazí, ekonomické subjekty požadujú mať v držbe
primárny rozlišovací znak jednotlivých koncepcií: otázka, v akej miere ovplyvňujú úrokové sadzby držbu peňažných hotovostí. TRADIČNÁ KVANTITATÍVNA TEÓRIA

Základné postuláty: príčinnosti (ceny závisia od množstva peňazí
proporcionality (ceny sa menia proporcionálne k zmenám množstva peňazí)
Hlavné črty:
§ množstvo peňazí v obehu sa určuje autonómne
§ rýchlosť sa považuje za striktne fixovanú a určovanú pomaly sa meniacimi zvykmi platenia
§ úplne sa vylučuje možnosť akéhokoľvek vplyvu peňažnej sféry na reálne prvky ekonomiky
§ zmeny množstva peňazí majú rovnaký a mechanický efekt na ceny všetkých tovarov

Hume:
vysvetľoval tézu o exogénnom charaktere zmien peňažnej zásoby v súvislosti s prílevom kovových peňazí (zlata) zo zahraničia, pričom ukázal, že merkantilistický prílev zlata nakoniec vyústi skôr do rastu cien ako do rastu produkcie
vyslovil tézu, že všetky ekonomické veličiny možno rozdeliť na dve skupiny - nominálne premenné, t. j. veličiny, ktoré sa merajú v peňažných jednotkách, a reálne premenné, t. j. veličiny merané vo fyzických jednotkách (uvedené rozdelenie sa nazýva - klasická dichotómia –stáva sa formou vyjadrenia myšlienky neutrality peňazí, zmena ponuky peňazí vplýva len na nominálne veličiny)

Kvantitatívna teória peňazí (Fisher, cambridgeská škola) – klas/neoklas

Uvažuje len s transakčným dopytom po peniazoch.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.