Jednotlivci usporiadajú ich držbu vždy tak, aby disponovali rovnakou reálnou kúpnou silou, ktorá im umožní nadobudnúť totožný kôš tovarov. Závislosť medzi dopytom po peniazoch a cenovou hladinou je priamoúmerná. Ak stúpnu cenný tovarov o x%, potom jednotlivci požadujú o x% viac nominálnych peňažných zostatkov

Podľa monetaristov je citlivosť dopytu po peniazoch na očakávanú infláciu slabá. Tá sa skôr prejaví presunom bohatstva z dlhopisov do akcií a reálnych aktív a dopyt po peniazoch sa zásadne nezmení. Až v prípade vysokej očakávanej inflácie sa reálny peňažný dopyt zníži.

Ak sa naruší rovnováha na peňažnom trhu (napr. centrálna banka zvýši ponuku peňazí), nasleduje prispôsobovací proces. Ľudia sa snažia zbaviť „nadmieru" držaných peňazí a vymeniť ich za tovary (tzv. efekt horúceho zemiaka). V dôsledku toho rastie AD po tovaroch a ceny sa zvyšujú. Tento proces bude pokračovať dovtedy, kým sa reálne peňažné bilancie nedostanú na svoju pôvodnú úroveň. Nová rovnováha sa dosiahne pri takej úrovni cien, pri ktorej sa držané reálne peňažné zostatky (t.j. väčšie nominálne množstvá peňazí s nižšou kúpnou silou) budú rovnať požadovanému množstvu peňazí.

Podľa Friedmana ponuka a dopyt po peniazoch prichádzajú do rovnováhy cez prispôsobenie cenovej úrovne, zatiaľ čo podľa Keynesa predovšetkým cez prispôsobenie národného dôchodku.

Podstatný v hlavných záveroch Friedmanovej analýzy je fakt o bezvýznamnom vplyve úrokovej miery na dopyt po peniazoch. Zavádza síce do svojej funkcie dopytu aj rôzne druhy úrokových mier, v ďalšej analýze ich však nezohľadňuje, pretože empirické výskumy ukázali ich malý štatistický význam.

Porovnanie Friedmanovej funkcie dopytu po peniazoch a Keynesovej teórie preferencie likvidity

1. Zatiaľ čo Keynes považoval úrokovú mieru za dôležitý činiteľ v dopyte po peniazoch, Friedman dôvodí, že dopyt po peniazoch je necitlivý na vývoj úrokovej miery (resp. zmeny úrokovej miery majú na peňažný dopyt len zanedbateľný vplyv).

2. Friedman považuje dopyt po peniazoch za vysoko stabilný. Reálny peňažný dopyt je, podľa neho, predovšetkým funkciou permanentného reálneho dôchodku, čo možno zapísať v tvare:

3. Keynesova teória naznačuje, že veličina V je veľmi nestabilná a nemožno ju považovať za konštantu. Naproti tomu Friedmanova koncepcia implikuje záver, že rýchlosť ako závislá premenná systému - je značne predpovedateľná.